Rozprávka, povesť a báj Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rozprávka — Rozprávka je epický prozaický útvar ľudovej alebo umelej slovesnosti, v ktorom sa dej voľne odohráva v neurčitom čase a priestore ("kde bolo, tam bolo"). Vždy obsahuje nadprirodzené, čarovné prvky a vždy víťazí dobro nad zlom. Práve tento šťastný koniec a fantastika sú jej najtypickejšími znakmi.

2. Povesť — Povesť je epický útvar, ktorý sa viaže na konkrétne miesto, osobu alebo historickú udalosť, a preto obsahuje reálne (pravdivé) jadro. Toto skutočné jadro je však dotvorené, prikrášlené fantáziou ľudu. Na rozdiel od rozprávky pôsobí povesť dôveryhodnejšie, lebo sa tvári, že hovorí o niečom, čo sa naozaj stalo.

3. Báj (mýtus) — Báj je najstarší epický útvar, v ktorom si dávni ľudia vysvetľovali vznik sveta, prírodné javy (búrku, blesk, striedanie dňa a noci) a pôvod človeka. Vystupujú v nej bohovia a nadprirodzené bytosti, ktoré riadia svet a osudy ľudí. Báje vznikli v čase, keď ľudia ešte nepoznali vedecké vysvetlenia javov okolo seba.

4. Ľudová slovesnosť — Ľudová tvorba je taká, ktorá vznikla medzi obyčajným ľudom, šírila sa ústnym podaním (z úst do úst) a nepoznáme jej autora — preto je anonymná. Pri každom rozprávaní sa príbeh trochu menil, takže existuje viacero verzií tej istej rozprávky. Patria sem ľudové rozprávky, povesti, báje, ale aj piesne, príslovia a porekadlá.

5. Autorská (umelá) tvorba — Autorská rozprávka má konkrétneho, známeho autora, ktorý ju napísal a jej text sa už nemení. Spisovateľ buď vymyslí úplne nový príbeh, alebo upraví ľudovú rozprávku po svojom. Vďaka tlači sa zachováva v ustálenej, písomnej podobe, nie iba v pamäti ľudí.

6. Pavol Dobšinský — Pavol Dobšinský bol slovenský spisovateľ a zberateľ, ktorý zozbieral a vydal najznámejšie slovenské ľudové rozprávky (napr. Prostonárodné slovenské povesti). Vďaka nemu sa ústne rozprávané príbehy zapísali a zachovali pre ďalšie generácie. Je to dôležitý príklad toho, ako sa ľudová slovesnosť dostala do knižnej podoby.

7. Hans Christian Andersen — Andersen bol dánsky spisovateľ a najznámejší autor umelých (autorských) rozprávok ako Malá morská víla, Škaredé káčatko či Cisárove nové šaty. Tieto rozprávky si nevymyslel ľud, ale práve on, a preto majú konkrétneho autora. Slúžia ako typický príklad rozdielu medzi ľudovou a autorskou tvorbou.

8. Postavy v rozprávke — V rozprávke vystupujú kladné postavy (dobrý hrdina, princezná, pomocníci) a záporné postavy (drak, ježibaba, čert), pričom dobro vždy nakoniec zvíťazí. Časté sú aj čarovné bytosti a predmety (víly, čarovný prsteň, živá voda). Postavy bývajú jednoznačné — sú buď celkom dobré, alebo celkom zlé.

9. Magické (čarovné) čísla — V rozprávkach sa pravidelne opakujú čísla 3, 7, 9 a 12 — tri želania, tri bratia, sedemhlavý drak, dvanásť mesiačikov. Tieto čísla majú zdôrazniť čarovnosť deja a uľahčovali zapamätanie pri ústnom rozprávaní. Sú jedným z typických vonkajších znakov rozprávky.

10. Stavba (kompozícia) deja — Dej týchto útvarov má jasnú stavbu: úvod (zoznámenie s hrdinom), zápletku (problém alebo úloha), vyvrcholenie (boj, prekonanie prekážky) a záver (rozuzlenie a šťastný koniec). Hrdina musí najprv prejsť skúškami a prekonať prekážky, kým dosiahne cieľ. Táto pravidelná stavba pomáha príbeh ľahko sledovať.

11. Ustálené jazykové prostriedky — Rozprávky majú typické začiatočné a záverečné formuly: "Kde bolo, tam bolo…" na začiatku a "Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec" na konci. Používajú sa zdrobneniny, opakovania a ustálené spojenia, ktoré pomáhali rozprávačovi zapamätať si text. Tieto prvky sú jasným znakom, že ide o ľudový útvar.

12. Ako rozlíšiť rozprávku, povesť a báj — Rozprávku spoznáš podľa čarov, neurčitého času a šťastného konca; povesť podľa toho, že sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť (má pravdivé jadro); báj podľa toho, že vysvetľuje vznik sveta a prírodné javy pomocou bohov. Spoločné majú to, že sú epické (rozprávajú príbeh) a pôvodne patrili k ľudovej slovesnosti. Práve schopnosť určiť tieto znaky je hlavným cieľom tejto témy.

1. Poučka

Rozprávka, povesť a báj sú prozaické (písané vetami, nie veršami) útvary ľudovej slovesnosti. Líšia sa mierou fantázie a vzťahom k skutočnosti: - Rozprávka je vymyslený príbeh, v ktorom vystupujú nadprirodzené bytosti a deje; dobro víťazí nad zlom. Nie je viazaná na konkrétne miesto ani čas. - Povesť sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť (hrad, rieka, kráľ) a vysvetľuje ich pôvod; má reálne jadro doplnené fantáziou. - Báj (mýtus) vysvetľuje vznik sveta, prírodných javov a vystupujú v nej bohovia a nadprirodzené sily; je najstaršia.

Podľa autora rozlišujeme tvorbu ľudovú (autor je neznámy, šírila sa ústne) a autorskú (má známeho spisovateľa, napr. H. Ch. Andersen, P. Dobšinský zapisoval ľudové).

2. Vysvetlenie

Predstav si tri príbehy a polož si jednoduché otázky:

1. Je to úplne vymyslené a dobro vyhráva? → rozprávka. Stretneš draka, vílu, čarovný predmet, číslo tri či sedem. Začína „Kde bolo, tam bolo…“.
2. Viaže sa to na naozajstný hrad, mesto, rieku alebo dávnu osobu a vysvetľuje, „ako to vzniklo“? → povesť. Má pravdivé jadro (miesto naozaj existuje), okolo neho fantáziu.
3. Vysvetľuje to vznik sveta, slnka, hromu… a konajú v ňom bohovia? → báj. Je najstaršia, ľudia ňou kedysi vysvetľovali to, čomu nerozumeli.

Nakoniec sa spýtaj: Kto to napísal? Ak nikto konkrétny a šírilo sa to ústne z pokolenia na pokolenie → ľudová tvorba. Ak má príbeh známeho spisovateľa → autorská tvorba.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Rozprávka: O troch grošoch, Soľ nad zlato — víťazí múdrosť a dobro, vystupuje kráľ a čarovné prvky.
2. Povesť: Povesť o Devíne alebo o Trenčianskom hrade (studňa lásky) — viaže sa na skutočný hrad a vysvetľuje jeho minulosť.
3. Báj: grécke báje o bohovi Diovi a Prometeovi, ktorý priniesol ľuďom oheň — vysvetľujú vznik javov.
4. Ľudová tvorba: slovenské ľudové rozprávky, ktoré zapísal Pavol Dobšinský (autor je pôvodne neznámy, ľud).
5. Autorská tvorba: Malá morská víla od Hansa Christiana Andersena alebo rozprávky bratov Grimmovcov — majú konkrétneho autora.

Prečo je to dôležité: Keď vieš rozlíšiť tieto útvary, lepšie chápeš, čo čítaš — či ide o čistú fantáziu, alebo o príbeh s pravdivým jadrom o tvojom okolí. Spoznávaš kultúru a históriu svojho národa (povesti o hradoch v okolí) a učíš sa rozoznať fakt od výmyslu — zručnosť, ktorá ti pomôže aj pri posudzovaní informácií v živote.