Slovenské národné hnutie v 19. storočí Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Štúrovci — Skupina mladých slovenských vzdelancov v 30. a 40. rokoch 19. storočia, ktorí sa zhromaždili okolo Ľudovíta Štúra na bratislavskom evanjelickom lýceu. Bojovali za národné práva Slovákov, rozvoj jazyka a kultúry a tvorili jadro tzv. slovenského národného obrodenia. Patrili medzi nich aj Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.

2. Ľudovít Štúr (1815 – 1856) — Vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, jazykovedec, novinár a politik. Uzákonil spisovnú slovenčinu, vydával prvé slovenské politické noviny a ako poslanec uhorského snemu obhajoval práva Slovákov. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa štúrovskej generácie.

3. Uzákonenie spisovnej slovenčiny (1843) — Ľudovít Štúr sa s Hurbanom a Hodžom dohodol na vytvorení jednotného spisovného jazyka pre Slovákov. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečie, lebo bolo najrozšírenejšie a najzrozumiteľnejšie. Tým sa Slováci jazykovo zjednotili a odlíšili od češtiny aj od bernolákovčiny.

4. Stredoslovenské nárečie ako základ jazyka — Štúr zvolil práve stredné nárečie, pretože ním hovorila väčšina obyvateľstva a nebolo silno ovplyvnené češtinou ani maďarčinou. Toto rozhodnutie umožnilo, aby spisovnú slovenčinu prijali evanjelici aj katolíci. Vznikol tak spoločný jazyk pre celý národ.

5. Bernolákovčina (1787) — Prvý pokus o spisovnú slovenčinu, ktorý vytvoril katolícky kňaz Anton Bernolák ešte koncom 18. storočia na základe západoslovenského nárečia. Používali ju však najmä katolíci, takže národ ostal jazykovo rozdelený. Štúrova kodifikácia z roku 1843 ju neskôr nahradila spoločným jazykom pre všetkých.

6. Slovenskje národňje novini (1845) — Prvé slovenské politické noviny, ktoré začal vydávať Ľudovít Štúr v Bratislave. Mali literárnu prílohu Orol tatránski a boli písané po novom, štúrovskou slovenčinou. Šírili národné a politické myšlienky a posilňovali slovenské povedomie.

7. Žiadosti slovenského národa (1848) — Prvý politický program Slovákov, prijatý v Liptovskom Mikuláši počas revolučného roku 1848. Žiadali napríklad používanie slovenčiny v úradoch a školách, vlastný snem a zrušenie poddanstva. Uhorská vláda program odmietla a na jeho autorov vydala zatykač.

8. Revolúcia 1848 – 1849 a slovenské povstanie — Počas revolúcie v Uhorsku sa Slováci postavili so zbraňou za svoje národné práva. Vznikla Slovenská národná rada (Štúr, Hurban, Hodža) a slovenskí dobrovoľníci viedli ozbrojené výpravy proti maďarskej vláde. Hoci Slováci nezískali žiadané práva, prvýkrát vystúpili ako politický národ.

9. Memorandum národa slovenského (1861) — Národný program prijatý na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Slováci v ňom žiadali uznanie za samostatný národ a vytvorenie tzv. Hornouhorského slovenského okolia — územia s vlastnou samosprávou a slovenčinou. Stalo sa základným dokumentom slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.

10. Matica slovenská (1863) — Najvýznamnejšia slovenská kultúrna a vedecká ustanovizeň, založená v Turčianskom Svätom Martine. Podporovala vydávanie slovenských kníh, zbieranie ľudovej kultúry a vzdelávanie. Stala sa symbolom národného života, no maďarská vláda ju v roku 1875 zatvorila.

11. Tri slovenské gymnáziá — V 60. rokoch 19. storočia vznikli slovenské stredné školy v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. Boli to prvé školy, kde sa vyučovalo po slovensky, a vychovávali vzdelanú národnú inteligenciu. Maďarská vláda ich však v rokoch 1874 – 1875 zatvorila v rámci maďarizácie.

12. Maďarizácia — Politika uhorskej vlády po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867), ktorá sa snažila premeniť všetkých obyvateľov Uhorska na Maďarov. Presadzovala maďarčinu v školách a úradoch a potláčala slovenský jazyk a kultúru. Vyvrcholila zatvorením slovenských gymnázií a Matice slovenskej, čím vážne ohrozila slovenský národný život.

13. Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) — Dohoda medzi Rakúskom a Uhorskom, ktorá rozdelila monarchiu na dve takmer samostatné časti. Uhorská vláda v Budapešti tak získala plnú moc nad Slovenskom a mohla rozbehnúť tvrdú maďarizáciu. Pre Slovákov to znamenalo najťažšie obdobie útlaku v 19. storočí.

1. Poučka

Slovenské národné hnutie v 19. storočí bola snaha Slovákov získať vlastné práva, jazyk a kultúru v rámci Uhorska. Najvýznamnejšiu úlohu zohrali štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorí v roku 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu. V roku 1863 vznikla Matica slovenská ako prvá celonárodná kultúrna a vedecká ustanovizeň. Proti týmto snahám stála uhorská vláda politikou maďarizácie — núteného pomaďarčovania Slovákov.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

1. V 1. polovici 19. storočia žili Slováci v Uhorsku a nemali jednotný spisovný jazyk — vzdelanci písali po latinsky, nemecky, maďarsky alebo bibličtinou (starou češtinou).
2. Mladá generácia vzdelancov okolo Ľudovíta Štúra (tzv. štúrovci) sa rozhodla, že Slováci potrebujú vlastný spisovný jazyk, aby sa cítili ako jeden národ.
3. V roku 1843 sa Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia.
4. V revolučných rokoch 1848 – 1849 Slováci predložili svoje požiadavky (Žiadosti slovenského národa, máj 1848) — chceli vlastný snem, používanie slovenčiny v úradoch a školách.
5. V roku 1863 vznikla v Martine Matica slovenská, ktorá vydávala knihy, zbierala pamiatky a podporovala vzdelanie.
6. Uhorská vláda sa snahám bránila maďarizáciou — zatvorila slovenské gymnáziá (1874) aj Maticu slovenskú (1875) a tlačila na to, aby všetci hovorili a učili sa po maďarsky.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — časová os: Zoraď od najstaršej: Memorandum národa slovenského, bernolákovčina, Slovenskje národňje novini, uzákonenie štúrovskej slovenčiny, Matica slovenská.
Priradím roky: bernolákovčina 1787, štúrovčina 1843, noviny 1845, Memorandum 1861, Matica 1863.
Zoradím roky od najmenšieho.
Poradie → bernolákovčina, štúrovčina, noviny, Memorandum, Matica slovenská

Príklad 2 — práca s časom: Bernolákovčina vznikla v roku 1787 a štúrovčina v roku 1843. V ktorých storočiach to bolo a koľko rokov ich delí?
Roky 1701 až 1800 patria do 18. storočia, rok 1787 je v ňom.
Roky 1801 až 1900 patria do 19. storočia, rok 1843 je v ňom.
Rozdiel: 1843 − 1787 = 56 rokov.
Výsledok → 18. a 19. storočie, 56 rokov

Príklad 3 — príčina a dôsledok: Prečo štúrovci zvolili za základ spisovného jazyka stredoslovenské nárečie?
Stredným nárečím hovorila väčšina obyvateľstva a bolo zrozumiteľné.
Nebolo silno ovplyvnené češtinou ani maďarčinou.
Dôsledok: jazyk mohli prijať evanjelici aj katolíci, národ sa jazykovo zjednotil.
Záver → bolo najrozšírenejšie a zjednotilo všetkých Slovákov

Príklad 4 — príčina, priebeh, dôsledok: Ako maďarizácia zasiahla slovenský kultúrny život?
Príčina: po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) získala uhorská vláda plnú moc nad Slovenskom.
Priebeh: presadzovala maďarčinu v školách a úradoch, v rokoch 1874 – 1875 zatvorila tri slovenské gymnáziá a v roku 1875 Maticu slovenskú.
Dôsledok: Slováci prišli o školy a hlavnú kultúrnu ustanovizeň.
Záver → maďarizácia zatvorila slovenské gymnáziá aj Maticu slovenskú

Príklad 5 — práca s prameňom: Na starej fotografii vidíš titulnú stranu novín s nápisom „Slovenskje národňje novini" a prílohou „Orol tatránski". Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Noviny sú tlačený text, teda písomný prameň (na fotografii, ktorá je obrazovým prameňom).
Názov napísaný štúrovským pravopisom ukazuje novú spisovnú slovenčinu.
Sú to prvé slovenské politické noviny, ktoré vydával Ľudovít Štúr od roku 1845.
Záver → písomný prameň, dozvieme sa o štúrovskej slovenčine a prvých politických novinách

Príklad 6 — z bežného života: Pýtaš sa, prečo dnes v škole píšeš a hovoríš spisovnou slovenčinou, a nie bibličtinou či latinčinou. Kto to „rozhodol"?
V prvej polovici 19. storočia slovenskí vzdelanci písali latinsky, nemecky, maďarsky alebo bibličtinou.
V roku 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli na spoločnom spisovnom jazyku.
Na jeho základe sa vyvinula slovenčina, ktorou píšeme dodnes.
Záver → štúrovci v roku 1843 položili základ dnešnej spisovnej slovenčiny

Prečo je to dôležité: Práve v 19. storočí sa zrodil moderný slovenský národ a jazyk, ktorým hovoríme dodnes. Bez štúrovcov a Matice slovenskej by sme možno nemali spisovnú slovenčinu. Pochopíš aj to, že práva a vlastný jazyk neboli samozrejmosťou — ľudia o ne museli bojovať.

Precvič si

1. Na ktorom lýceu sa štúrovci zhromaždili okolo Ľudovíta Štúra?
2. Kto vytvoril prvú spisovnú slovenčinu v roku 1787?
3. V ktorom meste vznikla Matica slovenská?
4. V ktorých mestách boli tri slovenské gymnáziá?
5. Koľko rokov pôsobila Matica slovenská od založenia po zatvorenie?
6. Čo žiadalo Memorandum národa slovenského?