Rastliny polí a lúk Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poľnohospodárske plodiny — sú rastliny, ktoré človek zámerne pestuje na poliach pre úžitok (potravu, krmivo, suroviny). Človek pre ne pôdu zorá, zaseje semená, ničí buriny a zbiera úrodu. Delíme ich do skupín: obilniny, okopaniny, strukoviny, olejniny a krmoviny.

2. Obilniny — najdôležitejšia skupina poľných plodín, ku ktorej patrí pšenica, raž, jačmeň, ovos a kukurica. Pestujú sa hlavne pre zrná bohaté na škrob, z ktorých sa melie múka na chlieb a pečivo. Sú základom výživy ľudí na celom svete a tvoria zlaté lány, ktoré dozrievajú v lete.

3. Pšenica — najpestovanejšia obilnina u nás, z ktorej sa melie biela múka na chlieb, rožky a koláče. Má dlhú steblovú slamu, na vrchole klas so zrnami a krátke fúzy (osiny). Žne sa v lete kombajnom, ktorý naraz pokosí steblá a vymláti zrno.

4. Kukurica — vysoká obilnina pôvodom z Ameriky s mohutnou steblovou stonkou, ktorá môže byť vyššia ako dospelý človek. Zrná vyrastajú nahustené na hrubom valci — šúľku (klasu). Pestuje sa na potravu (kukuričná múka, pukance), ale najmä ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

5. Okopaniny — plodiny, pri ktorých sa pôda okolo rastlín okopáva, aby sa ničili buriny a kyprila zem; patrí sem zemiak a cukrová repa. Úžitkovú časť tvorí podzemný orgán — hľuza alebo zhrubnutý koreň, v ktorom má rastlina uloženú zásobu látok. Sú dôležitým zdrojom škrobu a cukru.

6. Zemiak — okopanina pôvodom z Južnej Ameriky, ktorej jedlou časťou je podzemná hľuza bohatá na škrob. Pozor — nadzemné zelené časti a plody (bobule) zemiaka sú jedovaté, jeme len hľuzy. Patrí k základným potravinám a pestuje sa takmer v každej záhrade.

7. Olejniny a strukoviny — olejniny ako slnečnica a repka olejka sa pestujú pre semená, z ktorých sa lisuje jedlý olej; slnečnica má veľký žltý úbor a jej mladé rastliny (ešte pred rozkvitnutím) otáčajú púčik za slnkom. Strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica, sója) majú semená v strukoch a sú bohaté na bielkoviny. Strukoviny navyše obohacujú pôdu o dusík, preto sa striedajú s inými plodinami.

8. Buriny — divoké rastliny, ktoré rastú na poliach nezasiate a človek si ich tam neželá, lebo plodinám konkurujú o vodu, svetlo a živiny. Patria sem napríklad pýr plazivý, mak vlčí (divý), nevädza poľná, púpava a pichliač. Pre poľnohospodára sú škodlivé, ale mnohé majú pekné kvety a poskytujú potravu hmyzu.

9. Lúka — trvalý porast tráv a kvetov, ktorý sa neorie ani každoročne nezaseje, na rozdiel od poľa. Lúky sa kosia na seno alebo slúžia na pasenie dobytka, pričom rastie množstvo druhov vedľa seba. Sú domovom pestrého hmyzu, vtákov a drobných živočíchov, preto majú veľký význam pre prírodu.

10. Lúčne rastliny — typické rastliny lúk ako ďatelina lúčna, skorocel kopijovitý, púpava, margaréta (kopretina), zvonček a rôzne trávy. Ďatelina je výborné krmivo pre dobytok a obohacuje pôdu dusíkom. Mnohé lúčne kvety sú liečivé (skorocel, rebríček) a poskytujú nektár opeľovačom.

11. Význam pre opeľovače — kvitnúce poľné a lúčne rastliny poskytujú nektár a peľ včelám, čmeliakom a motýľom, ktoré ich za to opeľujú. Bez opeľovačov by mnohé rastliny nedokázali vytvoriť semená a plody, preto sú lúky plné kvetov pre prírodu nenahraditeľné. Včely z nektáru navyše vyrábajú med, ktorý využíva človek.

12. Význam pre človeka a kolobeh v prírode — poľné plodiny dávajú človeku potravu (chlieb, zemiaky, olej) a krmivo pre zvieratá, lúky poskytujú seno a pastvu. Všetky tieto zelené rastliny pri fotosyntéze vyrábajú kyslík a sú prvým článkom potravového reťazca — bez nich by nemali čo jesť bylinožravce ani človek. Striedaním plodín na poli (osevný postup) sa pôda nevyčerpá a zostáva úrodná.

1. Poučka

Rastliny v okolí človeka delíme podľa toho, kde rastú a načo slúžia. Poľnohospodárske plodiny sú rastliny, ktoré človek úmyselne pestuje na poliach pre úžitok (potraviny, krmivo). Buriny sú rastliny, ktoré rastú na poli alebo v záhrade samy a prekážajú pestovaným plodinám. Lúčne rastliny rastú voľne na lúkach a pasienkoch a tvoria potravu pre zvieratá aj domov pre hmyz.

2. Vysvetlenie

Predstav si tri rôzne miesta v krajine:

1. Pole — človek ho zoral a vysial naň jednu plodinu, napríklad pšenicu alebo zemiaky. Tieto rastliny zbiera (žatva) a využíva ich na jedlo alebo krmivo.
2. Burina na poli — medzi užitočnými rastlinami vyrastú aj nezvané rastliny, ktoré sem nikto nevysial. Berú plodinám vodu, svetlo a živiny, preto ich poľnohospodár odstraňuje.
3. Lúka — pestrá zmes mnohých druhov tráv a kvitnúcich rastlín. Nikto ju neoral; kosí sa na seno. Lúka živí včely, motýle a pasúce sa zvieratá.

Tá istá rastlina môže byť na jednom mieste užitočná a inde považovaná za burinu — záleží na tom, či ju tam človek chcel.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zaraď plodinu do skupiny: Do ktorej skupiny plodín patrí zemiak a prečo?
Plodiny delíme na obilniny, okopaniny, strukoviny, olejniny a krmoviny.
Pri zemiaku sa pôda okolo rastlín okopáva a úžitkovou časťou je podzemná hľuza.
Takéto plodiny nazývame → okopanina

Príklad 2 — plodina, či burina: Na pšeničnom poli rastie mak vlčí. Je to plodina, alebo burina?
Plodinu človek na pole zámerne zaseje a zbiera z nej úrodu.
Mak tam nikto nezasial a berie pšenici vodu, svetlo a živiny.
Rastlina, ktorá na poli rastie nechcene → burina

Príklad 3 — pole, či lúka: Pozemok sa každý rok neorie ani nezasieva, rastú na ňom trávy, ďatelina a margaréty a dvakrát do roka sa kosí. Je to pole, alebo lúka?
Pole človek zorie a zaseje naň jednu plodinu.
Na lúke rastie trvalý porast mnohých druhov a kosí sa na seno.
Znaky zodpovedajú → lúka

Príklad 4 — z praxe, jedovatá časť: Mladší brat chce ochutnať zelené guľôčky (bobule) na zemiakovej vňati. Čo mu povieš?
Zo zemiaka jeme len podzemnú hľuzu.
Nadzemné zelené časti a bobule zemiaka sú jedovaté.
Bobule preto nesmie jesť → nejesť, bobule zemiaka sú jedovaté

Príklad 5 — dôsledok zásahu do prírody: Lúku plnú kvetov zmenia na pole, kde rastie len kukurica. Čo sa stane s včelami a motýľmi v okolí?
Lúčne kvety poskytujú nektár a peľ opeľovačom.
Kukurica je obilnina opeľovaná vetrom, nektár im nedá.
Opeľovače stratia potravu → včiel a motýľov ubudne

Príklad 6 — rozhodnutie a dôvod: Prečo poľnohospodár na jednom poli strieda obilie so strukovinami, napríklad s hrachom?
Strukoviny obohacujú pôdu o dusík.
Ak sa na poli stále pestuje tá istá plodina, pôda sa vyčerpá.
Striedaním plodín (osevný postup) zostáva pôda úrodná → aby sa pôda nevyčerpala a dostala dusík

Prečo je to dôležité: Plodiny nás živia — bez polí by nebol chlieb ani olej. Buriny nás učia, že príroda neustále „súťaží“ o priestor, a poľnohospodár sa o pole musí starať. Lúky sú domovom opeľovačov (včely, motýle), bez ktorých by mnohé plodiny nedozreli. Pestrá lúka tiež zadržiava vodu, chráni pôdu a je krásna na pohľad.

Precvič si

1. Z ktorej obilniny sa najčastejšie melie múka na chlieb?
2. Z ktorej plodiny sa lisuje olej?
3. Ako sa volá hrubý valec, na ktorom rastú zrná kukurice?
4. Ktorá lúčna rastlina je liečivá a má úzke listy?
5. Prečo je ďatelina užitočná pre pôdu?
6. Prečo sú buriny pre plodiny škodlivé?