Vznik Rakúsko-Uhorska a dualizmus Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) — Dohoda medzi rakúskym cisárom a uhorskou (maďarskou) politickou elitou, ktorá rozdelila Habsburskú monarchiu na dva rovnocenné štátne celky. Vznikol tak nový štát — Rakúsko-Uhorsko — a tento systém sa nazýva dualizmus (dvojvládie). Je to najdôležitejšia udalosť témy, lebo na vyše 50 rokov určila usporiadanie strednej Európy.

2. Porážka pri Hradci Králové (Sadová, 1866) — Rakúsko prehralo prusko-rakúsku vojnu v rozhodujúcej bitke pri Sadovej (Hradec Králové). Oslabená monarchia stratila vplyv v Nemecku a cisár František Jozef I. bol nútený urobiť ústupky Maďarom, aby ríšu vnútorne upevnil. Práve táto porážka priamo uspíšila vyrovnanie o rok neskôr.

3. Dualizmus — dva celky monarchie — Štát sa delil na rakúsku časť (Predlitavsko) a uhorskú časť (Zalitavsko), hranicou bola riečka Litava (Leitha). Každá časť mala vlastnú vládu, parlament (snem) a zákony, no spájal ich jeden panovník a spoločné záležitosti. Slovensko patrilo do uhorskej časti, čo malo pre Slovákov vážne následky.

4. František Jozef I. — spoločný panovník — Bol súčasne rakúskym cisárom aj uhorským kráľom, vládol mimoriadne dlho (1848 – 1916). Stelesňoval jednotu monarchie, ktorú navonok držal pohromade hlavne jeho panovník a armáda. V Budapešti bol v roku 1867 slávnostne korunovaný za uhorského kráľa.

5. Tri spoločné ministerstvá — Obe časti štátu mali spoločné len tri oblasti: zahraničné veci, vojsko (armádu) a financie na ich krytie. Všetko ostatné (školstvo, vnútro, hospodárstvo) si každá časť spravovala samostatne. Tieto spoločné záležitosti sa každých 10 rokov nanovo dohadovali, čo bývalo zdrojom sporov.

6. Ferenc Deák a Gyula Andrássy — Hlavným tvorcom vyrovnania na maďarskej strane bol politik Ferenc Deák, ktorý presadil mierovú dohodu s cisárom. Gyula (Július) Andrássy sa stal prvým uhorským ministerským predsedom a neskôr spoločným ministrom zahraničia. Vďaka nim získali Maďari v monarchii výsadné postavenie.

7. Maďari ako vládnuci národ v Uhorsku — Hoci v Uhorsku tvorili Maďari menej než polovicu obyvateľstva, vo vyrovnaní získali rozhodujúcu moc nad celou uhorskou časťou. Ostatné národy (Slováci, Rumuni, Srbi, Chorváti, Rusíni) boli politicky podriadené. Tým sa z národnostnej otázky stal najväčší vnútorný problém Uhorska.

8. Maďarizácia — Bola to politika násilného pomaďarčovania nemaďarských národov, najmä cez školstvo, úrady a verejný život. Slovenčina bola vytláčaná, v roku 1875 zatvorili Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá. Pre Slovákov bolo obdobie dualizmu jedným z najťažších v dejinách národného života.

9. Národnostný zákon (1868) — Uhorský snem prijal zákon, ktorý formálne priznával jednotlivcom isté jazykové práva, no vyhlasoval existenciu jediného „jednotného uhorského politického národa". Národy ako Slováci tak neboli uznané za samostatné národy s kolektívnymi právami. Zákon sa navyše v praxi často nedodržiaval.

10. Hospodársky rozvoj monarchie — Obdobie dualizmu prinieslo rýchly rozvoj priemyslu, železníc, baníctva a miest. Rakúsko-Uhorsko sa stalo jednou z veľmocí Európy s veľkým trhom a spoločnou menou. Tento rozmach však neodstránil hlboké národnostné a sociálne napätie vo vnútri štátu.

11. Postavenie Slovákov a Memorandum — Slováci sa svojich práv domáhali už pred vyrovnaním (Memorandum národa slovenského, 1861, požiadavka na Okolie). Po roku 1867 sa však ich nádeje nenaplnili a politický život sa takmer zastavil. Národné úsilie udržiavali len malé skupiny vzdelancov, napríklad okolo Martina.

12. Zánik Rakúsko-Uhorska (1918) — Mnohonárodnostná monarchia sa rozpadla po porážke v prvej svetovej vojne. Z jej trosiek vznikli nové štáty, medzi nimi aj Česko-Slovensko, do ktorého sa Slováci oslobodili spod uhorskej nadvlády. Dualizmus tak trval presne 51 rokov (1867 – 1918).

1. Poučka

Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 rozdelilo Habsburskú monarchiu na dva rovnocenné štátne celky — Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Vznikol tak dvojštát Rakúsko-Uhorsko, na čele ktorého stál spoločný panovník František Jozef I. (rakúsky cisár a zároveň uhorský kráľ). Takéto štátne usporiadanie sa nazýva dualizmus (z latinského dualis = dvojaký).

2. Vysvetlenie

• Po prehratej vojne s Pruskom v roku 1866 bola monarchia oslabená a panovník potreboval podporu, najmä od Maďarov.
• Preto sa Viedeň dohodla s uhorskou (maďarskou) šľachtou na vyrovnaní — kompromise, ktorý Maďarom dal veľkú samostatnosť.
• Štát sa rozdelil na dve časti. Hranicou bola rieka Litava, podľa nej názvy Predlitavsko (Rakúsko) a Zalitavsko (Uhorsko).
• Každá časť mala vlastný parlament, vládu a zákony. Tri veci však zostali spoločné: zahraničná politika, armáda (vojsko) a financie na ne.
• Panovník bol jeden — v Rakúsku vystupoval ako cisár, v Uhorsku ako kráľ.
• Slováci žili v uhorskej časti, kde vládli Maďari. Nezískali žiadne národné práva a boli vystavení silnej maďarizácii (nútenému pomaďarčovaniu).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — príčina, priebeh, dôsledok: Prečo vzniklo Rakúsko-Uhorsko a čo to znamenalo pre Slovákov?
Príčina: v roku 1866 Rakúsko prehralo vojnu s Pruskom pri Sadovej (Hradec Králové) a monarchia bola oslabená.
Priebeh: cisár František Jozef I. sa v roku 1867 dohodol s uhorskou politickou elitou na vyrovnaní; monarchia sa rozdelila na dva rovnocenné celky.
Dôsledok: Maďari získali v Uhorsku rozhodujúcu moc a Slováci boli vystavení maďarizácii.
Záver → porážka v roku 1866 viedla k vyrovnaniu a k útlaku Slovákov v Uhorsku

Príklad 2 — práca s časom: Koľko rokov trval dualizmus a do ktorých storočí patrí?
Začiatok: vyrovnanie 1867, koniec: rozpad monarchie 1918.
Rozdiel rokov: 1918 − 1867 = 51.
Rok 1867 patrí do 19. storočia, rok 1918 do 20. storočia.
Výsledok → 51 rokov, 19. a 20. storočie

Príklad 3 — časová os: Zoraď od najstaršej: zatvorenie Matice slovenskej, rakúsko-uhorské vyrovnanie, Memorandum národa slovenského, národnostný zákon, porážka pri Sadovej, zánik Rakúsko-Uhorska.
Priradím roky: Memorandum 1861, Sadová 1866, vyrovnanie 1867, národnostný zákon 1868, Matica zatvorená 1875, zánik 1918.
Zoradím podľa roka od najmenšieho.
Poradie → Memorandum, Sadová, vyrovnanie, národnostný zákon, zatvorenie Matice, zánik monarchie

Príklad 4 — porovnanie: Porovnaj Predlitavsko a Zalitavsko.
Predlitavsko: rakúska časť, vlastný parlament a vláda vo Viedni.
Zalitavsko: uhorská časť, vlastný parlament a vláda v Budapešti; patrilo sem Slovensko.
Spoločné: jeden panovník a tri spoločné oblasti – zahraničné veci, vojsko a financie na ne; názvy podľa riečky Litava, ktorá tvorila hranicu.
Záver → dve samostatné časti s vlastnou vládou, spojené panovníkom a tromi spoločnými ministerstvami

Príklad 5 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo bola maďarizácia?
Pojem: politika násilného pomaďarčovania nemaďarských národov.
Vysvetlenie: presadzovala sa najmä cez školy, úrady a verejný život, slovenčina bola vytláčaná.
Príklad: v roku 1875 zatvorili Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá.
Záver → nútené pomaďarčovanie, ktoré obmedzovalo slovenský jazyk a kultúru

Príklad 6 — práca s prameňom: Prečítaj si oznam (vymyslený na cvičenie): „Od budúceho školského roka sa budú všetky predmety v našej škole vyučovať iba po maďarsky." Aký je to prameň a ktorý jav dokladá?
Oznam vydal úrad alebo škola pre všetkých → písomný úradný prameň.
Vyučovanie iba po maďarsky → vytláčanie slovenčiny zo škôl.
Výsledok → úradný písomný prameň, ktorý dokladá maďarizáciu škôl

Prečo je to dôležité: Rakúsko-Uhorsko bolo štátom, v ktorom Slováci žili až do roku 1918. Pochopiť dualizmus znamená pochopiť, prečo boli Slováci utláčaní, prečo vzniklo silné národné hnutie a prečo sa po rozpade monarchie usilovali o vlastný štát. Je to kľúč k pochopeniu vzniku Československa.

Precvič si

1. V ktorom roku vzniklo Rakúsko-Uhorsko?
2. Kto bol spoločným panovníkom oboch častí?
3. Podľa ktorej riečky dostali časti monarchie názvy?
4. Do ktorej časti monarchie patrilo Slovensko?
5. V ktorom roku zatvorili Maticu slovenskú?
6. Prečo národnostný zákon z roku 1868 Slovákom nepomohol?