- Vysvetli vlastnými slovami, čo znamená pojem dualizmus a prečo dostal dvojštát názov Rakúsko-Uhorsko.
- Vymenuj tri oblasti, ktoré zostali pre obe časti monarchie spoločné, a uveď, kto bol spoločným panovníkom.
- Opíš, aké bolo postavenie Slovákov v dualistickej monarchii a uveď aspoň dva príklady ich útlaku.
- Vysvetli, prečo sa panovník po roku 1866 rozhodol pre vyrovnanie práve s Maďarmi.
- Urči, čo znamenajú pojmy Predlitavsko a Zalitavsko a podľa čoho dostali svoje názvy.
Vznik Rakúsko-Uhorska a dualizmus Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) — Dohoda medzi rakúskym cisárom a uhorskou (maďarskou) politickou elitou, ktorá rozdelila Habsburskú monarchiu na dva rovnocenné štátne celky. Vznikol tak nový štát — Rakúsko-Uhorsko — a tento systém sa nazýva dualizmus (dvojvládie). Je to najdôležitejšia udalosť témy, lebo na vyše 50 rokov určila usporiadanie strednej Európy.
-
Porážka pri Hradci Králové (Sadová, 1866) — Rakúsko prehralo prusko-rakúsku vojnu v rozhodujúcej bitke pri Sadovej (Hradec Králové). Oslabená monarchia stratila vplyv v Nemecku a cisár František Jozef I. bol nútený urobiť ústupky Maďarom, aby ríšu vnútorne upevnil. Práve táto porážka priamo uspíšila vyrovnanie o rok neskôr.
-
Dualizmus — dva celky monarchie — Štát sa delil na rakúsku časť (Predlitavsko) a uhorskú časť (Zalitavsko), hranicou bola riečka Litava (Leitha). Každá časť mala vlastnú vládu, parlament (snem) a zákony, no spájal ich jeden panovník a spoločné záležitosti. Slovensko patrilo do uhorskej časti, čo malo pre Slovákov vážne následky.
-
František Jozef I. — spoločný panovník — Bol súčasne rakúskym cisárom aj uhorským kráľom, vládol mimoriadne dlho (1848 – 1916). Stelesňoval jednotu monarchie, ktorú navonok držal pohromade hlavne jeho panovník a armáda. V Budapešti bol v roku 1867 slávnostne korunovaný za uhorského kráľa.
-
Tri spoločné ministerstvá — Obe časti štátu mali spoločné len tri oblasti: zahraničné veci, vojsko (armádu) a financie na ich krytie. Všetko ostatné (školstvo, vnútro, hospodárstvo) si každá časť spravovala samostatne. Tieto spoločné záležitosti sa každých 10 rokov nanovo dohadovali, čo bývalo zdrojom sporov.
-
Ferenc Deák a Gyula Andrássy — Hlavným tvorcom vyrovnania na maďarskej strane bol politik Ferenc Deák, ktorý presadil mierovú dohodu s cisárom. Gyula (Július) Andrássy sa stal prvým uhorským ministerským predsedom a neskôr spoločným ministrom zahraničia. Vďaka nim získali Maďari v monarchii výsadné postavenie.
-
Maďari ako vládnuci národ v Uhorsku — Hoci v Uhorsku tvorili Maďari menej než polovicu obyvateľstva, vo vyrovnaní získali rozhodujúcu moc nad celou uhorskou časťou. Ostatné národy (Slováci, Rumuni, Srbi, Chorváti, Rusíni) boli politicky podriadené. Tým sa z národnostnej otázky stal najväčší vnútorný problém Uhorska.
-
Maďarizácia — Bola to politika násilného pomaďarčovania nemaďarských národov, najmä cez školstvo, úrady a verejný život. Slovenčina bola vytláčaná, v roku 1875 zatvorili Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá. Pre Slovákov bolo obdobie dualizmu jedným z najťažších v dejinách národného života.
-
Národnostný zákon (1868) — Uhorský snem prijal zákon, ktorý formálne priznával jednotlivcom isté jazykové práva, no vyhlasoval existenciu jediného „jednotného uhorského politického národa". Národy ako Slováci tak neboli uznané za samostatné národy s kolektívnymi právami. Zákon sa navyše v praxi často nedodržiaval.
-
Hospodársky rozvoj monarchie — Obdobie dualizmu prinieslo rýchly rozvoj priemyslu, železníc, baníctva a miest. Rakúsko-Uhorsko sa stalo jednou z veľmocí Európy s veľkým trhom a spoločnou menou. Tento rozmach však neodstránil hlboké národnostné a sociálne napätie vo vnútri štátu.
-
Postavenie Slovákov a Memorandum — Slováci sa svojich práv domáhali už pred vyrovnaním (Memorandum národa slovenského, 1861, požiadavka na Okolie). Po roku 1867 sa však ich nádeje nenaplnili a politický život sa takmer zastavil. Národné úsilie udržiavali len malé skupiny vzdelancov, napríklad okolo Martina.
-
Zánik Rakúsko-Uhorska (1918) — Mnohonárodnostná monarchia sa rozpadla po porážke v prvej svetovej vojne. Z jej trosiek vznikli nové štáty, medzi nimi aj Česko-Slovensko, do ktorého sa Slováci oslobodili spod uhorskej nadvlády. Dualizmus tak trval presne 51 rokov (1867 – 1918).
1. Poučka
Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 rozdelilo Habsburskú monarchiu na dva rovnocenné štátne celky — Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Vznikol tak dvojštát Rakúsko-Uhorsko, na čele ktorého stál spoločný panovník František Jozef I. (rakúsky cisár a zároveň uhorský kráľ). Takéto štátne usporiadanie sa nazýva dualizmus (z latinského dualis = dvojaký).
2. Vysvetlenie
- Po prehratej vojne s Pruskom v roku 1866 bola monarchia oslabená a panovník potreboval podporu, najmä od Maďarov.
- Preto sa Viedeň dohodla s uhorskou (maďarskou) šľachtou na vyrovnaní — kompromise, ktorý Maďarom dal veľkú samostatnosť.
- Štát sa rozdelil na dve časti. Hranicou bola rieka Litava, podľa nej názvy Predlitavsko (Rakúsko) a Zalitavsko (Uhorsko).
- Každá časť mala vlastný parlament, vládu a zákony. Tri veci však zostali spoločné: zahraničná politika, armáda (vojsko) a financie na ne.
- Panovník bol jeden — v Rakúsku vystupoval ako cisár, v Uhorsku ako kráľ.
- Slováci žili v uhorskej časti, kde vládli Maďari. Nezískali žiadne národné práva a boli vystavení silnej maďarizácii (nútenému pomaďarčovaniu).
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Spoločný panovník: František Jozef I. sa v roku 1867 dal v Budapešti korunovať za uhorského kráľa — symbol, že Uhorsko je rovnocenné Rakúsku.
- Dva parlamenty: Zákony pre Rakúsko schvaľoval parlament vo Viedni, zákony pre Uhorsko parlament v Budapešti — boli to dva oddelené zbory.
- Spoločné ministerstvá: Existovali len traja spoloční ministri — minister zahraničia, vojny a financií. O ostatnom rozhodovala každá časť sama.
- Postavenie Slovákov: Po vzniku Uhorska v roku 1875 maďarská vláda zatvorila tri slovenské gymnáziá a zrušila Maticu slovenskú — to ukazuje útlak nemaďarských národov.
- Maďarizácia v praxi: Na školách v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) sa muselo vyučovať po maďarsky, slovenčina bola vytláčaná z úradov aj škôl.
Prečo je to dôležité: Rakúsko-Uhorsko bolo štátom, v ktorom Slováci žili až do roku 1918. Pochopiť dualizmus znamená pochopiť, prečo boli Slováci utláčaní, prečo vzniklo silné národné hnutie a prečo sa po rozpade monarchie usilovali o vlastný štát. Je to kľúč k pochopeniu vzniku Československa.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.