Rovnobežník, lichobežník — obvod a obsah Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rovnobežník — štvoruholník, ktorý má obe dvojice protiľahlých strán rovnobežné. Patria sem štvorec, obdĺžnik, kosoštvorec a kosodĺžnik. Protiľahlé strany sú zhodné (rovnako dlhé) a protiľahlé uhly sú rovnaké, čo je základná vlastnosť, z ktorej vychádza výpočet obvodu aj obsahu.

2. Obvod rovnobežníka — súčet dĺžok všetkých štyroch strán; keďže protiľahlé strany sú rovnaké, platí o = 2 · (a + b), kde a a b sú dĺžky susedných strán. Obvod meriame v dĺžkových jednotkách (cm, m). Je to vlastne obvod „obkreslenia" útvaru, čiže koľko by sme ho obišli po okraji.

3. Obsah rovnobežníka — vypočíta sa ako súčin strany a výšky na ňu kolmej: S = a · vₐ, prípadne S = b · v_b. Dôležité je, že výška NIE je susedná strana, ale kolmá vzdialenosť protiľahlých strán. Obsah meriame v štvorcových jednotkách (cm², m²) a vyjadruje, koľko štvorčekov sa do útvaru zmestí.

4. Výška rovnobežníka — kolmá úsečka spájajúca dve protiľahlé strany (alebo ich predĺženia). Ku každej strane prislúcha vlastná výška, preto rozlišujeme vₐ a v_b. Práve zámena strany za výšku je najčastejšia chyba pri počítaní obsahu, keďže pri kosých útvaroch je výška kratšia ako susedná strana.

5. Štvorec a obdĺžnik ako rovnobežníky — sú to pravouhlé rovnobežníky, ktoré majú všetky uhly 90°. Pri nich výška splýva so stranou, takže obsah obdĺžnika je jednoducho S = a · b a obsah štvorca S = a². To je dôvod, prečo sa vzorce, ktoré poznáme z nižších ročníkov, dajú odvodiť ako špeciálne prípady všeobecného rovnobežníka.

6. Kosoštvorec a kosodĺžnik — kosoštvorec má všetky štyri strany rovnaké, ale uhly nie sú pravé; kosodĺžnik má rovnaké len protiľahlé strany a tiež šikmé uhly. Pri oboch sa obsah počíta cez stranu a výšku (S = a · vₐ), nie cez vynásobenie dvoch susedných strán. Kosoštvorec sa dá počítať aj cez uhlopriečky: S = (e · f) : 2.

7. Lichobežník — štvoruholník, ktorý má práve jednu dvojicu rovnobežných strán nazývaných základne (a, c); zvyšné dve strany (b, d) sa volajú ramená. Ak sú ramená rovnako dlhé, ide o rovnoramenný lichobežník, ak je jedno rameno kolmé na základne, ide o pravouhlý lichobežník. Práve rovnobežnosť len jednej dvojice strán ho odlišuje od rovnobežníka.

8. Obsah lichobežníka — vypočíta sa ako súčet dĺžok oboch základní vynásobený výškou a vydelený dvomi: S = ((a + c) · v) : 2. Vzorec si možno zapamätať tak, že priemer oboch základní vynásobíme výškou. Výška v je opäť kolmá vzdialenosť medzi rovnobežnými základňami, nie dĺžka ramena.

9. Obvod lichobežníka — jednoducho súčet všetkých štyroch strán: o = a + b + c + d. Na rozdiel od rovnobežníka tu nemáme dvojice rovnakých strán (okrem rovnoramenného, kde b = d), preto treba poznať každú stranu samostatne. Pri rovnoramennom lichobežníku sa výpočet zjednoduší na o = a + c + 2 · b.

10. Obsah trojuholníka — počíta sa ako polovica súčinu strany a výšky na ňu kolmej: S = (a · vₐ) : 2. Súvisí s rovnobežníkom, lebo každý trojuholník je presne polovicou rovnobežníka, ktorý vznikne jeho zdvojením. Preto sa vo vzorci objavuje delenie dvomi oproti vzorcu pre rovnobežník.

11. Súhlasné uhly — pri dvoch rovnobežkách preťatých priečkou (priesečnicou) sú to uhly, ktoré ležia na rovnakej strane priečky a v rovnakej polohe pri oboch rovnobežkách. Súhlasné uhly sú vždy zhodné (rovnako veľké). Táto vlastnosť pomáha dopočítať chýbajúce uhly v útvaroch bez merania.

12. Striedavé uhly — pri rovnobežkách preťatých priečkou ležia na opačných stranách priečky a „striedajú sa" medzi rovnobežkami; aj tieto sú navzájom zhodné. Spolu so súhlasnými uhlami vysvetľujú, prečo je súčet vnútorných uhlov v trojuholníku 180° a prečo sú protiľahlé uhly rovnobežníka rovnaké.

13. Jednotky obsahu a ich premena — obsah sa udáva v mm², cm², dm², m², a, ha, km², pričom prechod medzi susednými jednotkami je vždy násobok 100 (napr. 1 dm² = 100 cm²). Pri obvode naopak prechádzame medzi jednotkami násobkom 10. Túto odlišnosť treba dať pozor pri premenách, lebo je častým zdrojom chýb.

14. Rysovanie útvarov — rovnobežník aj lichobežník vieme presne narysovať pomocou pravítka a kružidla podľa zadaných strán, uhlov či výšky. Pri rysovaní využívame rovnobežnosť strán (napr. cez dvojicu pravítok alebo prenášanie uhla) a kolmosť výšky. Presný náčrt so správnym označením vrcholov A, B, C, D je základom správneho výpočtu.

1. Poučka

Rovnobežník je štvoruholník, ktorý má dve dvojice protiľahlých strán rovnobežných. Protiľahlé strany sú rovnako dlhé, protiľahlé uhly sú zhodné a uhlopriečky sa navzájom rozpoľujú. Patria sem štvorec, obdĺžnik, kosoštvorec a kosodĺžnik.

Lichobežník je štvoruholník, ktorý má práve jednu dvojicu rovnobežných strán — tie sa volajú základne (a, c); zvyšné dve strany sú ramená (b, d). Vzdialenosť medzi základňami je výška v.

Vzorce: - Obvod rovnobežníka: o = 2·(a + b), obsah: S = a · vₐ (strana × výška na ňu) - Obvod lichobežníka: o = a + b + c + d, obsah: S = ((a + c) / 2) · v - Obsah trojuholníka: S = (a · vₐ) / 2

Pri dvoch rovnobežkách preťatých priečkou platí: súhlasné uhly sú zhodné a striedavé uhly sú zhodné.

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

1. Zisti, čo počítaš — obvod (dĺžku okraja) alebo obsah (veľkosť plochy).
2. Obvod = sčítaj dĺžky všetkých strán. Pri rovnobežníku sa strany opakujú, preto 2·(a + b).
3. Obsah rovnobežníka = vezmi jednu stranu a výšku kolmú na túto stranu (nie rameno!) a vynásob ich.
4. Obsah lichobežníka = sčítaj obe rovnobežné základne, vyदेľ dvomi (priemerná šírka) a vynásob výškou.
5. Pozor na jednotky: obvod má jednotky dĺžky (cm), obsah má štvorcové jednotky (cm²). Ak sú rozmery v rôznych jednotkách, najprv ich preveď na rovnaké.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Obdĺžnik so stranami a = 6 cm, b = 4 cm: o = 2·(6 + 4) = 20 cm, S = 6 · 4 = 24 cm².
2. Kosodĺžnik so stranou a = 8 cm, ramenom b = 5 cm a výškou vₐ = 4 cm: o = 2·(8 + 5) = 26 cm, S = 8 · 4 = 32 cm². (Všimni si — do obsahu ide výška, nie rameno!)
3. Štvorec so stranou a = 5 cm: o = 4 · 5 = 20 cm, S = 5 · 5 = 25 cm².
4. Lichobežník so základňami a = 10 cm, c = 6 cm a výškou v = 4 cm: S = ((10 + 6) / 2) · 4 = 8 · 4 = 32 cm².
5. Z praxe — záhrada: obdĺžniková záhrada 12 m × 8 m. Plot okolo nej = obvod = 2·(12 + 8) = 40 m. Tráva na zasiatie = obsah = 12 · 8 = 96 m².
6. Z praxe — strecha v tvare lichobežníka: základne 7 m a 5 m, výška 3 m. Plocha škridiel = ((7 + 5) / 2) · 3 = 18 m².

Prečo je to dôležité: Obvod potrebuješ, keď kupuješ plot, lištu, lem alebo rám (čo ide okolo). Obsah potrebuješ, keď kupuješ dlažbu, farbu, koberec, trávu alebo látku (čo vyplní plochu). Zámena obvodu a obsahu = zle nakúpený materiál a vyhodené peniaze.