Rusko a severná Ázia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Rozľahlosť Ruska — Rusko je s rozlohou približne 17,1 milióna km² najväčší štát sveta a zaberá viac než desatinu pevninského povrchu Zeme. Rozprestiera sa na dvoch svetadieloch — v Európe a Ázii — a leží v 11 časových pásmach, takže keď je na západe ráno, na ďalekom východe je už večer. Táto obrovská rozľahlosť spôsobuje veľké rozdiely v podnebí, prírode aj v hustote osídlenia.

2. Hranica Európy a Ázie — pohorie Ural — Pohorie Ural tiahnúce sa od severu na juh tvorí prirodzenú hranicu medzi európskou a ázijskou časťou Ruska. Západne od Uralu leží hustejšie osídlená európska časť, východne sa rozprestiera rozľahlá a riedko osídlená Sibír. Ural je zároveň dôležitou zásobárňou nerastných surovín, najmä železnej rudy a farebných kovov.

3. Sibír — Sibír je obrovská oblasť severnej Ázie siahajúca od Uralu až k Tichému oceánu a zaberá väčšinu ruského územia. Je preslávená drsným podnebím, dlhými mrazivými zimami a obrovskými prírodnými bohatstvami — ropou, zemným plynom, uhlím, drevom a kovmi. Napriek rozlohe tu žije len malá časť obyvateľstva, pretože podmienky na život sú veľmi náročné.

4. Tajga a tundra — Najrozsiahlejšie prírodné pásmo Ruska je tajga — pás ihličnatých lesov, ktorý tvorí najväčší súvislý les na svete a je dôležitým zdrojom dreva. Na severe pri Severnom ľadovom oceáne sa nachádza tundra, kde pre stály mráz (permafrost) rastú len machy, lišajníky a nízke kríky. Tieto pásma sa striedajú podľa zemepisnej šírky a určujú, ako ľudia v danej oblasti žijú a hospodária.

5. Permafrost (večne zamrznutá pôda) — Na veľkej časti Sibíri je pôda do hĺbky niekoľkých metrov trvalo zamrznutá a počas leta sa rozmŕza len jej tenká povrchová vrstva. Permafrost komplikuje stavbu domov, ciest a potrubí, lebo zamrznutá pôda je nestabilná a topí sa pod budovami. Práve preto sa tu stavia na pilieroch a osídlenie je veľmi riedke.

6. Rieky a jazero Bajkal — Sibírou pretekajú mohutné rieky Ob, Jenisej a Lena, ktoré tečú z juhu na sever a vlievajú sa do Severného ľadového oceánu. Jazero Bajkal je najhlbšie jazero na svete (vyše 1 600 m) a obsahuje približne pätinu všetkých zásob sladkej vody na Zemi. Tieto vodné zdroje majú veľký význam pre dopravu, výrobu elektriny a zásobovanie vodou.

7. Prírodné zdroje a nerastné bohatstvo — Rusko patrí k svetovo najväčším vlastníkom prírodných zdrojov, najmä ropy a zemného plynu, ktorých vývoz tvorí základ ruského hospodárstva. Okrem nich má obrovské zásoby uhlia, železnej rudy, zlata, diamantov a dreva. Práve toto bohatstvo robí z Ruska dôležitého dodávateľa surovín pre mnohé krajiny vrátane Európy.

8. Podnebie a kontinentalita — Pre väčšinu Ruska je typické drsné kontinentálne podnebie s veľmi studenými zimami a krátkymi teplými letami. Vo vnútrozemí Sibíri pri obci Ojmiakon boli namerané jedny z najnižších teplôt obývaných miest na svete (okolo −60 °C). Čím ďalej od oceánu, tým sú teplotné rozdiely medzi zimou a letom väčšie.

9. Nerovnomerné osídlenie — V Rusku žije približne 145 miliónov obyvateľov, no rozmiestnení sú veľmi nerovnomerne — väčšina ľudí žije v európskej časti a na juhu pozdĺž Transsibírskej magistrály. Sever a východ Sibíri sú takmer neobývané kvôli mrazu a ťažko dostupnému terénu. Najväčšími mestami sú Moskva (hlavné mesto) a Petrohrad.

10. Transsibírska magistrála — Transsibírska magistrála je najdlhšia železnica na svete (vyše 9 000 km) a spája Moskvu s tichomorským prístavom Vladivostok. Jej výstavba umožnila osídlenie a hospodárske využitie Sibíri a dodnes je hlavnou dopravnou tepnou krajiny. Pozdĺž nej vzniklo množstvo miest a priemyselných stredísk.

11. Národy a Moskva ako centrum — Rusko je mnohonárodný štát, v ktorom okrem Rusov žije veľa menších národov, napríklad Tatári, Jakuti či národy severnej Sibíri. Hlavné mesto Moskva je politickým, hospodárskym a kultúrnym srdcom krajiny a jedným z najväčších miest Európy. Štátnym jazykom je ruština, ktorá sa píše azbukou.

12. Severná morská cesta a Arktída — Pozdĺž severného pobrežia Ruska vedie cez Severný ľadový oceán Severná morská cesta, ktorá sa s ústupom morského ľadu stáva čoraz dôležitejšou pre lodnú dopravu. Arktická oblasť Ruska je bohatá na ropu a plyn, no jej využívanie je náročné a ohrozuje citlivú prírodu. Význam tejto oblasti rastie aj v súvislosti s otepľovaním podnebia.

1. Poučka

Rusko je rozlohou najväčší štát sveta (približne 17,1 milióna km²) a rozprestiera sa na dvoch svetadieloch — v Európe aj v Ázii. Hranicu medzi nimi tvorí pohorie Ural. Ázijská časť Ruska sa nazýva Sibír (severná Ázia). Rusko má obrovské prírodné zdroje (ropa, zemný plyn, uhlie, rudy, drevo), no obyvateľstvo je rozmiestnené nerovnomerne — väčšina ľudí žije v európskej časti na západe.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. Rozľahlosť — Rusko sa tiahne od východnej Európy až po Tichý oceán. Je také široké, že má 11 časových pásem — keď je v hlavnom meste Moskve ráno, na ďalekom východe je už večer. 2. Rozdelenie — pohorie Ural delí krajinu na európsku časť (západ) a ázijskú časť = Sibír (východ). 3. Príroda a podnebie — na severe je veľká zima, tundra a večne zamrznutá pôda (permafrost), južnejšie ihličnatý les tajga. Preto sa tam ťažko žije. 4. Prírodné zdroje — práve v Sibíri je najviac surovín: ropa, zemný plyn, uhlie, rudy, zlato, diamanty, drevo. 5. Osídlenie — ľudia sa sústreďujú tam, kde je teplejšie a kde sú mestá — teda na západe (európska časť). Sibír je obrovská, ale riedko osídlená.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časové pásma: Rusko leží v 11 časových pásmach. Keď je v Moskve 8:00 ráno, koľko hodín je na najvýchodnejšom okraji Ruska, ktorý je o 10 časových pásiem ďalej na východ?
Pravidlo: Zem sa otočí o 15° za hodinu, na východe je čas neskorší.
11 pásiem znamená 10 hodín rozdielu medzi prvým a posledným pásmom.
8 h + 10 h = 18 h → 18:00, teda už večer

Príklad 2 — hustota zaľudnenia (porovnanie so Slovenskom): Rusko má rozlohu asi 17,1 milióna km² a asi 145 miliónov obyvateľov. Porovnaj jeho hustotu zaľudnenia so Slovenskom (asi 110 obyv./km²).
Pravidlo: hustota = obyvatelia : rozloha.
145 000 000 : 17 100 000 ≈ 8,5 obyvateľa na km².
110 : 8,5 ≈ 13 → Rusko má asi 8,5 obyv./km², Slovensko je asi 13-krát hustejšie osídlené

Príklad 3 — príčina a dôsledok (permafrost → stavby): Prečo sa domy v sibírskych mestách stavajú na pilieroch?
Pod povrchom je trvalo zamrznutá pôda (permafrost).
Teplo z vyhrievaného domu by ju rozmrazilo, pôda by sa prepadla a dom by praskol.
Medzera pod domom nechá pôdu zamrznutú → piliere chránia permafrost pred rozmrazením a dom pred poškodením

Príklad 4 — porovnanie dvoch regiónov: Porovnaj európsku časť Ruska a Sibír podľa podnebia, osídlenia a surovín.
Európska časť: miernejšie podnebie, väčšina obyvateľov, veľké mestá Moskva a Petrohrad.
Sibír: drsné kontinentálne podnebie, permafrost, málo ľudí, ale najviac ropy, plynu, uhlia a dreva.
Záver → európska časť je ľudnatá, Sibír riedko osídlená, ale bohatá na suroviny

Príklad 5 — čítanie mapy (smer toku riek): Na mape vidíš, že Ob, Jenisej a Lena ústia do Severného ľadového oceánu. Ktorým smerom tečú a čo sa deje na jar?
Rieka tečie k svojmu ústiu → tečú z juhu na sever.
Na jar sa najskôr rozmrazí horný tok na teplejšom juhu, ústie na severe je ešte zamrznuté.
Voda nemá kam odtiecť a vylieva sa → tečú z juhu na sever, na jar pri dolnom toku hrozia povodne

Príklad 6 — z bežného života (suroviny): Prečo sa o ruskom plyne a rope hovorí aj v správach o cenách kúrenia na Slovensku?
Rusko patrí k najväčším vlastníkom ropy a zemného plynu, ťaží ich najmä na Sibíri.
Potrubím sa dopravujú aj do Európy.
Keď sa dodávky alebo ceny zmenia, prejaví sa to aj u nás → Európa vrátane Slovenska odoberala veľa surovín z Ruska, preto to ovplyvňuje ceny energií

Prečo je to dôležité: chápeš, prečo je taká veľká krajina zároveň riedko osídlená, prečo majú suroviny vplyv na celý svet a ako podnebie rozhoduje o tom, kde ľudia môžu žiť.

Precvič si

1. Ktoré pohorie tvorí hranicu medzi európskou a ázijskou časťou Ruska?
2. Ktoré dve mestá spája Transsibírska magistrála?
3. Ako sa volá najväčší súvislý les na svete?
4. Akým písmom sa píše ruština?
5. Ako hlboké je jazero Bajkal?
6. Prečo je Severná morská cesta čoraz dôležitejšia? Odpovedz jednou vetou.