Rímske impérium a jeho odkaz Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vznik Rímskeho impéria (27 pred Kr.) — Rím bol najprv kráľovstvom, potom republikou a v roku 27 pred Kr. sa stal cisárstvom (impériom), keď sa Octavianus stal prvým cisárom pod menom Augustus. Tento prelom ukončil obdobie občianskych vojen a začal vyše 200 rokov stability. Premena republiky na ríšu znamenala, že moc sa sústredila do rúk jedného vládcu – cisára.

2. Augustus – prvý cisár — Octavianus Augustus (vládol 27 pred Kr. – 14 po Kr.) položil základy cisárskej moci a obdobia mieru. Šikovne si udržal moc tak, že navonok zachoval zdanie republiky, ale v skutočnosti rozhodoval sám. Za jeho vlády sa Rím premenil z tehlového na mramorové mesto a rozkvitla kultúra aj staviteľstvo.

3. Pax Romana (rímsky mier) — Bolo to obdobie približne 200 rokov (od Augusta), počas ktorého v ríši vládol relatívny mier, bezpečnosť a hospodársky rozkvet. Obchod prekvital, mestá rástli a cesty spájali vzdialené kúty ríše. Vďaka tomuto pokoju sa mohli rozvíjať umenie, veda aj staviteľstvo.

4. Najväčší rozsah ríše (okolo roku 117 po Kr.) — Za vlády cisára Trajána dosiahlo impérium svoju najväčšiu rozlohu a obklopovalo celé Stredozemné more, ktoré Rimania nazývali „Mare Nostrum" (Naše more). Ríša siahala od Británie na severe po severnú Afriku na juhu a od Hispánie (Španielsko) na západe po Mezopotámiu na východe. Žilo v nej až okolo 50–60 miliónov ľudí rôznych národov a jazykov.

5. Latinčina a rímska kultúra — Úradným jazykom ríše bola latinčina, z ktorej sa neskôr vyvinuli románske jazyky ako taliančina, francúzština či španielčina. Rimania prevzali a šírili aj grécku kultúru, bohov a vzdelanosť. Latinčina dodnes žije v mnohých slovách, v medicíne, práve aj v cirkvi.

6. Rímske staviteľstvo a vynálezy — Rimania boli vynikajúci stavitelia: vymysleli betón, oblúk a klenbu, vďaka ktorým stavali pevné a veľké stavby. Budovali akvadukty (vodovody), ktoré privádzali vodu do miest, verejné kúpele (termy), kanalizáciu a vykurovanie podláh. Ich technické riešenia predbehli dobu o stovky rokov.

7. Koloseum a verejné stavby — Koloseum v Ríme bol obrovský amfiteáter pre približne 50 000 divákov, kde sa konali zápasy gladiátorov a verejné predstavenia. Patrí medzi najznámejšie pamiatky staroveku a dodnes stojí. Okrem neho Rimania stavali chrámy, fóra (námestia), víťazné oblúky a divadlá, ktoré zdobili mestá po celej ríši.

8. Rímske cesty — Rimania vybudovali sieť spevnených ciest dlhú desaťtisíce kilometrov, ktoré spájali mestá s hlavným mestom – odtiaľ pochádza príslovie „Všetky cesty vedú do Ríma". Cesty slúžili vojsku na rýchly presun, obchodníkom aj poslom. Boli tak kvalitne postavené, že niektoré sa zachovali dodnes.

9. Rímske vojsko – légie — Sila ríše stála na disciplinovanom a výborne vycvičenom vojsku, ktoré sa delilo na légie (jedna légia mala okolo 5 000 vojakov). Légie nielen dobývali nové územia, ale aj stavali cesty, mosty a tábory, z ktorých neskôr vyrástli mestá. Práve vojsko udržiavalo poriadok a bránilo hranice rozľahlej ríše.

10. Kresťanstvo v ríši — Kresťanstvo vzniklo v rímskej provincii Judea a najprv bolo prenasledované, no postupne sa rozšírilo po celej ríši. Roku 313 po Kr. cisár Konštantín vydal Milánsky edikt, ktorý povolil kresťanstvo, a koncom 4. storočia sa stalo štátnym náboženstvom. Tým rímska ríša výrazne ovplyvnila náboženstvo celej Európy.

11. Rozdelenie ríše (395 po Kr.) — Pretože ríša bola príliš veľká na spravovanie z jedného miesta, rozdelila sa na Západorímsku ríšu (hlavné mesto Rím) a Východorímsku ríšu (hlavné mesto Konštantínopol). Východná časť prežila ešte takmer tisíc rokov ako Byzantská ríša. Toto rozdelenie oslabilo najmä západnú časť.

12. Príčiny zániku a pád Západorímskej ríše (476 po Kr.) — Ríša upadala pre množstvo príčin: vpády barbarských kmeňov (Germáni, Húni), hospodárske problémy, slabí cisári, vnútené dane a sťahovanie národov. V roku 476 po Kr. germánsky vodca Odoaker zosadil posledného západorímskeho cisára, čím sa skončil starovek a začal stredovek. Pád Ríma patrí medzi najvýznamnejšie medzníky dejín.

13. Odkaz Rímskeho impéria — Rím nám zanechal základy práva (rímske právo), kalendár, číslice (rímske číslice), architektúru aj jazyky. Dodnes používame mnohé ich vynálezy, slová a stavebné princípy. Práve preto sa hovorí, že na rímskych základoch stojí veľká časť dnešnej európskej civilizácie.

1. Poučka

Rímske impérium bolo veľká staroveká ríša okolo Stredozemného mora s hlavným mestom Rím. Vo svojom najväčšom rozsahu (okolo roku 117 n. l.) siahalo od Británie po Egypt a od Hispánie (dnešné Španielsko) po Mezopotámiu. Preslávilo sa vyspelou kultúrou, právom, jazykom (latinčina) a vyspelým staviteľstvom. Zaniklo postupne — Západorímska ríša padla v roku 476 n. l.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. Začiatok — Rím vznikol ako malé mesto v Itálii. Najprv bol kráľovstvom, potom republikou (vládli zvolení úradníci) a od cisára Augusta (27 pred n. l.) cisárstvom (vládol jeden cisár). 2. Rast — Rimania postupne dobyli územia okolo celého Stredozemného mora. Tomu hovoríme impérium (veľká ríša pod jednou vládou). 3. Spravovanie — ríšu rozdelili na provincie, spojili ich sieťou pevných ciest a udržiavali poriadok silnou armádou (légiami). 4. Kultúra a stavby — stavali mestá s vodovodmi (akvaduktmi), kúpeľmi, divadlami a chrámami. Používali latinčinu a rímske právo. 5. Úpadok a zánik — ríša bola príliš veľká a ťažko sa bránila. Oslabili ju vnútorné spory, hospodárske problémy a útoky germánskych kmeňov. Roku 395 sa rozdelila na Západ a Východ, Západorímska ríša padla roku 476 n. l.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Cesty a heslo „Všetky cesty vedú do Ríma" — Rimania postavili tisíce kilometrov spevnených ciest, po ktorých sa rýchlo presúvala armáda aj tovar. Dôležité: ukazuje, ako dobrá infraštruktúra drží veľkú krajinu pohromade — rovnako ako dnes diaľnice.
• Akvadukty (vodovody) — kamenné mosty s korytom priviedli čistú vodu do miest aj na desiatky kilometrov. Dôležité: bez vody by veľké mestá nemohli existovať; je to základ hygieny a zdravia, ktorý poznáme dodnes.
• Koloseum v Ríme — obrovský amfiteáter pre desaťtisíce divákov, kde sa konali zápasy gladiátorov. Dôležité: dokazuje úroveň rímskeho staviteľstva a stojí dodnes ako symbol antiky.
• Latinčina a abeceda — z latinčiny vznikli jazyky ako taliančina, francúzština či španielčina a používame latinské písmená aj my. Dôležité: priamo ovplyvňuje, ako píšeme a ako pomenúvame veci vo vede.
• Rímske právo a kalendár — pravidlá súdov a zákonov, na ktorých stojí aj dnešné právo; mená mesiacov (júl, august) pochádzajú z Ríma. Dôležité: spravodlivé pravidlá a meranie času používame každý deň.
• Betón a oblúk (klenba) — Rimania zvládli stavať pevné oblúky, klenby a kupoly z betónu. Dôležité: tieto stavebné postupy sú základom architektúry až do moderných čias.