Ryby a život vo vode Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ryby ako vodné stavovce — Ryby sú studenokrvné (poikilotermné) stavovce, ktoré celý život žijú vo vode a dýchajú žiabrami. Ich telesná teplota sa mení podľa teploty okolitej vody, preto sú v zime menej aktívne. Patria medzi najstaršie a najpočetnejšie stavovce na Zemi.

2. Hydrodynamický (vretenovitý) tvar tela — Telo ryby je pretiahnuté a po stranách sploštené, čím kladie vode čo najmenší odpor pri plávaní. Tento tvar je dokonalým prispôsobením vodnému prostrediu a umožňuje rybe rýchly a úsporný pohyb. Práve preto majú podobný „rybí" tvar aj nepríbuzné vodné živočíchy ako delfíny.

3. Tri časti tela — Telo ryby sa delí na hlavu, trup a chvost, pričom prechody medzi nimi sú plynulé bez výrazného krku. Na hlave sú oči, ústa, nozdry a žiabrové oblúky kryté žiabrovým viečkom (skrelou). Splývavé telo bez vyčnievajúcich častí znižuje odpor vody.

4. Koža, šupiny a sliz — Telo pokrýva koža s kostenými šupinami, ktoré sa prekrývajú ako škridly na streche a chránia rybu. Koža vylučuje sliz, ktorý zmenšuje trenie vo vode a chráni pred baktériami a plesňami. Podľa prírastkových kruhov na šupinách (podobne ako letokruhy stromov) sa dá určiť vek ryby.

5. Plutvy a pohyb — Ryby majú párové plutvy (prsné a brušné) na riadenie a stabilitu a nepárové plutvy (chrbtová, chvostová, análna). Hlavnú hnaciu silu pri plávaní dáva chvostová plutva spolu so svalmi trupu. Plutvy umožňujú zatáčanie, brzdenie aj udržanie rovnováhy vo vode.

6. Dýchanie žiabrami — Ryby dýchajú kyslík rozpustený vo vode pomocou žiabier, ktoré sú bohato prekrvené a majú veľký povrch. Voda vteká ústami, prechádza cez žiabre, kde sa kyslík dostáva do krvi, a vyteká pod žiabrovým viečkom. Preto ryba „otvára a zatvára ústa" — neustále preháňa vodu cez žiabre.

7. Plynový mechúr — Plynový (plávací) mechúr je orgán naplnený plynom, ktorý umožňuje rybe vznášať sa v rôznych hĺbkach bez plávania. Zmenou množstva plynu ryba reguluje svoju hustotu a tým aj výšku vo vodnom stĺpci. Vďaka nemu nemusí stále plávať, aby sa neutopila ku dnu.

8. Bočná čiara (postranná čiara) — Bočná čiara je zmyslový orgán tiahnuci sa po bokoch tela, ktorý vníma chvenie, tlak a prúdenie vody. Umožňuje rybe orientovať sa, vyhýbať sa prekážkam a registrovať pohyb koristi či nepriateľa aj v zakalenej vode alebo v tme. Je to zmysel, ktorý suchozemské stavovce nemajú.

9. Studenokrvnosť a život v zime — Keďže ryby sú studenokrvné, ich telesná teplota a aktivita klesajú s ochladzovaním vody. V zime sa väčšina rýb zdržiava pri dne, kde je voda teplejšia, a takmer nežerie. Voda na dne zamrznutého jazera neklesá pod 4 °C, čo rybám umožňuje prežiť zimu.

10. Rozmnožovanie — neresenie — Ryby sú väčšinou oddeleného pohlavia a rozmnožujú sa vonkajším oplodnením nazývaným neresenie. Samica klade do vody veľké množstvo ikier (vajíčok) a samec ich poliva mliečím so spermiami priamo vo vode. Pretože vo vode hrozí veľký úhyn ikier, ryby ich kladú obrovské množstvá, aby prežilo dostatok potomstva.

11. Vývin z ikry — Z oplodnenej ikry sa liahne malá larva (plôdik), ktorá sa najprv živí zo žĺtkového vaku. Postupne dorastá do podoby dospelej ryby a väčšina druhov sa o potomstvo nestará. Vývin je teda priamy, bez premeny, no s veľmi vysokými stratami v ranom štádiu.

12. Sladkovodné a morské ryby — Ryby žijú v sladkých vodách (rieky, jazerá, rybníky) aj v slaných moriach a oceánoch, pričom každé prostredie kladie iné nároky na hospodárenie s vodou a soľami. Príkladmi sladkovodných rýb sú kapor, šťuka, pstruh či sumec. Ryby tvoria dôležitú súčasť potravových reťazcov vo vode a sú významným zdrojom potravy pre človeka.

1. Poučka

Ryby sú vodné stavovce s pretiahnutým telom pokrytým šupinami. Dýchajú žiabrami, pohybujú sa pomocou plutiev a sú studenokrvné (teplota ich tela sa mení podľa okolia). Rozmnožujú sa vajíčkami (ikrami) — najčastejšie pomocou vonkajšieho oplodnenia vo vode.

2. Vysvetlenie

Telo ryby je prispôsobené životu vo vode, krok za krokom: - Tvar tela je pretiahnutý a hladký (vretenovitý) — kladie vode malý odpor, takže ryba ľahko pláva. - Šupiny a sliz chránia telo a zmenšujú trenie o vodu. - Plutvy slúžia na pohyb a riadenie: chvostová poháňa vpred, ostatné udržiavajú rovnováhu a smer. - Žiabre vyberajú z vody rozpustený kyslík — ryba „dýcha“ kyslík rozpustený vo vode, nie vzduch. - Plynový mechúr je vzduchový vak v tele; jeho naplnením či vyprázdnením ryba stúpa alebo klesá v hĺbke. - Bočná čiara je zmyslový orgán pozdĺž tela, ktorým ryba vníma prúdenie a pohyb vo vode. - Rozmnožovanie: samica nakladie ikry, samec ich vo vode poleje mliečím (semenom) — to je vonkajšie oplodnenie. Z ikier sa liahnu larvy, neskôr malé rybky (poter).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči triedu podľa znakov: Živočích žije stále vo vode, má telo so šupinami a slizom, dýcha žiabrami, je studenokrvný a kladie ikry. Kam patrí?
Žiabre a šupiny so slizom sú typické prispôsobenie vodnému prostrediu.
Kladenie ikier s vonkajším oplodnením a studenokrvnosť sedia na ryby.
Stavovec so všetkými týmito znakmi → ryba

Príklad 2 — dýchanie krok za krokom: Prečo ryba v akváriu stále otvára a zatvára ústa?
Voda vteká ústami a prechádza cez žiabre.
V prekrvených žiabrach prechádza kyslík rozpustený vo vode do krvi.
Voda potom vyteká pod žiabrovým viečkom; ryba ju musí stále preháňať → tak preháňa vodu cez žiabre a dýcha

Príklad 3 — orgán a jeho funkcia: Ryba sa vznáša v určitej hĺbke a neklesá ku dnu, hoci nepláva. Ktorý orgán jej to umožňuje?
Plynový mechúr je vak naplnený plynom.
Zmenou množstva plynu ryba mení svoju hustotu.
Viac plynu znamená stúpanie, menej plynu klesanie → plynový mechúr

Príklad 4 — zmyslový orgán: Ako môže šťuka nájsť korisť aj v zakalenej vode, kde takmer nevidí?
Po bokoch tela má bočnú čiaru.
Bočná čiara vníma chvenie, tlak a prúdenie vody, ktoré vytvára plávajúca korisť.
Tento zmysel suchozemské stavovce nemajú → bočnou čiarou vníma pohyb vody

Príklad 5 — z praxe, ryby v zime: Rybník v zime zamrzne. Ako ryby prežijú?
Ryby sú studenokrvné, v chlade sa ich aktivita zníži a takmer nežerú.
Voda na dne zamrznutého jazera neklesá pod 4 °C.
Ryby sa zdržiavajú pri dne, kde je teplejšie → pri dne, kde má voda okolo 4 °C

Príklad 6 — dôsledok zásahu do prostredia: Do potoka s pstruhmi vytekajú teplé odpadové vody. Čo sa stane s pstruhmi?
Pstruh žije v studených potokoch bohatých na kyslík.
Teplá a znečistená voda obsahuje menej rozpusteného kyslíka.
Pstruh potrebuje veľa kyslíka, inak hynie → pstruhy začnú hynúť alebo odídu

Prečo je to dôležité: ryby sú dôležitým zdrojom potravy pre ľudí aj zvieratá a sú citlivým ukazovateľom čistoty vody — ak voda obsahuje málo kyslíka alebo je znečistená, ryby hynú. Poznať ich stavbu pomáha chrániť rieky, jazerá a moria.

Precvič si

1. Ako sa volajú vajíčka rýb?
2. Ktorá plutva dáva rybe hlavnú hnaciu silu?
3. Ako sa volá kostená doštička, ktorá kryje žiabre?
4. Podľa čoho na šupinách sa dá určiť vek ryby?
5. Ktorú časť ryby nemá žralok, a čo preto musí robiť?
6. Prečo ryby kladú obrovské množstvo ikier?