Rímske impérium a jeho odkaz Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vznik Rímskeho impéria (27 pred Kr.) — Rím bol najprv kráľovstvom, potom republikou a v roku 27 pred Kr. sa stal cisárstvom (impériom), keď sa Octavianus stal prvým cisárom pod menom Augustus. Tento prelom ukončil obdobie občianskych vojen a začal vyše 200 rokov stability. Premena republiky na ríšu znamenala, že moc sa sústredila do rúk jedného vládcu – cisára.

2. Augustus – prvý cisár — Octavianus Augustus (vládol 27 pred Kr. – 14 po Kr.) položil základy cisárskej moci a obdobia mieru. Šikovne si udržal moc tak, že navonok zachoval zdanie republiky, ale v skutočnosti rozhodoval sám. Za jeho vlády sa Rím premenil z tehlového na mramorové mesto a rozkvitla kultúra aj staviteľstvo.

3. Pax Romana (rímsky mier) — Bolo to obdobie približne 200 rokov (od Augusta), počas ktorého v ríši vládol relatívny mier, bezpečnosť a hospodársky rozkvet. Obchod prekvital, mestá rástli a cesty spájali vzdialené kúty ríše. Vďaka tomuto pokoju sa mohli rozvíjať umenie, veda aj staviteľstvo.

4. Najväčší rozsah ríše (okolo roku 117 po Kr.) — Za vlády cisára Trajána dosiahlo impérium svoju najväčšiu rozlohu a obklopovalo celé Stredozemné more, ktoré Rimania nazývali „Mare Nostrum" (Naše more). Ríša siahala od Británie na severe po severnú Afriku na juhu a od Hispánie (Španielsko) na západe po Mezopotámiu na východe. Žilo v nej až okolo 50–60 miliónov ľudí rôznych národov a jazykov.

5. Latinčina a rímska kultúra — Úradným jazykom ríše bola latinčina, z ktorej sa neskôr vyvinuli románske jazyky ako taliančina, francúzština či španielčina. Rimania prevzali a šírili aj grécku kultúru, bohov a vzdelanosť. Latinčina dodnes žije v mnohých slovách, v medicíne, práve aj v cirkvi.

6. Rímske staviteľstvo a vynálezy — Rimania boli vynikajúci stavitelia: vymysleli betón, oblúk a klenbu, vďaka ktorým stavali pevné a veľké stavby. Budovali akvadukty (vodovody), ktoré privádzali vodu do miest, verejné kúpele (termy), kanalizáciu a vykurovanie podláh. Ich technické riešenia predbehli dobu o stovky rokov.

7. Koloseum a verejné stavby — Koloseum v Ríme bol obrovský amfiteáter pre približne 50 000 divákov, kde sa konali zápasy gladiátorov a verejné predstavenia. Patrí medzi najznámejšie pamiatky staroveku a dodnes stojí. Okrem neho Rimania stavali chrámy, fóra (námestia), víťazné oblúky a divadlá, ktoré zdobili mestá po celej ríši.

8. Rímske cesty — Rimania vybudovali sieť spevnených ciest dlhú desaťtisíce kilometrov, ktoré spájali mestá s hlavným mestom – odtiaľ pochádza príslovie „Všetky cesty vedú do Ríma". Cesty slúžili vojsku na rýchly presun, obchodníkom aj poslom. Boli tak kvalitne postavené, že niektoré sa zachovali dodnes.

9. Rímske vojsko – légie — Sila ríše stála na disciplinovanom a výborne vycvičenom vojsku, ktoré sa delilo na légie (jedna légia mala okolo 5 000 vojakov). Légie nielen dobývali nové územia, ale aj stavali cesty, mosty a tábory, z ktorých neskôr vyrástli mestá. Práve vojsko udržiavalo poriadok a bránilo hranice rozľahlej ríše.

10. Kresťanstvo v ríši — Kresťanstvo vzniklo v rímskej provincii Judea a najprv bolo prenasledované, no postupne sa rozšírilo po celej ríši. Roku 313 po Kr. cisár Konštantín vydal Milánsky edikt, ktorý povolil kresťanstvo, a koncom 4. storočia sa stalo štátnym náboženstvom. Tým rímska ríša výrazne ovplyvnila náboženstvo celej Európy.

11. Rozdelenie ríše (395 po Kr.) — Pretože ríša bola príliš veľká na spravovanie z jedného miesta, rozdelila sa na Západorímsku ríšu (hlavné mesto Rím) a Východorímsku ríšu (hlavné mesto Konštantínopol). Východná časť prežila ešte takmer tisíc rokov ako Byzantská ríša. Toto rozdelenie oslabilo najmä západnú časť.

12. Príčiny zániku a pád Západorímskej ríše (476 po Kr.) — Ríša upadala pre množstvo príčin: vpády barbarských kmeňov (Germáni, Húni), hospodárske problémy, slabí cisári, vysoké dane a sťahovanie národov. V roku 476 po Kr. germánsky vodca Odoaker zosadil posledného západorímskeho cisára, čím sa skončil starovek a začal stredovek. Pád Ríma patrí medzi najvýznamnejšie medzníky dejín.

13. Odkaz Rímskeho impéria — Rím nám zanechal základy práva (rímske právo), kalendár, číslice (rímske číslice), architektúru aj jazyky. Dodnes používame mnohé ich vynálezy, slová a stavebné princípy. Práve preto sa hovorí, že na rímskych základoch stojí veľká časť dnešnej európskej civilizácie.

1. Poučka

Rímske impérium bolo veľká staroveká ríša okolo Stredozemného mora s hlavným mestom Rím. Vo svojom najväčšom rozsahu (okolo roku 117 n. l.) siahalo od Británie po Egypt a od Hispánie (dnešné Španielsko) po Mezopotámiu. Preslávilo sa vyspelou kultúrou, právom, jazykom (latinčina) a vyspelým staviteľstvom. Zaniklo postupne — Západorímska ríša padla v roku 476 n. l.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. Začiatok — Rím vznikol ako malé mesto v Itálii. Najprv bol kráľovstvom, potom republikou (vládli zvolení úradníci) a od cisára Augusta (27 pred n. l.) cisárstvom (vládol jeden cisár). 2. Rast — Rimania postupne dobyli územia okolo celého Stredozemného mora. Tomu hovoríme impérium (veľká ríša pod jednou vládou). 3. Spravovanie — ríšu rozdelili na provincie, spojili ich sieťou pevných ciest a udržiavali poriadok silnou armádou (légiami). 4. Kultúra a stavby — stavali mestá s vodovodmi (akvaduktmi), kúpeľmi, divadlami a chrámami. Používali latinčinu a rímske právo. 5. Úpadok a zánik — ríša bola príliš veľká a ťažko sa bránila. Oslabili ju vnútorné spory, hospodárske problémy a útoky germánskych kmeňov. Roku 395 sa rozdelila na Západ a Východ, Západorímska ríša padla roku 476 n. l.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom cez rok 1: Augustus vládol od roku 27 pred n. l. do roku 14 n. l. Koľko rokov vládol?
Od 27 pred n. l. po rok 1 pred n. l. je 27 rokov, od roku 1 n. l. po 14 n. l. ďalších 14 rokov.
Rok nula neexistuje, preto jeden rok odpočítam: 27 + 14 − 1 = 40.
Záver → Augustus vládol asi 40 rokov

Príklad 2 — storočie a polovica: Do ktorého storočia a polovice patrí pád Západorímskej ríše (476 n. l.)?
Stovky 4 + 1 → 5. storočie (roky 401 – 500).
Rok 476 je po roku 450, teda v druhej polovici.
Záver → 5. storočie, druhá polovica

Príklad 3 — časová os: Zoraď: Milánsky edikt, rozdelenie ríše, vznik cisárstva, najväčší rozsah ríše, pád Západorímskej ríše.
Priradím roky zo sekcie 0: cisárstvo 27 pred n. l., najväčší rozsah okolo 117, Milánsky edikt 313, rozdelenie 395, pád 476.
Rok pred n. l. je najstarší, potom roky n. l. podľa veľkosti.
Poradie → vznik cisárstva (27 pred n. l.) – najväčší rozsah (117) – Milánsky edikt (313) – rozdelenie (395) – pád Západu (476)

Príklad 4 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli pád Západorímskej ríše v troch krokoch.
Príčina: ríša bola príliš veľká, oslabovali ju hospodárske problémy, slabí cisári a vpády barbarských kmeňov (Germáni, Húni).
Priebeh: v roku 395 sa ríša rozdelila a západná časť slabla; v roku 476 germánsky vodca Odoaker zosadil posledného západorímskeho cisára.
Dôsledok: skončil sa starovek a začal sa stredovek; Východorímska ríša pretrvala ako Byzancia.
Záver → Západorímska ríša zanikla v roku 476, čím sa skončil starovek

Príklad 5 — mapa: Opíš rozsah ríše okolo roku 117 n. l. podľa svetových strán.
Sever: Británia; juh: severná Afrika; západ: Hispánia (Španielsko); východ: Mezopotámia.
V strede leží Stredozemné more, ktoré Rimania volali Mare Nostrum.
Záver → od Británie po severnú Afriku a od Hispánie po Mezopotámiu, okolo celého Stredozemného mora

Príklad 6 — práca s prameňom: Na Slovensku archeológovia nájdu kameň s latinským nápisom, ktorý spomína rímskych vojakov. Aký je to prameň a čo z neho vieme?
Kameň je hmotný prameň a nápis na ňom je zároveň písomný prameň.
Dozvieme sa, že rímski vojaci sa dostali až na toto územie a používali latinčinu.
Nedozvieme sa, ako dlho tu boli ani ako žili; to treba porovnať s ďalšími nálezmi.
Záver → hmotný prameň s nápisom, dôkaz prítomnosti rímskeho vojska

Príklad 7 — porovnanie: Porovnaj rímsku republiku a cisárstvo.
Republika: vládli zvolení úradníci.
Cisárstvo (od roku 27 pred n. l.): moc sa sústredila v rukách jedného cisára, hoci Augustus navonok zachoval zdanie republiky.
Záver → v republike vládli volení úradníci, v cisárstve jeden cisár

Príklad 8 — z bežného života: Prečo sa siedmy mesiac volá júl a ôsmy august?
Názvy mesiacov a základ kalendára sú rímskym odkazom.
Mesiac august nesie meno cisára Augusta; júl sa spája s Júliom Caesarom.
Záver → mená mesiacov pochádzajú z Ríma

Prečo je to dôležité: Rímske impérium nám zanechalo latinku, ktorou píšeme, základy práva, kalendár aj stavebné postupy, ktoré používame dodnes. Na jeho príklade vidíme, ako vzniká, funguje a zaniká veľká ríša. Na rímskych základoch stojí veľká časť dnešnej Európy.

Precvič si

1. Ako sa volal prvý rímsky cisár?
2. Ako Rimania nazývali Stredozemné more?
3. Ako sa volali rímske vodovody?
4. Koľko vojakov mala približne jedna légia?
5. Ako sa volal dokument, ktorým cisár Konštantín v roku 313 povolil kresťanstvo?
6. Prečo sa ríša v roku 395 rozdelila?