Sídla Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Sídlo a typy sídel — Sídlo je miesto trvalého osídlenia ľuďmi spolu so stavbami a infraštruktúrou. Základne rozlišujeme dva typy: vidiecke sídla (dediny, obce s poľnohospodárskym charakterom a nižšou hustotou zástavby) a mestské sídla (mestá s priemyslom, službami a hustou zástavbou). Na Slovensku tvoria väčšinu počtu vidiecke obce, no väčšina obyvateľstva žije v mestách.

2. Mesto a štatút mesta — Mesto je sídlo, ktorému tento štatút udeľuje Národná rada SR na základe počtu obyvateľov, hustoty zástavby, vybavenosti a hospodárskeho významu. Na Slovensku je vyše 140 miest. Mestá plnia funkcie, ktoré obsluhujú aj okolité vidiecke sídla — administratívu, školstvo, zdravotníctvo a obchod.

3. Urbanizácia — Urbanizácia je proces rastu miest a sťahovania obyvateľstva z vidieka do miest spojený so šírením mestského spôsobu života. Na Slovensku prebiehala najintenzívnejšie v období socializmu (50.–80. roky 20. storočia) v dôsledku industrializácie a výstavby sídlisk. Dnes je miera urbanizácie okolo 54 %, čo je menej ako v západnej Európe.

4. Suburbanizácia — Suburbanizácia je novší proces, pri ktorom sa obyvatelia sťahujú z centier miest do ich zázemia (predmestí a okolitých obcí). Prejavuje sa najmä v okolí Bratislavy a Košíc, kde rastú obce ako Chorvátsky Grob či Bernolákovo. Súvisí s túžbou po bývaní v rodinných domoch a so zhoršeným ovzduším a cenami v jadre mesta.

5. Bratislava — Hlavné a najväčšie mesto Slovenska s približne 475-tisíc obyvateľmi leží na Dunaji pri hraniciach s Rakúskom a Maďarskom. Je sídlom najvyšších štátnych orgánov (prezident, vláda, parlament), hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny. Jej poloha na styku troch štátov z nej robí významný dopravný uzol strednej Európy.

6. Košice — Druhé najväčšie mesto Slovenska (približne 230-tisíc obyvateľov) a metropola východu pri rieke Hornád. Sú centrom hutníckeho priemyslu (U. S. Steel), majú Ústavný súd SR a v roku 2013 boli Európskym hlavným mestom kultúry. Tvoria protiváhu Bratislave a obsluhujú celé východné Slovensko.

7. Poradie najväčších miest — Po Bratislave a Košiciach nasledujú Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Trnava — všetky majú nad 60-tisíc obyvateľov. Tieto mestá sú zároveň krajskými mestami a regionálnymi centrami. Ich poznanie a lokalizácia na mape patrí k základnému učivu o sídlach.

8. Krajské mestá — Slovensko má 8 samosprávnych krajov a každý má svoje krajské mesto: Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice. Krajské mestá sú administratívnymi a hospodárskymi centrami svojich regiónov. Tvoria kostru mestskej siete a sústreďujú úrady, vysoké školy a nemocnice.

9. Pôdorys (poloha) sídel — Sídla sa zakladali tam, kde boli vhodné prírodné podmienky: pri riekach, na križovatkách ciest, v úrodných nížinách alebo pri náleziskách surovín. Preto je hustota osídlenia najvyššia v nížinách (Podunajská, Východoslovenská) a najnižšia v horských oblastiach (Vysoké Tatry, stredné Slovensko). Reliéf tak priamo ovplyvňuje rozmiestnenie obyvateľstva.

10. Aglomerácia — Aglomerácia je súvislé husto osídlené územie, ktoré vzniká zrastaním mesta s okolitými sídlami do jedného funkčného celku. Najvýznamnejšie sú bratislavská a košická aglomerácia. Ľudia v zázemí dochádzajú za prácou a službami do jadrového mesta, čím vzniká denná dochádzková migrácia.

11. Vidiecke sídla a vyľudňovanie — Mnohé malé obce, najmä v horských a odľahlých oblastiach (Orava, Kysuce, Gemer), trpia vyľudňovaním a starnutím obyvateľstva, lebo mladí ľudia odchádzajú do miest. Naopak obce v zázemí veľkých miest rastú. Tento nerovnomerný vývoj prehlbuje regionálne rozdiely medzi západom a východom Slovenska.

12. Hustota zaľudnenia — Priemerná hustota zaľudnenia Slovenska je približne 110 obyvateľov na km². Najvyššia je v Bratislavskom a Košickom kraji a v nížinách, najnižšia v Banskobystrickom kraji a horských regiónoch. Hustota zaľudnenia je dôležitým ukazovateľom rozmiestnenia sídel a obyvateľstva.

1. Poučka

Sídlo je miesto, kde ľudia trvalo bývajú a pracujú. Podľa veľkosti, vzhľadu a funkcií rozlišujeme dva základné typy: vidiecke sídla (dediny, osady, lazy) a mestské sídla (mestá). Urbanizácia je proces, pri ktorom rastú mestá a zvyšuje sa podiel obyvateľov žijúcich v mestách. Na Slovensku je najväčším mestom Bratislava, druhým Košice.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

1. Rozlíš typ sídla. Dedina (vidiecke sídlo) má menej obyvateľov, prevažuje poľnohospodárstvo, nižšiu zástavbu a viac zelene. Mesto má veľa obyvateľov, vyššie budovy, priemysel, služby, úrady a hustú dopravu.
2. Štatút mesta. O tom, či je obec mestom, nerozhoduje len počet ľudí — mesto musí mať aj funkcie (úrady, školy, nemocnice, námestie) a štatút udelený štátom. Na Slovensku máme 141 miest (zvyšok sú obce).
3. Urbanizácia. Keď ľudia odchádzajú z dedín do miest za prácou a štúdiom, mestá rastú. Vzniká aglomerácia — mesto spojené s okolitými obcami do jedného veľkého celku.
4. Suburbanizácia. Novší jav: ľudia sa sťahujú z centra mesta do jeho okolia (na predmestia), kde si stavajú rodinné domy, ale do mesta dochádzajú za prácou.
5. Lokalizácia miest. Najväčšie mestá si vieme zapamätať podľa polohy: západ — Bratislava, Trnava, Nitra; stred — Banská Bystrica, Žilina; východ — Košice, Prešov.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — hustota zaľudnenia: Slovensko má asi 5,4 milióna obyvateľov a rozlohu asi 49 000 km². Aká je priemerná hustota zaľudnenia a kde bude vyššia, kde nižšia?
Hustota = počet obyvateľov : rozloha.
5 400 000 : 49 000 ≈ 110 obyvateľov na 1 km².
Vyššia v mestách a nížinách (Bratislavský kraj, Podunajská nížina), nižšia v horách (Banskobystrický kraj).
Výsledok → asi 110 obyvateľov na 1 km², najviac v nížinách a pri veľkých mestách

Príklad 2 — poloha sídla a prírodné podmienky: Prečo vznikla Bratislava práve na Dunaji a Košice pri Hornáde v Košickej kotline?
Sídla sa zakladali pri riekach (voda, doprava), na križovatkách ciest a v úrodných nížinách či kotlinách.
Bratislava: brod a prechod cez Dunaj, obchodné cesty, rovina.
Košice: rieka Hornád, úrodná kotlina, križovatka ciest na východe.
Záver → vznikli pri rieke, na úrodnej rovine a na križovatke obchodných ciest

Príklad 3 — urbanizácia a suburbanizácia: V 70. rokoch sa rodina presťahovala z dediny na Orave do panelového bytu v Bratislave. Dnes sa ich vnuk sťahuje z Bratislavy do rodinného domu v Chorvátskom Grobe a do mesta dochádza za prácou. Ako tieto pohyby nazveme?
Z dediny do mesta za prácou v priemysle → rast miest → urbanizácia.
Z centra mesta do jeho zázemia s dochádzaním do mesta → suburbanizácia.
Záver → prvý pohyb je urbanizácia, druhý suburbanizácia

Príklad 4 — príčina a dôsledok (vyľudňovanie): Malá obec na Gemeri má každý rok menej obyvateľov a čoraz viac starších ľudí. Prečo a čo z toho vyplýva?
V okolí je málo pracovných miest, ďaleko do škôl a k lekárovi.
Mladí ľudia odchádzajú do miest za prácou a štúdiom, ostávajú starší.
Rodí sa málo detí, zatvára sa škola či obchod, a to odchod ďalej urýchľuje.
Záver → obec sa vyľudňuje pre nedostatok práce a služieb

Príklad 5 — čítanie z grafu: Graf ukazuje podiel obyvateľov Slovenska žijúcich v mestách: v roku 1950 asi tretina, dnes asi 54 %. Kedy rástol najrýchlejšie a prečo?
Najväčší nárast bol v období socializmu (50. až 80. roky 20. storočia).
Vtedy sa stavali továrne (industrializácia) a sídliská, ľudia prichádzali z dedín za prácou.
Záver → najrýchlejšie v 50. až 80. rokoch pre výstavbu priemyslu a sídlisk

Príklad 6 — zaradenie miest do krajov: Ktoré krajské mestá ležia na východe Slovenska a ktoré je väčšie?
Východ Slovenska: Prešovský a Košický kraj → Prešov a Košice.
Košice sú druhé najväčšie mesto Slovenska, Prešov tretie.
Záver → Prešov a Košice, väčšie sú Košice

Prečo je to dôležité: Vďaka poznaniu typov sídel a urbanizácie rozumieš, prečo sa mestá preľudňujú, prečo v nich vznikajú dopravné zápchy a nedostatok bytov, a prečo niektoré dediny vymierajú. Pomáha to plánovať dopravu, bývanie, školy aj ochranu krajiny — teda veci, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.

Precvič si

1. Koľko samosprávnych krajov má Slovensko?
2. Ktoré mesto bolo v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry?
3. Ako sa nazýva súvislé husto osídlené územie vzniknuté zrastaním mesta s okolitými obcami?
4. Ako sa volá rozptýlené vidiecke osídlenie v horách napr. okolo Detvy?
5. Ako sa nazýva denné cestovanie ľudí z okolitých obcí za prácou do mesta?
6. Prečo pri suburbanizácii rastú obce okolo Bratislavy, hoci počet obyvateľov Slovenska takmer nerastie?