Slovenské národné hnutie v 19. storočí Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Štúrovci — Skupina mladých slovenských vzdelancov v 30. a 40. rokoch 19. storočia, ktorí sa zhromaždili okolo Ľudovíta Štúra na bratislavskom evanjelickom lýceu. Bojovali za národné práva Slovákov, rozvoj jazyka a kultúry a tvorili jadro tzv. slovenského národného obrodenia. Patrili medzi nich aj Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.

2. Ľudovít Štúr (1815 – 1856) — Vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, jazykovedec, novinár a politik. Uzákonil spisovnú slovenčinu, vydával prvé slovenské politické noviny a ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva Slovákov. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa štúrovskej generácie.

3. Uzákonenie spisovnej slovenčiny (1843) — Ľudovít Štúr sa s Hurbanom a Hodžom dohodol na vytvorení jednotného spisovného jazyka pre Slovákov. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečie, lebo bolo najrozšírenejšie a najzrozumiteľnejšie. Tým sa Slováci jazykovo zjednotili a odlíšili od češtiny aj od bernolákovčiny.

4. Stredoslovenské nárečie ako základ jazyka — Štúr zvolil práve stredné nárečie, pretože ním hovorila väčšina obyvateľstva a nebolo silno ovplyvnené češtinou ani maďarčinou. Toto rozhodnutie umožnilo, aby spisovnú slovenčinu prijali evanjelici aj katolíci. Vznikol tak spoločný jazyk pre celý národ.

5. Bernolákovčina (1787) — Prvý pokus o spisovnú slovenčinu, ktorý vytvoril katolícky kňaz Anton Bernolák ešte koncom 18. storočia na základe západoslovenského nárečia. Používali ju však najmä katolíci, takže národ ostal jazykovo rozdelený. Štúrova kodifikácia z roku 1843 ju neskôr nahradila spoločným jazykom pre všetkých.

6. Slovenskje národňje novini (1845) — Prvé slovenské politické noviny, ktoré začal vydávať Ľudovít Štúr v Bratislave. Mali literárnu prílohu Orol tatránski a boli písané po novom, štúrovskou slovenčinou. Šírili národné a politické myšlienky a posilňovali slovenské povedomie.

7. Žiadosti slovenského národa (1848) — Prvý politický program Slovákov, prijatý v Liptovskom Mikuláši počas revolučného roku 1848. Žiadali napríklad používanie slovenčiny v úradoch a školách, vlastný snem a zrušenie poddanstva. Uhorská vláda program odmietla a na jeho autorov vydala zatykač.

8. Revolúcia 1848 – 1849 a slovenské povstanie — Počas revolúcie v Uhorsku sa Slováci postavili so zbraňou za svoje národné práva. Vznikla Slovenská národná rada (Štúr, Hurban, Hodža) a slovenskí dobrovoľníci viedli ozbrojené výpravy proti maďarskej vláde. Hoci Slováci nezískali žiadané práva, prvýkrát vystúpili ako politický národ.

9. Memorandum národa slovenského (1861) — Národný program prijatý na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Slováci v ňom žiadali uznanie za samostatný národ a vytvorenie tzv. Hornouhorského slovenského okolia — územia s vlastnou samosprávou a slovenčinou. Stalo sa základným dokumentom slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.

10. Matica slovenská (1863) — Najvýznamnejšia slovenská kultúrna a vedecká ustanovizeň, založená v Turčianskom Svätom Martine. Podporovala vydávanie slovenských kníh, zbieranie ľudovej kultúry a vzdelávanie. Stala sa symbolom národného života, no maďarská vláda ju v roku 1875 zatvorila.

11. Tri slovenské gymnáziá — V 60. rokoch 19. storočia vznikli slovenské stredné školy v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. Boli to prvé školy, kde sa vyučovalo po slovensky, a vychovávali vzdelanú národnú inteligenciu. Maďarská vláda ich však v rokoch 1874 – 1875 zatvorila v rámci maďarizácie.

12. Maďarizácia — Politika uhorskej vlády po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867), ktorá sa snažila premeniť všetkých obyvateľov Uhorska na Maďarov. Presadzovala maďarčinu v školách a úradoch a potláčala slovenský jazyk a kultúru. Vyvrcholila zatvorením slovenských gymnázií a Matice slovenskej, čím vážne ohrozila slovenský národný život.

13. Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) — Dohoda medzi Rakúskom a Uhorskom, ktorá rozdelila monarchiu na dve takmer samostatné časti. Uhorská vláda v Budapešti tak získala plnú moc nad Slovenskom a mohla rozbehnúť tvrdú maďarizáciu. Pre Slovákov to znamenalo najťažšie obdobie útlaku v 19. storočí.

1. Poučka

Slovenské národné hnutie v 19. storočí bola snaha Slovákov získať vlastné práva, jazyk a kultúru v rámci Uhorska. Najvýznamnejšiu úlohu zohrali štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorí v roku 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu. V roku 1863 vznikla Matica slovenská ako prvá celonárodná kultúrna a vedecká ustanovizeň. Proti týmto snahám stála uhorská vláda politikou maďarizácie — núteného pomaďarčovania Slovákov.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

1. V 1. polovici 19. storočia žili Slováci v Uhorsku a nemali jednotný spisovný jazyk — vzdelanci písali po latinsky, nemecky, maďarsky alebo bibličtinou (starou češtinou).
2. Mladá generácia vzdelancov okolo Ľudovíta Štúra (tzv. štúrovci) sa rozhodla, že Slováci potrebujú vlastný spisovný jazyk, aby sa cítili ako jeden národ.
3. V roku 1843 sa Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia.
4. V revolučných rokoch 1848 – 1849 Slováci predložili svoje požiadavky (Žiadosti slovenského národa, máj 1848) — chceli vlastný snem, používanie slovenčiny v úradoch a školách.
5. V roku 1863 vznikla v Martine Matica slovenská, ktorá vydávala knihy, zbierala pamiatky a podporovala vzdelanie.
6. Uhorská vláda sa snahám bránila maďarizáciou — zatvorila slovenské gymnáziá (1874) aj Maticu slovenskú (1875) a tlačila na to, aby všetci hovorili a učili sa po maďarsky.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Ľudovít Štúr — vodca štúrovcov, jazykovedec a politik; ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva Slovákov.
• Spisovná slovenčina (1843) — vďaka nej vznikli prvé slovenské noviny Slovenskje národňje novini (1845) a po slovensky začali písať básnici ako Andrej Sládkovič či Janko Kráľ.
• Žiadosti slovenského národa (1848) — prvý politický program Slovákov; žiadal rovnoprávnosť a vlastnú samosprávu.
• Matica slovenská (1863, Martin) — vydávala učebnice a knihy, ktoré pomáhali Slovákom vzdelávať sa v rodnom jazyku.
• Slovenské gymnáziá v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom — školy, kde sa vyučovalo po slovensky; maďarizácia ich v 70. rokoch zatvorila.
• Memorandum národa slovenského (1861) — dokument žiadajúci uznanie Slovákov ako samostatného národa a vytvorenie slovenského okolia (Okolia).

Prečo je to dôležité: Práve v 19. storočí sa zrodil moderný slovenský národ a jazyk, ktorým hovoríme dodnes. Bez štúrovcov a Matice slovenskej by sme možno nemali spisovnú slovenčinu. Pochopíš aj to, že práva a vlastný jazyk neboli samozrejmosťou — ľudia o ne museli bojovať.