- Vysvetli vlastnými slovami dve príčiny, prečo reformácia vznikla.
- Opíš, čo urobil Martin Luther v roku 1517 a prečo je tento čin dôležitý.
- Vysvetli, čo znamenalo Lutherovo učenie „spasenie vierou" a aký vzťah mal k Biblii.
- Vymenuj aspoň dve opatrenia protireformácie a stručne ich vysvetli.
- Porovnaj katolíkov a protestantov — uveď aspoň jeden rozdiel medzi nimi.
Reformácia a protireformácia Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Reformácia — Reformácia bolo náboženské a spoločenské hnutie v 16. storočí, ktoré sa snažilo o nápravu (reformu) pomerov v katolíckej cirkvi. Vyústila do rozkolu západného kresťanstva a vzniku nových, protestantských cirkví. Je to jedna z najdôležitejších udalostí novoveku, lebo natrvalo zmenila náboženskú mapu Európy.
-
Príčiny reformácie — Hlavnými príčinami boli skazenosť a bohatstvo cirkvi, hromadenie majetku, nemravný život niektorých kňazov a pápežov a túžba panovníkov po cirkevnom majetku a moci. Ľudia boli nespokojní, že cirkev vyberá vysoké poplatky a nežije podľa toho, čo hlása. Tieto nálady vytvorili živnú pôdu pre kritiku a požiadavku zmeny.
-
Odpustky — Odpustky boli listiny, ktorými cirkev za peniaze sľubovala odpustenie trestov za hriechy a skrátenie pobytu v očistci. Predaj odpustkov bol najviditeľnejším príkladom zneužívania viery na zisk a práve on sa stal bezprostredným podnetom Lutherovho vystúpenia. Peniaze sa okrem iného zbierali na stavbu Chrámu svätého Petra v Ríme.
-
Martin Luther — Martin Luther (1483 – 1546) bol nemecký mních, kňaz a univerzitný profesor teológie vo Wittenbergu, ktorý sa stal zakladateľom reformácie. Pôvodne nechcel cirkev rozdeliť, len ju napraviť, no jeho kritika prerástla do úplného rozchodu s pápežom. Stal sa symbolom a vodcom celého protestantského hnutia.
-
95 téz (1517) — Dňa 31. októbra 1517 Martin Luther zverejnil (podľa tradície pribil na dvere wittenberského kostola) 95 téz — výhrad proti predaju odpustkov a pomerom v cirkvi. Tento dátum sa považuje za začiatok reformácie. Tézy sa vďaka kníhtlači rýchlo rozšírili po celom Nemecku a vyvolali búrlivú diskusiu.
-
Lutherovo učenie — Luther hlásal, že spása človeka závisí len od viery v Boha a Božej milosti, nie od kupovania odpustkov či dobrých skutkov nariadených cirkvou. Jediným zdrojom pravdy je podľa neho Biblia (Písmo), nie pápež. Bohoslužby chcel zjednodušiť, sláviť ich v národnom jazyku a zrušiť celibát kňazov.
-
Preklad Biblie do nemčiny — Luther preložil Bibliu z latinčiny do nemčiny, aby jej rozumeli aj obyčajní ľudia, nielen vzdelaní kňazi. Tento preklad mal obrovský význam — zjednotil nemecký jazyk a umožnil ľuďom čítať Písmo samostatne. Šírenie prekladu umožnila novovynájdená kníhtlač Johanna Gutenberga.
-
Protestanti a ich smery — Stúpenci reformácie dostali názov protestanti (z latinského „protestor" — protestujem) po tom, čo protestovali proti zákazu šírenia svojho učenia. Okrem Lutherovho luteránstva (evanjelici) vznikli aj ďalšie smery — kalvinizmus (Ján Kalvín vo Švajčiarsku) a v Anglicku anglikánska cirkev. Reformácia tak nebola jednotná, ale rozdelila sa do viacerých cirkví.
-
Protireformácia (rekatolizácia) — Protireformácia bola reakcia katolíckej cirkvi, ktorá chcela zastaviť šírenie protestantizmu a získať späť stratených veriacich. Cirkev na jednej strane napravila niektoré svoje chyby a na druhej strane tvrdo potláčala protestantov. Cieľom bolo obnoviť silu a jednotu katolíckej cirkvi.
-
Tridentský koncil (1545 – 1563) — Tridentský koncil bol veľký snem katolíckej cirkvi, ktorý určil pravidlá obnovy a boja proti reformácii. Potvrdil katolícke učenie, zakázal predaj odpustkov za peniaze, zlepšil vzdelávanie kňazov a sprísnil disciplínu. Stal sa základom katolíckej obnovy na ďalšie stáročia.
-
Jezuiti — Spoločnosť Ježišovu (jezuitov) založil v roku 1540 Ignác z Loyoly ako hlavný nástroj protireformácie. Jezuiti zakladali kvalitné školy a univerzity, venovali sa vzdelávaniu a misiám a presviedčaním získavali ľudí späť ku katolíckej viere. Vďaka vzdelaniu a disciplíne sa stali veľmi vplyvným cirkevným rádom.
-
Dôsledky reformácie — Reformácia natrvalo rozdelila kresťanskú Európu na katolícku a protestantskú časť a vyvolala náboženské vojny a napätie medzi panovníkmi. Zároveň podporila vzdelanosť, čítanie, rozvoj národných jazykov a kníhtlače. Náboženské spory neskôr vyústili až do ničivej tridsaťročnej vojny (1618 – 1648).
1. Poučka
Reformácia je náboženské hnutie v 16. storočí, ktoré sa snažilo o nápravu (reformu) katolíckej cirkvi a viedlo k vzniku nových kresťanských cirkví — protestantských. Začal ju nemecký mních Martin Luther v roku 1517. Protireformácia je odpoveď katolíckej cirkvi, ktorá sa bránila šíreniu protestantizmu a zároveň sa sama obnovovala.
2. Vysvetlenie
Postupne, krok po kroku:
- Prečo to vzniklo — mnohým ľuďom vadilo, že cirkev je veľmi bohatá a niektorí kňazi žijú v prepychu namiesto skromnosti. Najviac pohoršovali odpustky — listiny, ktoré si ľudia kupovali za peniaze s prísľubom odpustenia hriechov.
- Luther vystúpi — v roku 1517 pribil (podľa tradície) na dvere kostola vo Wittenbergu 95 téz — zoznam výhrad voči cirkvi, najmä proti predaju odpustkov.
- Nové učenie — Luther tvrdil, že človek je spasený vierou, nie kupovaním odpustkov. Jediným zdrojom pravdy má byť Biblia, preto ju preložil do nemčiny, aby jej rozumeli aj obyčajní ľudia.
- Rozkol — Lutherove myšlienky sa vďaka kníhtlači rýchlo rozšírili. Vznikli nové cirkvi (luteráni, neskôr kalvíni), ktoré sa odčlenili od pápeža.
- Reakcia cirkvi (protireformácia) — katolícka cirkev zvolala Tridentský koncil, založila rád jezuitov na obranu viery a vzdelávanie a využívala aj inkvizíciu proti tým, ktorých považovala za kacírov.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Odpustky — kazateľ Johann Tetzel predával v Nemecku odpustky heslom, že len čo cinknú peniaze v truhlici, duša vyletí z očistca. Práve to nahnevalo Luthera.
- 95 téz (1517) — Lutherov dokument, ktorý sa považuje za začiatok reformácie.
- Preklad Biblie — Luther preložil Bibliu do nemčiny; pomohol tým aj rozvoju spisovného nemeckého jazyka.
- Tridentský koncil (1545–1563) — veľké zhromaždenie, kde si katolícka cirkev potvrdila učenie a zaviedla nápravu (lepšia príprava kňazov, zákaz predaja odpustkov za peniaze).
- Jezuiti — rád založený Ignácom z Loyoly; zakladali kvalitné školy a vrátili časť obyvateľstva ku katolíckej viere.
Prečo je to dôležité: reformácia rozdelila západných kresťanov na katolíkov a protestantov — rozdelenie, ktoré pretrváva dodnes. Podporila vzdelanosť, čítanie v rodnom jazyku a aj náboženské vojny. Aj na Slovensku máme dodnes evanjelikov (luteránov) aj katolíkov práve vďaka týmto udalostiam.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.