7. ročník › Slovenský jazyk › Sloh a štylistika
0. Kľúčové fakty
-
Slávnostný príhovor (prívet) — Je to krátky súvislý hovorený prejav, ktorým rečník otvára alebo sprevádza slávnostnú udalosť a oslovuje prítomné publikum. Patrí medzi rečnícke (náučno-rečnícke) útvary a jeho hlavnou úlohou je dôstojne privítať hostí, naladiť ich na slávnostnú atmosféru a vyjadriť význam danej chvíle. Stretneme sa s ním napríklad na otvorení školského roka, na stužkovej slávnosti, na výročí alebo pri uvítaní vzácnych hostí.
-
Funkcia prívetu — Hlavnou funkciou je privítať, osloviť a slávnostne naladiť poslucháčov, prípadne uviesť program alebo udalosť. Okrem informatívnej funkcie má aj silnú apelovú (pôsobí na city) a estetickú funkciu, lebo má znieť pekne a dôstojne. Práve preto si rečník dáva záležať na výbere slov a na celkovom dojme prejavu.
-
Komunikačná situácia a publikum — Pri tvorbe prívetu treba vždy zvážiť, KOMU hovoríme, PRI AKEJ príležitosti a v AKOM prostredí. Iný príhovor pripravíme pre spolužiakov na školskej akcii a iný pre starostu či riaditeľa na oficiálnom podujatí. Primeranosť publiku a situácii rozhoduje o tom, či bude prejav vhodný, alebo pôsobí trápne a nemiestne.
-
Osnova prívetu (úvod – jadro – záver) — Slávnostný príhovor má jasnú trojdielnu stavbu rovnako ako väčšina súvislých prejavov. V úvode rečník osloví a privíta prítomných, v jadre vyjadrí dôvod stretnutia a jeho význam, v závere poďakuje, popraje a slávnostne uzavrie. Premyslená osnova zabezpečí, že prejav je prehľadný a nezabudne sa na nič podstatné.
-
Oslovenie (apostrofa) — Príhovor sa takmer vždy začína slávnostným oslovením publika, napríklad „Vážené dámy, vážení páni, milí hostia". Oslovenie sa píše s veľkým začiatočným písmenom a oddeľuje sa čiarkou, pričom poradie oslovených často vyjadruje úctu (najvzácnejší hostia bývajú spomenutí ako prví). Správne a zdvorilé oslovenie hneď v úvode vytvára dobrý prvý dojem.
-
Spisovná slovenčina a slávnostný (vyšší) štýl — Prívet sa prednáša spisovným jazykom vo vyššom, slávnostnom štýle, bez nárečových slov, slangu a vulgarizmov. Rečník volí výberové, citovo zafarbené a vznešenejšie slová, aby zodpovedali dôstojnosti chvíle. Tým sa prívet odlišuje od bežného rozhovoru, ktorý býva neformálny a hovorový.
-
Umelecké (rečnícke) jazykové prostriedky — Aby prejav pôsobil pôsobivo a slávnostne, používajú sa v ňom napríklad rečnícke otázky, oslovenia, opakovanie slov, prirovnania a metafory. Tieto prostriedky umocňujú citový zážitok a udržiavajú pozornosť poslucháčov. Treba ich však používať s mierou, aby prejav nepôsobil prehnane alebo neúprimne.
-
Primeraná dĺžka a vecnosť — Slávnostný príhovor býva krátky a výstižný, spravidla trvá len niekoľko minút. Cieľom je vystihnúť podstatu a náladu udalosti, nie unaviť poslucháčov dlhým rozprávaním. Krátkosť a sústredenosť na jednu hlavnú myšlienku patria k znakom dobrého prívetu.
-
Hovorený prejav a neverbálna komunikácia — Prívet je určený na ústne prednesenie, preto okrem slov pôsobí aj hlas, tempo, prestávky, gestá, mimika a držanie tela rečníka. Primeraná hlasitosť, zreteľná výslovnosť a očný kontakt s publikom zvyšujú dôveryhodnosť a slávnostnosť prejavu. Rečník by mal hovoriť pokojne, sebavedomo a s úctou k poslucháčom.
-
Záver príhovoru — V závere rečník zvyčajne poďakuje za pozornosť, vysloví prianie (napríklad pekný zážitok, úspešný rok, príjemnú zábavu) a slávnostne udalosť otvorí alebo uzavrie. Práve záver si poslucháči často zapamätajú najviac, preto má vyznieť silne a pozitívne. Dobre zvládnutý záver zanechá v publiku príjemný a dôstojný dojem.
-
Rozdiel medzi prívetom a inými prejavmi — Prívet treba odlíšiť od príležitostného prejavu, prednášky či referátu, hoci majú podobnú stavbu. Prívet je výrazne kratší, je viac sústredený na privítanie a navodenie slávnostnej atmosféry a nesnaží sa podrobne poučiť alebo rozanalyzovať tému. Toto rozlíšenie pomáha správne zvoliť útvar podľa toho, čo od prejavu očakávame.
-
Príprava a osobnosť rečníka — Dobrý prívet si vyžaduje prípravu: premyslenie obsahu, napísanie osnovy, výber vhodných slov a nácvik prednesu. Rečník má pôsobiť úprimne, slušne a sústredene, lebo reprezentuje seba aj celú udalosť. Premyslená príprava odlišuje pôsobivý slávnostný príhovor od neobratnej a chaotickej improvizácie.
1. Poučka
Slávnostný príhovor (prívet) je krátky súvislý hovorený prejav, ktorým rečník pri slávnostnej príležitosti pozdraví, privíta a osloví prítomných. Patrí medzi rečnícke (náučno-rečnícke) žánre. Je vopred premyslený, má slávnostný, vážny tón, je prispôsobený publiku a príležitosti a má jasnú stavbu: oslovenie — jadro — záver (želanie, poďakovanie).
2. Vysvetlenie
Slávnostný príhovor povieš vtedy, keď je výnimočná chvíľa — otvorenie podujatia, vítanie hostí, jubileum, rozlúčka, odovzdávanie cien. Postupuješ po krokoch:
- Zisti komunikačnú situáciu — pri akej príležitosti hovoríš (otvorenie, vítanie, oslava).
- Spoznaj publikum — komu hovoríš (spolužiaci, učitelia, rodičia, hostia) a tomu prispôsob slová aj tón.
- Oslov prítomných — slušne a podľa významu (napr. „Vážené dámy a páni, milí hostia…").
- Povedz jadro — prečo sme sa zišli, čo je dôležité, krátka myšlienka alebo spomienka.
- Ukonči — poďakovaním, želaním alebo pozvaním do programu.
Príhovor je krátky, hovorí sa spisovne, pokojne, s vhodným prízvukom a pauzami. Vyhýbaš sa nárečiu, slangu aj zbytočnému zdĺhaniu.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — vhodné oslovenie podľa publika: Si predseda žiackej rady a otváraš vianočnú akadémiu. V sále sedí pani riaditeľka, učitelia, rodičia a žiaci. Ako ich oslovíš?
Situácia: slávnostná akadémia, preto volíme spisovný a zdvorilý tón.
Publikum: oslovujeme všetky skupiny, začíname najvýznamnejšou osobou (riaditeľka), potom učitelia, rodičia, spolužiaci.
K osloveniu pridáme zdvorilé prívlastky vážená, milí, drahí; oslovenie oddelíme čiarkou.
Oslovenie → Vážená pani riaditeľka, milí učitelia, drahí rodičia a spolužiaci,
Príklad 2 — osnova príhovoru: Zostav osnovu príhovoru k 50. výročiu založenia školy.
Oslovenie: privítanie hostí, bývalých učiteľov, absolventov a žiakov.
Jadro: prečo sme sa zišli (50 rokov školy), krátka spomienka na históriu, poďakovanie učiteľom.
Záver: želanie škole do ďalších rokov a pozvanie na program.
Stavba príhovoru → oslovenie, jadro (dôvod stretnutia, myšlienka), záver (poďakovanie, želanie)
Príklad 3 — vzorový prívet na otvorenie akadémie: Napíš krátky prívet (5 viet) na otvorenie školskej akadémie.
Osnova: oslovenie → dôvod stretnutia → myšlienka → poďakovanie → pozvanie na program.
Text:
„Vážený pán riaditeľ, milí učitelia, drahí rodičia a spolužiaci, vitajte na našej slávnostnej akadémii.
Stretávame sa, aby sme spoločne oslávili koniec školského roka.
Každá trieda pre vás pripravila vystúpenie, na ktorom pracovala niekoľko týždňov.
Ďakujem všetkým učiteľom, ktorí nám pri príprave pomáhali.
Prajem vám príjemný zážitok a dovoľte mi otvoriť dnešný program.“
Jazyk je spisovný, vety sú krátke, tón slávnostný, príhovor má všetky tri časti.
Prívet musí obsahovať → oslovenie, dôvod stretnutia, poďakovanie alebo želanie a slávnostný spisovný jazyk
Príklad 4 — oprava nevhodnej vety: Oprav vetu z príhovoru: „Ahojte, tak sme sa tu zišli, lebo škola má päťdesiat a to je fakt dosť.“
„Ahojte“ je hovorový pozdrav → nahradíme slávnostným oslovením „Vážení hostia“.
„Tak sme sa tu zišli“ a „fakt dosť“ sú hovorové → použijeme spisovné slová „stretávame sa“, „významné jubileum“.
„Škola má päťdesiat“ je nepresné → „naša škola oslavuje 50 rokov“.
Opravená veta → „Vážení hostia, stretávame sa pri významnom jubileu, naša škola oslavuje 50 rokov.“
Príklad 5 — z bežného života (rodinná oslava): Starý otec má 70 rokov a ty máš pri torte povedať pár slov.
Oslovenie: „Milý dedko, drahá rodina,“
Jadro: dôvod (sedemdesiatka) a krátka spomienka, za čo si dedka vážiš.
Záver: želanie a pozvanie na prípitok.
Text: „Milý dedko, drahá rodina, dnes oslavujeme krásnych sedemdesiat rokov. Dedko, ďakujeme ti, že si nás naučil rybárčiť a vždy si mal pre nás čas. Prajeme ti veľa zdravia a radosti a pripíjame na tvoje zdravie!“
Príhovor musí obsahovať → oslovenie, dôvod oslavy, poďakovanie a želanie
Prečo je to dôležité: Slávnostný príhovor sa v živote stretneš veľmi často — ako poslucháč aj ako rečník (na stužkovej, na oslave, v práci, v obci). Naučí ťa hovoriť pred ľuďmi, vhodne sa vyjadriť a prispôsobiť reč situácii a publiku. To je zručnosť, ktorá ti pomôže pri prezentáciách, pohovoroch aj vo verejnom živote.
Precvič si
- Z ktorých troch častí sa skladá slávnostný príhovor?
- Ktoré oslovenie je vhodné na slávnosť? a) „Čaute, ľudia!“ b) „Vážení hostia, milí priatelia,“ c) „Hej, vy tam vzadu!“
- Uveď tri príležitosti, pri ktorých sa hovorí slávnostný príhovor.
- Prepíš spisovne a slávnostne: „Dík, že ste prišli, bolo to super.“
- Zostav osnovu príhovoru na odovzdávanie cien v recitačnej súťaži.
- Napíš prívet (4 – 5 viet), ktorým privítaš na škole návštevu z partnerskej školy v Česku.
Ukáž riešenia
- Príhovor sa začína oslovením, pokračuje hlavnou myšlienkou a končí poďakovaním alebo želaním → oslovenie, jadro, záver
- a) a c) sú hovorové a nezdvorilé, b) je spisovné a zdvorilé → b
- Príhovor sa hovorí pri výnimočných chvíľach → napr. otvorenie akadémie, jubileum školy, rozlúčka deviatakov
- „Dík“ a „super“ sú hovorové, nahradíme ich spisovnými slovami → Ďakujem vám, že ste prišli, bolo to pre nás krásne podujatie.
- Oslovenie súťažiacich, poroty a hostí; jadro: ocenenie snahy recitátorov, predstavenie poroty; záver: blahoželanie víťazom a poďakovanie všetkým → oslovenie, ocenenie a predstavenie poroty, blahoželanie a poďakovanie
- Vzor: „Milí hostia z Brna, vážené pani učiteľky, vitajte na našej škole. Sme radi, že sa naše priateľstvo začína práve dnes. Pripravili sme pre vás prehliadku školy a spoločný športový turnaj. Prajeme vám, aby ste sa u nás cítili ako doma.“ Musí obsahovať → oslovenie, dôvod stretnutia, želanie, spisovný a zdvorilý jazyk