- Vysvetli vlastnými slovami, prečo štúrovci uzákonili spisovnú slovenčinu a komu to pomohlo.
- Zoraď udalosti chronologicky: vznik Matice slovenskej, uzákonenie spisovnej slovenčiny, Žiadosti slovenského národa, zatvorenie Matice slovenskej.
- Vymenuj troch štúrovcov a uveď, čím sa zaslúžili o slovenský jazyk.
- Opíš, čo bola maďarizácia a uveď dva konkrétne príklady, ako sa prejavila.
- Napíš, prečo bola Matica slovenská dôležitá pre vzdelanie Slovákov.
Slovenské národné hnutie v 19. storočí Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Štúrovci — Skupina mladých slovenských vzdelancov v 30. a 40. rokoch 19. storočia, ktorí sa zhromaždili okolo Ľudovíta Štúra na bratislavskom evanjelickom lýceu. Bojovali za národné práva Slovákov, rozvoj jazyka a kultúry a tvorili jadro tzv. slovenského národného obrodenia. Patrili medzi nich aj Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.
-
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) — Vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, jazykovedec, novinár a politik. Uzákonil spisovnú slovenčinu, vydával prvé slovenské politické noviny a ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva Slovákov. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa štúrovskej generácie.
-
Uzákonenie spisovnej slovenčiny (1843) — Ľudovít Štúr sa s Hurbanom a Hodžom dohodol na vytvorení jednotného spisovného jazyka pre Slovákov. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečie, lebo bolo najrozšírenejšie a najzrozumiteľnejšie. Tým sa Slováci jazykovo zjednotili a odlíšili od češtiny aj od bernolákovčiny.
-
Stredoslovenské nárečie ako základ jazyka — Štúr zvolil práve stredné nárečie, pretože ním hovorila väčšina obyvateľstva a nebolo silno ovplyvnené češtinou ani maďarčinou. Toto rozhodnutie umožnilo, aby spisovnú slovenčinu prijali evanjelici aj katolíci. Vznikol tak spoločný jazyk pre celý národ.
-
Bernolákovčina (1787) — Prvý pokus o spisovnú slovenčinu, ktorý vytvoril katolícky kňaz Anton Bernolák ešte koncom 18. storočia na základe západoslovenského nárečia. Používali ju však najmä katolíci, takže národ ostal jazykovo rozdelený. Štúrova kodifikácia z roku 1843 ju neskôr nahradila spoločným jazykom pre všetkých.
-
Slovenskje národňje novini (1845) — Prvé slovenské politické noviny, ktoré začal vydávať Ľudovít Štúr v Bratislave. Mali literárnu prílohu Orol tatránski a boli písané po novom, štúrovskou slovenčinou. Šírili národné a politické myšlienky a posilňovali slovenské povedomie.
-
Žiadosti slovenského národa (1848) — Prvý politický program Slovákov, prijatý v Liptovskom Mikuláši počas revolučného roku 1848. Žiadali napríklad používanie slovenčiny v úradoch a školách, vlastný snem a zrušenie poddanstva. Uhorská vláda program odmietla a na jeho autorov vydala zatykač.
-
Revolúcia 1848 – 1849 a slovenské povstanie — Počas revolúcie v Uhorsku sa Slováci postavili so zbraňou za svoje národné práva. Vznikla Slovenská národná rada (Štúr, Hurban, Hodža) a slovenskí dobrovoľníci viedli ozbrojené výpravy proti maďarskej vláde. Hoci Slováci nezískali žiadané práva, prvýkrát vystúpili ako politický národ.
-
Memorandum národa slovenského (1861) — Národný program prijatý na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Slováci v ňom žiadali uznanie za samostatný národ a vytvorenie tzv. Hornouhorského slovenského okolia — územia s vlastnou samosprávou a slovenčinou. Stalo sa základným dokumentom slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.
-
Matica slovenská (1863) — Najvýznamnejšia slovenská kultúrna a vedecká ustanovizeň, založená v Turčianskom Svätom Martine. Podporovala vydávanie slovenských kníh, zbieranie ľudovej kultúry a vzdelávanie. Stala sa symbolom národného života, no maďarská vláda ju v roku 1875 zatvorila.
-
Tri slovenské gymnáziá — V 60. rokoch 19. storočia vznikli slovenské stredné školy v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. Boli to prvé školy, kde sa vyučovalo po slovensky, a vychovávali vzdelanú národnú inteligenciu. Maďarská vláda ich však v rokoch 1874 – 1875 zatvorila v rámci maďarizácie.
-
Maďarizácia — Politika uhorskej vlády po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867), ktorá sa snažila premeniť všetkých obyvateľov Uhorska na Maďarov. Presadzovala maďarčinu v školách a úradoch a potláčala slovenský jazyk a kultúru. Vyvrcholila zatvorením slovenských gymnázií a Matice slovenskej, čím vážne ohrozila slovenský národný život.
-
Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) — Dohoda medzi Rakúskom a Uhorskom, ktorá rozdelila monarchiu na dve takmer samostatné časti. Uhorská vláda v Budapešti tak získala plnú moc nad Slovenskom a mohla rozbehnúť tvrdú maďarizáciu. Pre Slovákov to znamenalo najťažšie obdobie útlaku v 19. storočí.
1. Poučka
Slovenské národné hnutie v 19. storočí bola snaha Slovákov získať vlastné práva, jazyk a kultúru v rámci Uhorska. Najvýznamnejšiu úlohu zohrali štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorí v roku 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu. V roku 1863 vznikla Matica slovenská ako prvá celonárodná kultúrna a vedecká ustanovizeň. Proti týmto snahám stála uhorská vláda politikou maďarizácie — núteného pomaďarčovania Slovákov.
2. Vysvetlenie
Postupne, po krokoch:
- V 1. polovici 19. storočia žili Slováci v Uhorsku a nemali jednotný spisovný jazyk — vzdelanci písali po latinsky, nemecky, maďarsky alebo bibličtinou (starou češtinou).
- Mladá generácia vzdelancov okolo Ľudovíta Štúra (tzv. štúrovci) sa rozhodla, že Slováci potrebujú vlastný spisovný jazyk, aby sa cítili ako jeden národ.
- V roku 1843 sa Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia.
- V revolučných rokoch 1848 – 1849 Slováci predložili svoje požiadavky (Žiadosti slovenského národa, máj 1848) — chceli vlastný snem, používanie slovenčiny v úradoch a školách.
- V roku 1863 vznikla v Martine Matica slovenská, ktorá vydávala knihy, zbierala pamiatky a podporovala vzdelanie.
- Uhorská vláda sa snahám bránila maďarizáciou — zatvorila slovenské gymnáziá (1874) aj Maticu slovenskú (1875) a tlačila na to, aby všetci hovorili a učili sa po maďarsky.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Ľudovít Štúr — vodca štúrovcov, jazykovedec a politik; ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva Slovákov.
- Spisovná slovenčina (1843) — vďaka nej vznikli prvé slovenské noviny Slovenskje národňje novini (1845) a po slovensky začali písať básnici ako Andrej Sládkovič či Janko Kráľ.
- Žiadosti slovenského národa (1848) — prvý politický program Slovákov; žiadal rovnoprávnosť a vlastnú samosprávu.
- Matica slovenská (1863, Martin) — vydávala učebnice a knihy, ktoré pomáhali Slovákom vzdelávať sa v rodnom jazyku.
- Slovenské gymnáziá v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom — školy, kde sa vyučovalo po slovensky; maďarizácia ich v 70. rokoch zatvorila.
- Memorandum národa slovenského (1861) — dokument žiadajúci uznanie Slovákov ako samostatného národa a vytvorenie slovenského okolia (Okolia).
Prečo je to dôležité: Práve v 19. storočí sa zrodil moderný slovenský národ a jazyk, ktorým hovoríme dodnes. Bez štúrovcov a Matice slovenskej by sme možno nemali spisovnú slovenčinu. Pochopíš aj to, že práva a vlastný jazyk neboli samozrejmosťou — ľudia o ne museli bojovať.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.