Renesancia a humanizmus Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Renesancia (14.–16. storočie) — Renesancia znamená „znovuzrodenie" a označuje obdobie veľkého rozkvetu umenia, vedy a vzdelanosti, ktoré nadviazalo na antické Grécko a Rím. Vznikla v severnom Taliansku (Florencia, Benátky, Rím) vďaka bohatým mestám a obchodu a postupne sa rozšírila do celej Európy. Ukončila stredovek a otvorila novovek, pričom človek a jeho schopnosti sa dostali do stredu pozornosti.

2. Humanizmus — Humanizmus bol myšlienkový smer renesancie, ktorý do centra záujmu postavil človeka (lat. humanus = ľudský), jeho dôstojnosť, rozum a pozemský život. Humanisti študovali antické texty v pôvodnom jazyku (latinčina, gréčtina) a verili, že vzdelaním sa človek môže všestranne rozvíjať. Na rozdiel od stredoveku, ktorý sa sústredil hlavne na Boha a posmrtný život, humanizmus zdôrazňoval radosť z poznania a krásy tohto sveta.

3. Návrat k antike — Renesanční umelci a vzdelanci sa inšpirovali starovekým Gréckom a Rímom, ktoré považovali za vzor dokonalosti. Obdivovali antické sochy, stavby, filozofiu a literatúru a snažili sa ich napodobniť a prekonať. Tento návrat sa prejavil v architektúre (stĺpy, kupoly, oblúky), v sochárstve (nahé telo, súmernosť) aj v dôraze na harmóniu a proporcie.

4. Leonardo da Vinci (1452–1519) — Bol najtypickejším predstaviteľom renesančného „univerzálneho človeka", ktorý vynikal v maliarstve, vede, technike aj anatómii. Namaľoval svetoznáme diela Mona Lisa a Posledná večera a do svojich zápiskov kreslil návrhy lietajúcich strojov, mostov a štúdie ľudského tela. Stelesňoval renesančný ideál spojenia umenia a vedy v jednej osobe.

5. Michelangelo Buonarroti (1475–1564) — Geniálny taliansky sochár, maliar a architekt, autor mramorovej sochy Dávid a sochy Pieta. Vymaľoval strop Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, na ktorom je aj slávny výjav Stvorenie Adama. Jeho diela vyjadrujú dokonalú znalosť ľudského tela, silu a pohyb, čím sa stali vzorom renesančného umenia.

6. Rafael Santi (1483–1520) — Taliansky maliar, ktorý sa preslávil nežnými obrazmi Madon (Panny Márie) a harmonickou, vyváženou kompozíciou. Spolu s Leonardom a Michelangelom tvorí trojicu najvýznamnejších umelcov vrcholnej renesancie. Jeho dielo Aténska škola zobrazuje antických filozofov a je oslavou ľudského rozumu a poznania.

7. Vynález kníhtlače (okolo 1450, Johannes Gutenberg) — Nemec Johannes Gutenberg zostrojil tlačiarenský stroj s pohyblivými písmenami, ktorý umožnil rýchlo a lacno rozmnožovať knihy. Pred týmto vynálezom sa knihy prepisovali ručne, boli vzácne a drahé, preto vzdelanie patrilo len úzkej vrstve. Kníhtlač umožnila masové šírenie nových myšlienok, vzdelanosti a humanizmu po celej Európe — bola to jedna z najdôležitejších zmien novoveku.

8. Nový pohľad na človeka a svet — Renesanční myslitelia kládli dôraz na rozum, pozorovanie, skúsenosť a kritické myslenie namiesto slepej viery v autority. Verili v schopnosti jednotlivca, jeho talent a tvorivosť, čím vznikol ideál všestranne vzdelaného „renesančného človeka". Tento myšlienkový obrat pripravil pôdu pre rozvoj prírodných vied a neskoršie objavy.

9. Mikuláš Kopernik (1473–1543) a heliocentrizmus — Poľský astronóm Mikuláš Kopernik tvrdil, že stred vesmíru nie je Zem, ale Slnko, okolo ktorého obiehajú planéty (heliocentrická sústava). Tým vyvrátil dovtedy uznávaný názor, že Zem je nehybným stredom sveta (geocentrizmus). Jeho objav znamenal revolúciu vo vede a ukázal silu renesančného pozorovania a rozumu.

10. Zámorské objavy a obraz sveta — V období renesancie sa vďaka odvahe a zvedavosti rozvinuli zámorské objavné cesty (napr. Krištof Kolumbus objavil Ameriku roku 1492). Európania získali nové poznatky o svete, ktoré rozšírili obzory, obchod aj predstavy o Zemi. Tento duch objavovania úzko súvisel s renesančnou túžbou po poznaní a skúmaní neznámeho.

11. Renesancia v umení a stavbách — V architektúre sa renesancia prejavila súmernými stavbami s kupolami, stĺpmi a oblúkmi, ako sú paláce, kostoly a mestské domy. V maliarstve umelci objavili perspektívu — spôsob, ako na plochej ploche zobraziť priestor a hĺbku. Vďaka tomu pôsobili obrazy realisticky a verne zachytávali skutočnosť.

12. Mecenáši a šírenie renesancie — Renesanciu finančne podporovali bohaté rodiny, mestá, panovníci a pápeži, ktorí dávali umelcom prácu a peniaze — nazývame ich mecenáši. Najznámejšou bola florentská rodina Medici, ktorá podporovala umelcov a vedcov. Z Talianska sa renesancia a humanizmus postupne rozšírili do celej Európy vrátane územia dnešného Slovenska.

1. Poučka

Renesancia (z francúzskeho renaissance = znovuzrodenie) je umelecké a kultúrne obdobie, ktoré vzniklo v 14. storočí v Taliansku a rozšírilo sa po celej Európe. Nadviazalo na vzory antického Grécka a Ríma. Humanizmus je myšlienkový smer renesancie, ktorý postavil do stredobodu záujmu človeka, jeho rozum, vzdelanie a pozemský život.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. V stredoveku bol v centre myslenia Boh a posmrtný život (teocentrizmus). Človek mal byť hlavne pokorný a veriaci. 2. Bohaté talianske mestá (Florencia, Benátky) zbohatli z obchodu a vznikli bohatí mecenáši (napr. rod Medici), ktorí platili umelcom a vedcom. 3. Vzdelanci znovu objavovali staré antické knihy a obdivovali ich krásu a múdrosť. 4. Vznikol nový pohľad: dôležitý je človek tu a teraz — jeho rozum, schopnosti, krása a vzdelanie (antropocentrizmus). Toto je humanizmus. 5. Umenie sa stalo realistickejším (perspektíva, presná anatómia tela) a veda začala pozorovať a overovať namiesto slepého preberania.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Leonardo da Vinci — maliar Mony Lízy a Poslednej večere, zároveň vynálezca a anatóm. Stelesňuje ideál „renesančného človeka", ktorý vie všetko.
• Michelangelo Buonarroti — socha Dávid a maľby na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne.
• Mikuláš Koperník — vyhlásil, že Zem obieha okolo Slnka (heliocentrizmus), nie naopak. Zmenil pohľad ľudstva na vesmír.
• Johannes Gutenberg — vynašiel kníhtlač (okolo r. 1450). Knihy sa zrazu dali vyrobiť rýchlo a lacno → vzdelanie sa šírilo k bežným ľuďom.
• Erazmus Rotterdamský — najznámejší humanista, kritizoval pokrytectvo v diele Chvála bláznivosti.

Prečo je to dôležité: Renesancia položila základy modernej vedy, umenia aj vzdelávania. Vďaka kníhtlači čítaš dnes knihy; vďaka heliocentrizmu vieme, ako funguje slnečná sústava; vďaka humanizmu si vážime rozum, vzdelanie a hodnotu každého človeka.