Rozprávka, povesť a báj Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rozprávka — Rozprávka je epický prozaický útvar ľudovej alebo umelej slovesnosti, v ktorom sa dej voľne odohráva v neurčitom čase a priestore ("kde bolo, tam bolo"). Vždy obsahuje nadprirodzené, čarovné prvky a vždy víťazí dobro nad zlom. Práve tento šťastný koniec a fantastika sú jej najtypickejšími znakmi.

2. Povesť — Povesť je epický útvar, ktorý sa viaže na konkrétne miesto, osobu alebo historickú udalosť, a preto obsahuje reálne (pravdivé) jadro. Toto skutočné jadro je však dotvorené, prikrášlené fantáziou ľudu. Na rozdiel od rozprávky pôsobí povesť dôveryhodnejšie, lebo sa tvári, že hovorí o niečom, čo sa naozaj stalo.

3. Báj (mýtus) — Báj je najstarší epický útvar, v ktorom si dávni ľudia vysvetľovali vznik sveta, prírodné javy (búrku, blesk, striedanie dňa a noci) a pôvod človeka. Vystupujú v nej bohovia a nadprirodzené bytosti, ktoré riadia svet a osudy ľudí. Báje vznikli v čase, keď ľudia ešte nepoznali vedecké vysvetlenia javov okolo seba.

4. Ľudová slovesnosť — Ľudová tvorba je taká, ktorá vznikla medzi obyčajným ľudom, šírila sa ústnym podaním (z úst do úst) a nepoznáme jej autora — preto je anonymná. Pri každom rozprávaní sa príbeh trochu menil, takže existuje viacero verzií tej istej rozprávky. Patria sem ľudové rozprávky, povesti, báje, ale aj piesne, príslovia a porekadlá.

5. Autorská (umelá) tvorba — Autorská rozprávka má konkrétneho, známeho autora, ktorý ju napísal a jej text sa už nemení. Spisovateľ buď vymyslí úplne nový príbeh, alebo upraví ľudovú rozprávku po svojom. Vďaka tlači sa zachováva v ustálenej, písomnej podobe, nie iba v pamäti ľudí.

6. Pavol Dobšinský — Pavol Dobšinský bol slovenský spisovateľ a zberateľ, ktorý zozbieral a vydal najznámejšie slovenské ľudové rozprávky (napr. Prostonárodné slovenské povesti). Vďaka nemu sa ústne rozprávané príbehy zapísali a zachovali pre ďalšie generácie. Je to dôležitý príklad toho, ako sa ľudová slovesnosť dostala do knižnej podoby.

7. Hans Christian Andersen — Andersen bol dánsky spisovateľ a najznámejší autor umelých (autorských) rozprávok ako Malá morská víla, Škaredé káčatko či Cisárove nové šaty. Tieto rozprávky si nevymyslel ľud, ale práve on, a preto majú konkrétneho autora. Slúžia ako typický príklad rozdielu medzi ľudovou a autorskou tvorbou.

8. Postavy v rozprávke — V rozprávke vystupujú kladné postavy (dobrý hrdina, princezná, pomocníci) a záporné postavy (drak, ježibaba, čert), pričom dobro vždy nakoniec zvíťazí. Časté sú aj čarovné bytosti a predmety (víly, čarovný prsteň, živá voda). Postavy bývajú jednoznačné — sú buď celkom dobré, alebo celkom zlé.

9. Magické (čarovné) čísla — V rozprávkach sa pravidelne opakujú čísla 3, 7, 9 a 12 — tri želania, tri bratia, sedemhlavý drak, dvanásť mesiačikov. Tieto čísla majú zdôrazniť čarovnosť deja a uľahčovali zapamätanie pri ústnom rozprávaní. Sú jedným z typických vonkajších znakov rozprávky.

10. Stavba (kompozícia) deja — Dej týchto útvarov má jasnú stavbu: úvod (zoznámenie s hrdinom), zápletku (problém alebo úloha), vyvrcholenie (boj, prekonanie prekážky) a záver (rozuzlenie a šťastný koniec). Hrdina musí najprv prejsť skúškami a prekonať prekážky, kým dosiahne cieľ. Táto pravidelná stavba pomáha príbeh ľahko sledovať.

11. Ustálené jazykové prostriedky — Rozprávky majú typické začiatočné a záverečné formuly: "Kde bolo, tam bolo…" na začiatku a "Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec" na konci. Používajú sa zdrobneniny, opakovania a ustálené spojenia, ktoré pomáhali rozprávačovi zapamätať si text. Tieto prvky sú jasným znakom, že ide o ľudový útvar.

12. Ako rozlíšiť rozprávku, povesť a báj — Rozprávku spoznáš podľa čarov, neurčitého času a šťastného konca; povesť podľa toho, že sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť (má pravdivé jadro); báj podľa toho, že vysvetľuje vznik sveta a prírodné javy pomocou bohov. Spoločné majú to, že sú epické (rozprávajú príbeh) a pôvodne patrili k ľudovej slovesnosti. Práve schopnosť určiť tieto znaky je hlavným cieľom tejto témy.

1. Poučka

Rozprávka, povesť a báj sú prozaické (písané vetami, nie veršami) útvary ľudovej slovesnosti. Líšia sa mierou fantázie a vzťahom k skutočnosti: - Rozprávka je vymyslený príbeh, v ktorom vystupujú nadprirodzené bytosti a deje; dobro víťazí nad zlom. Nie je viazaná na konkrétne miesto ani čas. - Povesť sa viaže na skutočné miesto, osobu alebo udalosť (hrad, rieka, kráľ) a vysvetľuje ich pôvod; má reálne jadro doplnené fantáziou. - Báj (mýtus) vysvetľuje vznik sveta, prírodných javov a vystupujú v nej bohovia a nadprirodzené sily; je najstaršia.

Podľa autora rozlišujeme tvorbu ľudovú (autor je neznámy, šírila sa ústne) a autorskú (má známeho spisovateľa, napr. H. Ch. Andersen, P. Dobšinský zapisoval ľudové).

2. Vysvetlenie

Predstav si tri príbehy a polož si jednoduché otázky:

1. Je to úplne vymyslené a dobro vyhráva? → rozprávka. Stretneš draka, vílu, čarovný predmet, číslo tri či sedem. Začína „Kde bolo, tam bolo…“.
2. Viaže sa to na naozajstný hrad, mesto, rieku alebo dávnu osobu a vysvetľuje, „ako to vzniklo“? → povesť. Má pravdivé jadro (miesto naozaj existuje), okolo neho fantáziu.
3. Vysvetľuje to vznik sveta, slnka, hromu… a konajú v ňom bohovia? → báj. Je najstaršia, ľudia ňou kedysi vysvetľovali to, čomu nerozumeli.

Nakoniec sa spýtaj: Kto to napísal? Ak nikto konkrétny a šírilo sa to ústne z pokolenia na pokolenie → ľudová tvorba. Ak má príbeh známeho spisovateľa → autorská tvorba.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — rozprávka podľa znakov: Urči útvar: Kráľ sa pýta troch dcér, ako ho majú rady. Najmladšia povie, že ako soľ. Kráľ sa nahnevá a vyženie ju. Keď v kráľovstve zmizne všetka soľ, kráľ pochopí, že soľ je nad zlato, a dcéru si s radosťou vráti domov.
Krok 1: miesto ani čas nie sú skutočné – „v jednom kráľovstve", nevieme kedy.
Krok 2: je tu magické číslo tri (tri dcéry) a nadprirodzená udalosť (soľ zmizne z celého kráľovstva).
Krok 3: dobro a múdrosť zvíťazia, koniec je šťastný.
→ rozprávka (Soľ nad zlato)

Príklad 2 — povesť s pravdivým jadrom: Prečo je príbeh o Studni lásky na Trenčianskom hrade povesť?
Krok 1: o čom je – Omar roky kope v skale studňu, aby z hradu vykúpil svoju milú Fatimu.
Krok 2: pravdivé jadro – Trenčiansky hrad aj hlboká studňa na ňom naozaj existujú.
Krok 3: fantázia – príbeh o Omarovi a Fatime vysvetľuje, ako studňa vznikla, ale nevieme, či sa to naozaj stalo.
→ povesť: skutočné miesto + príbeh dotvorený fantáziou

Príklad 3 — báj: Urči útvar a zdôvodni: Prometeus ukradol bohom oheň a daroval ho ľuďom. Najvyšší boh Zeus ho za to dal prikovať ku skale.
Krok 1: vystupujú bohovia (Zeus) a nadprirodzená bytosť (Prometeus).
Krok 2: príbeh vysvetľuje, odkiaľ majú ľudia oheň – teda pôvod niečoho dôležitého pre svet ľudí.
Krok 3: nie je viazaný na skutočný hrad ani osobu z dejín, nie je to ani rozprávka so šťastným koncom.
→ báj (grécka báj o Prometeovi)

Príklad 4 — ľudová a autorská tvorba: Rozhodni: a) rozprávka Soľ nad zlato zo zbierky Pavla Dobšinského, b) Škaredé káčatko od H. Ch. Andersena.
Krok 1: otázka „Kto to vymyslel?" – pri a) nepoznáme autora, ľud si rozprávku rozprával ústne a Dobšinský ju iba zapísal.
Krok 2: pri b) príbeh vymyslel a napísal konkrétny spisovateľ, jeho text sa už nemení.
→ a) ľudová tvorba, b) autorská tvorba

Príklad 5 — začiatok povesti z môjho okolia (z praxe): Vymysli začiatok povesti o studničke pri dedine.
Krok 1: pravdivé jadro – vyberiem skutočné miesto: studničku pod lesom, z ktorej ľudia dodnes nosia vodu.
Krok 2: fantázia – pridám nevysvetliteľnú udalosť: voda vyvrela tam, kde sa pastierik pomodlil za dážď.
Krok 3: vzor: „Pod Hôrkou za našou dedinou je studnička, ktorá nikdy nevyschne. Starí ľudia hovoria, že kedysi bolo strašné sucho a malý pastier prosil o dážď. Tam, kam padla jeho slza, vytryskol prameň."
→ skutočné miesto + vysvetlenie jeho vzniku s kúskom fantázie

Prečo je to dôležité: Keď vieš rozlíšiť tieto útvary, lepšie chápeš, čo čítaš — či ide o čistú fantáziu, alebo o príbeh s pravdivým jadrom o tvojom okolí. Spoznávaš kultúru a históriu svojho národa (povesti o hradoch v okolí) a učíš sa rozoznať fakt od výmyslu — zručnosť, ktorá ti pomôže aj pri posudzovaní informácií v živote.

Precvič si

1. Ktorý útvar začína slovami „Kde bolo, tam bolo…"?
2. V príbehu vystupuje sedemhlavý drak a princ, ktorý ho porazí. Je to rozprávka, povesť, alebo báj?
3. Príbeh vysvetľuje, ako vznikol hrom a blesk, a vystupuje v ňom boh Perún. Ktorý útvar to je?
4. Príbeh vysvetľuje, prečo sa vežička na skale pod hradom Devín volá Panenská veža. Ktorý útvar to je?
5. Je rozprávka Malá morská víla ľudová, alebo autorská? Zdôvodni.
6. Prečo existuje viac verzií tej istej ľudovej rozprávky?