Slovensko — poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Slovenska v strednej Európe — Slovensko je vnútrozemský štát bez prístupu k moru, ležiaci v miernom podnebnom pásme na severnej pologuli (približne medzi 47° a 49° severnej šírky). Leží na rozhraní západnej a východnej Európy, čo z neho v minulosti aj dnes robí dôležitú tranzitnú (prechodnú) krajinu pre dopravu a obchod medzi severom a juhom kontinentu.

2. Susedné štáty a hranice — Slovensko susedí s piatimi krajinami: na západe s Českom a Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom. Najdlhšiu hranicu má s Maďarskom a tvorí ju z veľkej časti rieka, najkratšiu hranicu má s Ukrajinou. Bratislava je jediné hlavné mesto na svete, ktoré hraničí naraz s dvoma štátmi (Rakúsko a Maďarsko).

3. Karpaty ako hlavná pohorná sústava — Väčšinu územia Slovenska vypĺňa horská sústava Karpát, ktorá je oblúkovitým pokračovaním Álp a tiahne sa cez viaceré krajiny. Karpaty rozdeľujeme na Vonkajšie a Vnútorné a tvoria ich mnohé pohoria. Vďaka nim je Slovensko prevažne hornatou krajinou, kde sa nížiny nachádzajú najmä na juhu a juhovýchode.

4. Tatry — najvyššie pohorie — Tatry sú najvyšším pohorím celých Karpát a delia sa na Vysoké, Belianske a Západné Tatry. Najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) vo Vysokých Tatrách. Tatry majú vysokohorský (alpský) charakter s plesami a štítmi, vznikli ako pohorie z odolných žúl a sú najmenším veľhorstvom na svete.

5. Ďalšie významné pohoria — Okrem Tatier patria k najvýznamnejším pohoriam Nízke Tatry (s vrchom Ďumbier, 2 046 m), Malá a Veľká Fatra a Slovenské rudohorie, ktoré je rozlohou najväčším pohorím Slovenska. Tieto pohoria sa nachádzajú v strede a na severe krajiny a oddeľujú jednotlivé doliny a kotliny. Ich rozmanitosť vytvára pestrý povrch, ktorý ovplyvňuje osídlenie aj hospodárstvo.

6. Nížiny a kotliny — Na juhozápade leží Podunajská nížina a na juhovýchode Východoslovenská nížina — sú to najúrodnejšie a najteplejšie oblasti Slovenska, kde sa darí poľnohospodárstvu. Medzi pohoriami sa nachádzajú kotliny (napr. Žilinská, Turčianska, Liptovská, Popradská), ktoré sú zníženinami obklopenými horami. Práve v kotlinách a na nížinách sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a miest.

7. Vplyv oceánu a západného prúdenia vzduchu — Podnebie Slovenska výrazne ovplyvňuje Atlantický oceán prostredníctvom prevládajúceho západného prúdenia vzduchu, ktoré prináša vlhké a mierne vzdušné masy. Vďaka tomu sú zimy menej mrazivé a letá nie sú extrémne horúce, ako by zodpovedalo vnútrozemskej polohe. Smerom na východ slabne oceánsky vplyv a pribúda kontinentálny ráz počasia (chladnejšie zimy, teplejšie letá).

8. Tri klimatické (podnebné) oblasti — Slovensko sa podľa nadmorskej výšky a teplôt delí na tri klimatické oblasti: teplú (nížiny do cca 300 m), mierne teplú (pahorkatiny a nižšie pohoria) a chladnú (vysoké pohoria). Hlavnou príčinou tohto delenia je nadmorská výška — s každými 100 metrami výšky klesá teplota približne o 0,6 °C. Preto sú na vrcholoch hôr nízke teploty a dlho ležiaci sneh, kým na nížinách je najteplejšie.

9. Rieky a úmoria — Takmer celé Slovensko (okolo 96 %) patrí do povodia Dunaja a do úmoria Čierneho mora; len malá severná časť (rieka Poprad a Dunajec) odvádza vodu do Baltského mora. Dunaj je najväčšou a najvodnatejšou riekou, hoci pramení v Nemecku a územím Slovenska len preteká. Najdlhšou riekou prameniacou priamo na Slovensku je Váh (cca 403 km).

10. Najväčšie domáce rieky a ich povodia — Medzi najvýznamnejšie rieky patria Váh, Hron, Hornád a Poprad; Váh, Hron aj Hornád sa cez ďalšie rieky vlievajú do Dunaja a smerujú do Čierneho mora. Rieky pramenia prevažne v severných pohoriach a tečú smerom na juh, čím odvodňujú väčšinu územia. Poprad je výnimkou — tečie na sever a patrí do úmoria Baltského mora.

11. Vegetačné (rastlinné) stupne — Rastlinstvo Slovenska je usporiadané do výškových vegetačných stupňov, ktoré sa menia s nadmorskou výškou podobne ako podnebie. Od najnižších polôh vystupujú: dubový, bukový, smrekový (ihličnatý) stupeň, nad hornou hranicou lesa pásmo kosodreviny a najvyššie alpínsky (holový) stupeň s nízkymi trávami a machmi. Toto usporiadanie vzniká preto, že s výškou klesá teplota a menia sa životné podmienky pre rastliny.

12. Veľkoplošné chránené územia — Najcennejšiu prírodu chránia národné parky a chránené krajinné oblasti (CHKO). Slovensko má deväť národných parkov, medzi nimi najstarší a najznámejší Tatranský národný park (TANAP), vyhlásený v roku 1949, ďalej napríklad Nízke Tatry, Slovenský raj, Malá Fatra či Veľká Fatra. Tieto územia chránia vzácne pohoria, jaskyne, lesy a živočíchy a slúžia aj turistike a výskumu.

1. Poučka

Slovensko je vnútrozemský štát v strednej Európe, bez prístupu k moru. Hraničí so šiestimi susednými štátmi (Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko, Česko — pozor, to je päť; šiesty je opäť Česko/Rakúsko spoj). Presne: Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko. Povrch je prevažne hornatý — patrí do sústavy Karpát; na juhu a juhovýchode sú nížiny. Podnebie je mierne (oceánsko-kontinentálne prechodné), ovplyvnené západným prúdením vzduchu od Atlantického oceánu. Rieky patria do úmoria Čierneho mora (okrem Popradu — úmorie Baltského mora).

2. Vysvetlenie

Predstav si Slovensko v strede Európy ako krajinu, ktorú zovreli hory. 1. Poloha: ležíme medzi 47° a 49° severnej šírky, v miernom pásme. Sme vnútrozemský štát — najbližšie more je vyše 300 km ďaleko. 2. Susedia: smerom od západu po prúde hodín — Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko. Najdlhšiu hranicu máme s Maďarskom, najkratšiu s Ukrajinou. 3. Povrch: sever a stred = vysoké hory (Karpaty, v nich Tatry s najvyšším Gerlachovským štítom 2 655 m). Juh = teplé nížiny (Podunajská, Východoslovenská). Medzi horami sú kotliny. 4. Podnebie: od západu k nám prúdi vlhký a mierny vzduch z Atlantiku. Preto máme mierne zimy a nie príliš horúce letá. Čím vyššie ideme, tým je chladnejšie a vlhšie → vznikajú tri klimatické oblasti: teplá (nížiny), mierne teplá (kotliny, nižšie pohoria), chladná (vysoké hory). 5. Rieky: takmer všetky tečú do Dunaja → do Čierneho mora. Iba Poprad tečie na sever do Baltského mora. 6. Rastlinstvo: keďže s výškou klesá teplota, rastliny sa usporiadajú do vegetačných stupňov — od dubín dole až po kosodrevinu a alpínske lúky hore.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Geltachovský štít (2 655 m) vo Vysokých Tatrách je najvyšší bod Slovenska — najnižší bod je hladina rieky Bodrog (94 m). Dôležité: rozdiel výšok vysvetľuje pestrosť prírody na malom území.
2. Dunaj je naša najväčšia (najvodnatejšia) rieka a zároveň tvorí časť hranice s Maďarskom a Rakúskom. Slúži ako vodná cesta a zdroj energie (Gabčíkovo). Dôležité: rieka spája Slovensko s Európou aj bez mora.
3. Váh je najdlhšia rieka celá na našom území; pramení spojením Bieleho a Čierneho Váhu a vlieva sa do Dunaja. Na jeho toku je kaskáda vodných elektrární. Dôležité: ukazuje, ako využívame rieky na výrobu elektriny.
4. Podunajská nížina na juhozápade je najteplejšia a najúrodnejšia oblasť — pestuje sa tu pšenica, kukurica, vinič. Dôležité: teplá klíma a nížina rozhodujú o tom, kde sa pestujú plodiny.
5. Vysoké Tatry majú chladnú klímu a vegetačné stupne až po kosodrevinu a holé štíty; chráni ich TANAP (Tatranský národný park, najstarší u nás, 1949). Dôležité: chránené územia uchovávajú vzácnu prírodu pre budúcnosť.
6. Poprad je výnimka — odvádza vodu na sever do Baltského mora, kým ostatné rieky idú do Čierneho mora. Dôležité: ukazuje hlavné rozvodie Európy prechádzajúce cez Slovensko.