Slovensko — poloha a prírodné pomery Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha Slovenska v strednej Európe — Slovensko je vnútrozemský štát bez prístupu k moru, ležiaci v miernom podnebnom pásme na severnej pologuli (približne medzi 47° a 49° severnej šírky). Leží na rozhraní západnej a východnej Európy, čo z neho v minulosti aj dnes robí dôležitú tranzitnú (prechodnú) krajinu pre dopravu a obchod medzi severom a juhom kontinentu.

2. Susedné štáty a hranice — Slovensko susedí s piatimi krajinami: na západe s Českom a Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom. Najdlhšiu hranicu má s Maďarskom a tvorí ju z veľkej časti rieka, najkratšiu hranicu má s Ukrajinou. Bratislava je jediné hlavné mesto na svete, ktoré hraničí naraz s dvoma štátmi (Rakúsko a Maďarsko).

3. Karpaty ako hlavná pohorná sústava — Väčšinu územia Slovenska vypĺňa horská sústava Karpát, ktorá je oblúkovitým pokračovaním Álp a tiahne sa cez viaceré krajiny. Karpaty rozdeľujeme na Vonkajšie a Vnútorné a tvoria ich mnohé pohoria. Vďaka nim je Slovensko prevažne hornatou krajinou, kde sa nížiny nachádzajú najmä na juhu a juhovýchode.

4. Tatry — najvyššie pohorie — Tatry sú najvyšším pohorím celých Karpát a delia sa na Vysoké, Belianske a Západné Tatry. Najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách. Tatry majú vysokohorský (alpský) charakter s plesami a štítmi, vznikli ako pohorie z odolných žúl a sú najmenším veľhorstvom na svete.

5. Ďalšie významné pohoria — Okrem Tatier patria k najvýznamnejším pohoriam Nízke Tatry (s vrchom Ďumbier, 2 043 m), Malá a Veľká Fatra a Slovenské rudohorie, ktoré je rozlohou najväčším pohorím Slovenska. Tieto pohoria sa nachádzajú v strede a na severe krajiny a oddeľujú jednotlivé doliny a kotliny. Ich rozmanitosť vytvára pestrý povrch, ktorý ovplyvňuje osídlenie aj hospodárstvo.

6. Nížiny a kotliny — Na juhozápade leží Podunajská nížina a na juhovýchode Východoslovenská nížina — sú to najúrodnejšie a najteplejšie oblasti Slovenska, kde sa darí poľnohospodárstvu. Medzi pohoriami sa nachádzajú kotliny (napr. Žilinská, Turčianska, Liptovská, Popradská), ktoré sú zníženinami obklopenými horami. Práve v kotlinách a na nížinách sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a miest.

7. Vplyv oceánu a západného prúdenia vzduchu — Podnebie Slovenska výrazne ovplyvňuje Atlantický oceán prostredníctvom prevládajúceho západného prúdenia vzduchu, ktoré prináša vlhké a mierne vzdušné masy. Vďaka tomu sú zimy menej mrazivé a letá nie sú extrémne horúce, ako by zodpovedalo vnútrozemskej polohe. Smerom na východ slabne oceánsky vplyv a pribúda kontinentálny ráz počasia (chladnejšie zimy, teplejšie letá).

8. Tri klimatické (podnebné) oblasti — Slovensko sa podľa nadmorskej výšky a teplôt delí na tri klimatické oblasti: teplú (nížiny do cca 300 m), mierne teplú (pahorkatiny a nižšie pohoria) a chladnú (vysoké pohoria). Hlavnou príčinou tohto delenia je nadmorská výška — s každými 100 metrami výšky klesá teplota približne o 0,6 °C. Preto sú na vrcholoch hôr nízke teploty a dlho ležiaci sneh, kým na nížinách je najteplejšie.

9. Rieky a úmoria — Takmer celé Slovensko (okolo 96 %) patrí do povodia Dunaja a do úmoria Čierneho mora; len malá severná časť (rieka Poprad a Dunajec) odvádza vodu do Baltského mora. Dunaj je najväčšou a najvodnatejšou riekou, hoci pramení v Nemecku a územím Slovenska len preteká. Najdlhšou riekou prameniacou priamo na Slovensku je Váh (cca 403 km).

10. Najväčšie domáce rieky a ich povodia — Medzi najvýznamnejšie rieky patria Váh, Hron, Hornád a Poprad; Váh, Hron aj Hornád sa cez ďalšie rieky vlievajú do Dunaja a smerujú do Čierneho mora. Rieky pramenia prevažne v severných pohoriach a tečú smerom na juh, čím odvodňujú väčšinu územia. Poprad je výnimkou — tečie na sever a patrí do úmoria Baltského mora.

11. Vegetačné (rastlinné) stupne — Rastlinstvo Slovenska je usporiadané do výškových vegetačných stupňov, ktoré sa menia s nadmorskou výškou podobne ako podnebie. Od najnižších polôh vystupujú: dubový, bukový, smrekový (ihličnatý) stupeň, nad hornou hranicou lesa pásmo kosodreviny a najvyššie alpínsky (holový) stupeň s nízkymi trávami a machmi. Toto usporiadanie vzniká preto, že s výškou klesá teplota a menia sa životné podmienky pre rastliny.

12. Veľkoplošné chránené územia — Najcennejšiu prírodu chránia národné parky a chránené krajinné oblasti (CHKO). Slovensko má deväť národných parkov, medzi nimi najstarší a najznámejší Tatranský národný park (TANAP), vyhlásený v roku 1949, ďalej napríklad Nízke Tatry, Slovenský raj, Malá Fatra či Veľká Fatra. Tieto územia chránia vzácne pohoria, jaskyne, lesy a živočíchy a slúžia aj turistike a výskumu.

1. Poučka

Slovensko je vnútrozemský štát v strednej Európe, bez prístupu k moru. Hraničí s piatimi susednými štátmi: Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko. Povrch je prevažne hornatý — patrí do sústavy Karpát; na juhu a juhovýchode sú nížiny. Podnebie je mierne (oceánsko-kontinentálne prechodné), ovplyvnené západným prúdením vzduchu od Atlantického oceánu. Rieky patria do úmoria Čierneho mora (okrem Popradu — úmorie Baltského mora).

2. Vysvetlenie

Predstav si Slovensko v strede Európy ako krajinu, ktorú zovreli hory. 1. Poloha: ležíme medzi 47° a 49° severnej šírky, v miernom pásme. Sme vnútrozemský štát — najbližšie more je vyše 300 km ďaleko. 2. Susedia: smerom od západu po prúde hodín — Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko. Najdlhšiu hranicu máme s Maďarskom, najkratšiu s Ukrajinou. 3. Povrch: sever a stred = vysoké hory (Karpaty, v nich Tatry s najvyšším Gerlachovským štítom 2 655 m). Juh = teplé nížiny (Podunajská, Východoslovenská). Medzi horami sú kotliny. 4. Podnebie: od západu k nám prúdi vlhký a mierny vzduch z Atlantiku. Preto máme mierne zimy a nie príliš horúce letá. Čím vyššie ideme, tým je chladnejšie a vlhšie → vznikajú tri klimatické oblasti: teplá (nížiny), mierne teplá (kotliny, nižšie pohoria), chladná (vysoké hory). 5. Rieky: takmer všetky tečú do Dunaja → do Čierneho mora. Iba Poprad tečie na sever do Baltského mora. 6. Rastlinstvo: keďže s výškou klesá teplota, rastliny sa usporiadajú do vegetačných stupňov — od dubín dole až po kosodrevinu a alpínske lúky hore.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — výškový rozdiel: Najvyšší bod Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), najnižší hladina Bodrogu (asi 94 m n. m.). Aký je výškový rozdiel?
Výškový rozdiel = najvyšší bod − najnižší bod.
2 655 m − 94 m = 2 561 m.
Na malom území tak máme nížiny aj veľhory.
Výsledok → asi 2 561 m

Príklad 2 — nadmorská výška a teplota: V Podunajskej nížine (asi 150 m n. m.) je v letný deň 30 °C. Aká teplota je približne v rovnakom čase na Lomnickom štíte (asi 2 630 m n. m.)?
Pravidlo: s každými 100 m výšky klesá teplota asi o 0,6 °C.
Rozdiel výšok: 2 630 − 150 = 2 480 m, zaokrúhlene 2 500 m = 25 × 100 m.
Pokles: 25 × 0,6 °C = 15 °C.
30 °C − 15 °C = asi 15 °C

Príklad 3 — úmorie podľa toku rieky: Rieka Poprad pramení vo Vysokých Tatrách a tečie na sever do Poľska. Do ktorého mora odvádza vodu a prečo je to výnimka?
Rieky na sever od hlavného európskeho rozvodia tečú do Baltského mora.
Poprad tečie na sever cez Poľsko do Visly a tá do Baltského mora.
Takmer všetky ostatné slovenské rieky (Váh, Hron, Hornád) idú do Dunaja a ten do Čierneho mora.
Záver → do Baltského mora, ostatné rieky Slovenska odtekajú do Čierneho mora

Príklad 4 — poloha a podnebie: Prečo má Slovensko miernejšie zimy, ako by zodpovedalo štátu ďaleko od mora, a prečo je na východe kontinentálnejšie podnebie?
Od západu prúdi vlhký a mierny vzduch z Atlantického oceánu.
Ten zmierňuje zimné mrazy aj letné horúčavy.
Čím ďalej na východ, tým je vplyv oceánu slabší a pribúda kontinentálny ráz (chladnejšie zimy, teplejšie letá).
Záver → zmierňuje ho západné prúdenie z Atlantiku, ktoré na východ slabne

Príklad 5 — vegetačné stupne: Turista stúpa z Popradu na vrchol vo Vysokých Tatrách. Ktoré vegetačné stupne prejde?
Pravidlo: s výškou klesá teplota, menia sa podmienky pre rastliny.
Poprad leží v kotline vo výške asi 700 m, kde už prevláda les s bukom a smrekom; vyššie len smrekové lesy.
Nad hornou hranicou lesa je kosodrevina a navrchu alpínsky (holový) stupeň s trávami a machmi.
Záver → bukový a smrekový stupeň, kosodrevina, alpínsky stupeň

Príklad 6 — z praxe, kde pestovať: Vinár zo Spiša chce založiť vinicu. Poradíš mu Podunajskú nížinu alebo Popradskú kotlinu?
Vinič potrebuje teplo a dlhé leto.
Podunajská nížina patrí do teplej klimatickej oblasti, je nízko a je tam najteplejšie.
Popradská kotlina leží vysoko pod Tatrami, je chladnejšia.
Záver → Podunajskú nížinu

Prečo je to dôležité: Poloha, povrch, podnebie a rieky spolu rozhodujú o tom, kde na Slovensku žije najviac ľudí, čo sa kde pestuje a ako využívame vodu na energiu a dopravu. Rozdiel výšok vysvetľuje pestrosť prírody na malom území a chránené územia uchovávajú vzácnu prírodu pre budúcnosť.

Precvič si

1. Do ktorej horskej sústavy patrí väčšina územia Slovenska?
2. Ktorý vrch je najvyšší v Nízkych Tatrách?
3. Ktoré je rozlohou najväčšie pohorie Slovenska?
4. Ako sa volá zníženina obklopená horami, napr. Liptovská alebo Turčianska?
5. Prečo je Dunaj najvodnatejšia rieka na Slovensku, hoci nie je naša najdlhšia domáca rieka?
6. Dedina leží vo výške 400 m n. m., chata nad ňou vo výške 1 400 m n. m. V dedine je 12 °C. Aká teplota je približne pri chate?