Prozaické útvary a čítanie s porozumením Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Próza — Próza je súvislý text písaný bežnou rečou, ktorá nie je viazaná na rým ani na verše a riadky idú za sebou v odsekoch. Na rozdiel od poézie nemá pravidelný rytmus ani delenie na strofy. Medzi prozaické útvary patria napríklad rozprávka, povesť, bájka, poviedka či román.

2. Rozdiel próza vs. poézia — Poézia je písaná vo veršoch (krátke riadky pod sebou), často sa rýmuje a má rytmus; próza plynie v celých vetách a odsekoch ako bežné rozprávanie. Toto je prvý a najdôležitejší rozdiel, ktorý žiak musí vedieť rozpoznať na prvý pohľad. Drámu (divadelnú hru) odlišujeme od oboch tým, že je písaná ako dialógy postáv.

3. Rozprávka — Rozprávka je vymyslený prozaický príbeh, v ktorom sa objavujú čarovné a nadprirodzené bytosti (víly, draci, ježibaby) a deje, ktoré sa v skutočnosti nemôžu stať. Vždy v nej víťazí dobro nad zlom a býva v nej ponaučenie. Delíme ich na ľudové (autor je neznámy, šírili sa ústne) a autorské (napísal ich konkrétny spisovateľ, napr. Pavol Dobšinský zozbieral slovenské ľudové rozprávky).

4. Povesť — Povesť je prozaický príbeh, ktorý sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo historickú udalosť, ale je doplnený o vymyslené a zveličené prvky. Práve preto má vždy „jadro pravdy" — napríklad povesť o kráľovi Matejovi alebo o hradoch. Líši sa od rozprávky tým, že sa tvári pravdivo a často vysvetľuje pôvod názvu mesta či vrchu.

5. Bájka — Bájka je krátky prozaický (niekedy veršovaný) príbeh, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny alebo veci, čo konajú a rozprávajú ako ľudia. Každé zviera predstavuje istú ľudskú vlastnosť (líška = prefíkanosť, lev = sila, mravec = pracovitosť). Na konci je vždy ponaučenie (mravné poučenie); najznámejším autorom bájok je antický Ezop.

6. Poviedka — Poviedka je kratší prozaický útvar s jedným hlavným dejom a malým počtom postáv, ktorý opisuje zväčša jednu udalosť zo života. Je dlhšia než bájka, no oveľa kratšia než román, a dej sa odohráva v krátkom čase. Často zachytáva reálny, uveriteľný príbeh zo všedného života.

7. Postavy — Postavy sú osoby, zvieratá alebo bytosti, ktoré v príbehu konajú a hovoria. Rozlišujeme hlavnú postavu (okolo nej sa točí celý dej) a vedľajšie postavy (dopĺňajú príbeh). Pri čítaní s porozumením má žiak vedieť postavy vymenovať, opísať ich vlastnosti a povedať, ktorá je kladná (dobrá) a ktorá záporná (zlá).

8. Dej — Dej je sled udalostí, ktoré sa v príbehu postupne odohrávajú — to, čo sa stalo, v akom poradí a prečo. Zvyčajne má úvod (zoznámenie s prostredím a postavami), zápletku (vznikne problém), vyvrcholenie (najnapínavejší moment) a rozuzlenie (vyriešenie). Sledovanie deja pomáha žiakovi pochopiť celý príbeh a vedieť ho prerozprávať.

9. Reprodukcia obsahu — Reprodukcia znamená vlastnými slovami prerozprávať, o čom text bol, pričom žiak zachová správne poradie udalostí a hlavnú myšlienku. Nie je to memorovanie celého textu naspamäť, ale stručné a zrozumiteľné zhrnutie podstaty. Pri reprodukcii vynechávame nepodstatné detaily a sústredíme sa na to najdôležitejšie.

10. Čítanie s porozumením — Čítanie s porozumením je schopnosť nielen prečítať slová, ale aj pochopiť ich význam, súvislosti a zmysel celého textu. Patrí sem vyhľadanie informácií v texte, určenie hlavnej myšlienky, pochopenie, prečo postava konala určitým spôsobom, a odlíšenie podstatného od nepodstatného. Je to základná zručnosť potrebná pre všetky predmety, nielen pre slovenčinu.

11. Plynulé čítanie — Plynulé čítanie znamená čítať text súvislo, správne, primeranou rýchlosťou a so správnou intonáciou (klesnutie hlasu na konci vety, prestávky na čiarkach a bodkách). Plynulé čítanie pomáha lepšie porozumieť obsahu, lebo čitateľ sa nezdržiava lúštením jednotlivých slov. Trénuje sa pravidelným hlasným čítaním.

12. Hlavná myšlienka a ponaučenie — Hlavná myšlienka je to najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám chcel autor textom odovzdať. V bájkach a rozprávkach sa volá ponaučenie a býva vyjadrené aj priamo na konci (napr. „Kto druhému jamu kope, sám do nej padne"). Vyjadriť vlastný názor na prečítané znamená povedať, či sa mi text páčil, čo si o správaní postáv myslím a prečo.

1. Poučka

Próza je súvislý text napísaný v bežných vetách (nie vo veršoch). Medzi prozaické útvary patria napríklad rozprávka, povesť, bájka, báj, poviedka a príbeh. Každý prozaický text má svoju tému, dej (čo sa stalo), postavy (kto v ňom vystupuje) a často aj ponaučenie. Čítať s porozumením znamená nielen prečítať slová, ale aj pochopiť, o čom text je, vedieť ho prerozprávať (reprodukovať) a vyjadriť naň vlastný názor.

2. Vysvetlenie

Pri čítaní prozaického textu postupuj po krokoch: 1. Prečítaj text plynulo — nezadrhávaj sa, čítaj celé vety, všímaj si bodky a čiarky. 2. Zisti, kto v texte vystupuje — to sú postavy (hlavné a vedľajšie). 3. Sleduj dej — čo sa stalo na začiatku, čo v strede (zápletka) a ako sa to skončilo. 4. Urči tému — o čom text je (napr. o priateľstve, o odvahe). 5. Reprodukuj obsah — vlastnými slovami povedz, čo si prečítal. 6. Vyjadri názor — povedz, čo sa ti páčilo, s kým súhlasíš, čo by si urobil inak a prečo.

Próza sa líši od poézie (básne): poézia má verše, rýmy a strofy, próza má vety, odseky a plynulý text.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Rozprávka „O dvanástich mesiačikoch" — vystupujú postavy Maruška a macocha, dej sa odohráva v zime, ponaučenie: dobro býva odmenené.
• Bájka o líške a vrane — postavami sú zvieratá, ktoré sa správajú ako ľudia; ponaučenie nás varuje pred pochlebovaním.
• Povesť o kráľovi Matejovi — viaže sa k skutočnému miestu alebo osobe a vysvetľuje, „prečo sa to tak volá".
• Poviedka zo života žiaka — krátky príbeh s jednou hlavnou udalosťou, napríklad ako sa zmieril s kamarátom.
• Reprodukcia v praxi — keď spolužiakovi prerozprávaš film alebo knihu vlastnými slovami, robíš presne to isté, čo pri čítaní s porozumením.

Prečo je to dôležité: Čítanie s porozumením potrebuješ v každom predmete — v matematike pri slovných úlohách, v prírodovede pri texte o rastlinách, aj v bežnom živote (návod, esemeska, oznam v škole). Kto rozumie tomu, čo číta, ľahšie sa učí, vie sa rozhodnúť a vie obhájiť svoj názor.