Ryby a život vo vode Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ryby ako vodné stavovce — Ryby sú studenokrvné (poikilotermné) stavovce, ktoré celý život žijú vo vode a dýchajú žiabrami. Ich telesná teplota sa mení podľa teploty okolitej vody, preto sú v zime menej aktívne. Patria medzi najstaršie a najpočetnejšie stavovce na Zemi.

2. Hydrodynamický (vretenovitý) tvar tela — Telo ryby je pretiahnuté a po stranách sploštené, čím kladie vode čo najmenší odpor pri plávaní. Tento tvar je dokonalým prispôsobením vodnému prostrediu a umožňuje rybe rýchly a úsporný pohyb. Práve preto majú podobný „rybí" tvar aj nepríbuzné vodné živočíchy ako delfíny.

3. Tri časti tela — Telo ryby sa delí na hlavu, trup a chvost, pričom prechody medzi nimi sú plynulé bez výrazného krku. Na hlave sú oči, ústa, nozdry a žiabrové oblúky kryté žiabrovým viečkom (skrelou). Splývavé telo bez vyčnievajúcich častí znižuje odpor vody.

4. Koža, šupiny a sliz — Telo pokrýva koža s kostenými šupinami, ktoré sa prekrývajú ako škridly na streche a chránia rybu. Koža vylučuje sliz, ktorý zmenšuje trenie vo vode a chráni pred baktériami a plesňami. Podľa prírastkových kruhov na šupinách (podobne ako letokruhy stromov) sa dá určiť vek ryby.

5. Plutvy a pohyb — Ryby majú párové plutvy (prsné a brušné) na riadenie a stabilitu a nepárové plutvy (chrbtová, chvostová, análna). Hlavnú hnaciu silu pri plávaní dáva chvostová plutva spolu so svalmi trupu. Plutvy umožňujú zatáčanie, brzdenie aj udržanie rovnováhy vo vode.

6. Dýchanie žiabrami — Ryby dýchajú kyslík rozpustený vo vode pomocou žiabier, ktoré sú bohato prekrvené a majú veľký povrch. Voda vteká ústami, prechádza cez žiabre, kde sa kyslík dostáva do krvi, a vyteká pod žiabrovým viečkom. Preto ryba „otvára a zatvára ústa" — neustále preháňa vodu cez žiabre.

7. Plynový mechúr — Plynový (plávací) mechúr je orgán naplnený plynom, ktorý umožňuje rybe vznášať sa v rôznych hĺbkach bez plávania. Zmenou množstva plynu ryba reguluje svoju hustotu a tým aj výšku vo vodnom stĺpci. Vďaka nemu nemusí stále plávať, aby sa neutopila ku dnu.

8. Bočná čiara (postranná čiara) — Bočná čiara je zmyslový orgán tiahnuci sa po bokoch tela, ktorý vníma chvenie, tlak a prúdenie vody. Umožňuje rybe orientovať sa, vyhýbať sa prekážkam a registrovať pohyb koristi či nepriateľa aj v zakalenej vode alebo v tme. Je to zmysel, ktorý suchozemské stavovce nemajú.

9. Studenokrvnosť a život v zime — Keďže ryby sú studenokrvné, ich telesná teplota a aktivita klesajú s ochladzovaním vody. V zime sa väčšina rýb zdržiava pri dne, kde je voda teplejšia, a takmer nežerie. Voda na dne zamrznutého jazera neklesá pod 4 °C, čo rybám umožňuje prežiť zimu.

10. Rozmnožovanie — neresenie — Ryby sú väčšinou oddeleného pohlavia a rozmnožujú sa vonkajším oplodnením nazývaným neresenie. Samica klade do vody veľké množstvo ikier (vajíčok) a samec ich poliva mliečím so spermiami priamo vo vode. Pretože vo vode hrozí veľký úhyn ikier, ryby ich kladú obrovské množstvá, aby prežilo dostatok potomstva.

11. Vývin z ikry — Z oplodnenej ikry sa liahne malá larva (plôdik), ktorá sa najprv živí zo žĺtkového vaku. Postupne dorastá do podoby dospelej ryby a väčšina druhov sa o potomstvo nestará. Vývin je teda priamy, bez premeny, no s veľmi vysokými stratami v ranom štádiu.

12. Sladkovodné a morské ryby — Ryby žijú v sladkých vodách (rieky, jazerá, rybníky) aj v slaných moriach a oceánoch, pričom každé prostredie kladie iné nároky na hospodárenie s vodou a soľami. Príkladmi sladkovodných rýb sú kapor, šťuka, pstruh či sumec. Ryby tvoria dôležitú súčasť potravových reťazcov vo vode a sú významným zdrojom potravy pre človeka.

1. Poučka

Ryby sú vodné stavovce s pretiahnutým telom pokrytým šupinami. Dýchajú žiabrami, pohybujú sa pomocou plutiev a sú studenokrvné (teplota ich tela sa mení podľa okolia). Rozmnožujú sa vajíčkami (ikrami) — najčastejšie pomocou vonkajšieho oplodnenia vo vode.

2. Vysvetlenie

Telo ryby je prispôsobené životu vo vode, krok za krokom: - Tvar tela je pretiahnutý a hladký (vretenovitý) — kladie vode malý odpor, takže ryba ľahko pláva. - Šupiny a sliz chránia telo a zmenšujú trenie o vodu. - Plutvy slúžia na pohyb a riadenie: chvostová poháňa vpred, ostatné udržiavajú rovnováhu a smer. - Žiabre vyberajú z vody rozpustený kyslík — ryba „dýcha“ kyslík rozpustený vo vode, nie vzduch. - Plynový mechúr je vzduchový vak v tele; jeho naplnením či vyprázdnením ryba stúpa alebo klesá v hĺbke. - Bočná čiara je zmyslový orgán pozdĺž tela, ktorým ryba vníma prúdenie a pohyb vo vode. - Rozmnožovanie: samica nakladie ikry, samec ich vo vode poleje mliečím (semenom) — to je vonkajšie oplodnenie. Z ikier sa liahnu larvy, neskôr malé rybky (poter).

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Kapor v rybníku — typická sladkovodná ryba s plynovým mechúrom; chováme ho na vianočnú večeru, je dôležitý pre potravinárstvo.
2. Pstruh potočný — žije v studených, kyslíkom bohatých horských potokoch; ukazuje, že čistá voda = zdravé ryby.
3. Šťuka — dravec s vretenovitým telom a silnou chvostovou plutvou, vďaka ktorej rýchlo zaútočí na korisť.
4. Žralok v mori — nemá plynový mechúr, preto musí stále plávať, aby neklesol ku dnu (dôkaz, ako rôzne ryby riešia vznášanie).
5. Losos pláva proti prúdu rieky až k miestu, kde sa vyliahol, aby tam nakládol ikry — príklad vonkajšieho oplodnenia a inštinktu.

Prečo je to dôležité: ryby sú dôležitým zdrojom potravy pre ľudí aj zvieratá a sú citlivým ukazovateľom čistoty vody — ak voda obsahuje málo kyslíka alebo je znečistená, ryby hynú. Poznať ich stavbu pomáha chrániť rieky, jazerá a moria.