Slovensko v medzinárodných organizáciách Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vstup do Európskej únie – 1. máj 2004 — Slovensko sa stalo členom EÚ spolu s ďalšími deviatimi štátmi v rámci najväčšieho rozšírenia v histórii únie. Tomuto kroku predchádzalo referendum v máji 2003, v ktorom za vstup hlasovala výrazná väčšina zúčastnených občanov. Členstvo znamená, že Slovensko je súčasťou jednotného vnútorného trhu so slobodným pohybom tovaru, služieb, kapitálu a osôb.

2. Zavedenie eura – 1. január 2009 — Slovensko prijalo spoločnú európsku menu euro a stalo sa súčasťou eurozóny ako prvá z krajín V4. Pôvodnú menu (slovenská koruna) nahradil prepočítací kurz 30,1260 Sk za 1 euro. Spoločná mena zjednodušuje obchod a cestovanie, no krajina musí dodržiavať spoločné rozpočtové a menové pravidlá.

3. Vstup do NATO – 29. marec 2004 — Slovensko sa stalo členom Severoatlantickej aliancie, vojensko-politickej organizácie zabezpečujúcej kolektívnu obranu svojich členov. Kľúčový je článok 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Členstvo výrazne posilnilo bezpečnosť krajiny a zaviazalo ju k spoločným obranným záväzkom.

4. Členstvo v OSN – od roku 1993 — Slovenská republika sa stala členom Organizácie Spojených národov 19. januára 1993, krátko po vzniku samostatného štátu rozdelením Česko-Slovenska. OSN je najväčšia medzinárodná organizácia, ktorej hlavným cieľom je udržiavanie svetového mieru, bezpečnosti a medzinárodnej spolupráce. Slovensko sa zapája do mierových misií, humanitárnej pomoci aj rozvojových programov.

5. Schengenský priestor – 21. december 2007 — Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru, čím sa zrušili kontroly na vnútorných hraniciach s členskými štátmi. Občania tak môžu voľne cestovať naprieč väčšinou európskych krajín bez zastavovania na hraničných priechodoch. Ochrana sa presunula na vonkajšie hranice spoločného priestoru.

6. Európsky parlament a voľby poslancov — Slovensko volí svojich zástupcov do Európskeho parlamentu, ktorý je jediným priamo voleným orgánom EÚ. Slovensko má v ňom pridelený stanovený počet kresiel (aktuálne 15 europoslancov) podľa veľkosti obyvateľstva. Voľby sa konajú každých päť rokov a Slovensko sa v nich tradične vyznačuje nízkou účasťou.

7. Bezpečnostná rada OSN a Slovensko — Slovensko bolo v rokoch 2006–2007 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, najvýznamnejšieho orgánu zodpovedného za svetový mier a bezpečnosť. Bezpečnostná rada má 15 členov, z toho 5 stálych s právom veta (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko). Toto členstvo bolo prejavom dôvery medzinárodného spoločenstva voči Slovensku.

8. Predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ – 2016 — V druhej polovici roku 2016 Slovensko po prvýkrát predsedalo Rade Európskej únie. Predsedajúca krajina vedie rokovania, určuje priority a koordinuje prácu medzi členskými štátmi po dobu šiestich mesiacov. Bola to významná príležitosť prezentovať krajinu a ovplyvniť dianie v únii.

9. Výhody členstva v EÚ – eurofondy a sloboda pohybu — Členstvo prináša Slovensku finančnú pomoc z európskych štrukturálnych fondov na rozvoj dopravy, školstva, regiónov a životného prostredia. Občania majú právo študovať, pracovať a podnikať v ktorejkoľvek členskej krajine. Slovensko zároveň prispieva do spoločného rozpočtu EÚ podľa svojich ekonomických možností.

10. Význam medzinárodnej spolupráce — Členstvo v medzinárodných organizáciách posilňuje bezpečnosť, ekonomiku aj politické postavenie malej krajiny, akou je Slovensko. Spolupráca umožňuje spoločne riešiť problémy, ktoré jeden štát sám nezvládne – klimatické zmeny, migráciu, terorizmus či ekonomické krízy. Slovensko sa zároveň zaväzuje dodržiavať spoločné pravidlá a hodnoty ako demokracia, ľudské práva a právny štát.

11. Vyšehradská skupina (V4) — Okrem veľkých organizácií je Slovensko členom Vyšehradskej skupiny spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom, založenej v roku 1991. Ide o regionálne zoskupenie krajín strednej Európy, ktoré koordinujú postoje a spolupracujú v rámci EÚ a NATO. V4 ukazuje, že aj menšie regionálne združenia majú v medzinárodnej politike svoju váhu.

12. OECD a ďalšie organizácie — Slovensko je od roku 2000 členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje vyspelé ekonomiky a porovnáva ich výsledky. Krajina je tiež súčasťou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Rady Európy či Medzinárodného menového fondu (MMF). Členstvo v týchto organizáciách svedčí o začlenení Slovenska medzi rozvinuté a demokratické štáty sveta.

1. Poučka

Slovenská republika je členom viacerých medzinárodných organizácií. Najvýznamnejšie sú Európska únia (EÚ) — od 1. mája 2004, NATO (Severoatlantická aliancia) — od 29. marca 2004, a OSN (Organizácia Spojených národov) — od 19. januára 1993. Medzinárodná spolupráca znamená, že štáty riešia spoločné problémy (bezpečnosť, obchod, ľudské práva, životné prostredie) spoločne, na základe dohôd a vzájomnej pomoci.

2. Vysvetlenie

Predstav si, že každý štát je ako sused na jednej ulici. Sám zvládne málo, ale keď sa susedia dohodnú, dokážu viac.

• OSN je najväčšia svetová organizácia (skoro všetky štáty sveta). Stará sa o svetový mier, ľudské práva a pomoc pri katastrofách. Slovensko do nej vstúpilo hneď po vzniku samostatnej SR v roku 1993.
• NATO je vojenská obranná aliancia. Funguje na princípe: „útok na jedného člena = útok na všetkých" (článok 5). Členstvo zvyšuje bezpečnosť Slovenska.
• EÚ je hospodárske a politické spoločenstvo európskych štátov. Umožňuje voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a peňazí. Slovensko vďaka nej používa menu euro (od 1. januára 2009) a patrí do schengenského priestoru (cestovanie bez hraničných kontrol).

Spolupráca prebieha tak, že štáty posielajú svojich zástupcov, spoločne hlasujú o pravidlách a tie potom dodržiavajú.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zaraď organizáciu podľa cieľa: Ktorá organizácia sa hodí k cieľu: a) spoločná obrana členov, b) svetový mier a humanitárna pomoc, c) spoločný trh a voľný pohyb ľudí?
a) vojenská obranná aliancia (článok 5) → NATO.
b) najväčšia svetová organizácia, mierové misie → OSN.
c) hospodárske a politické spoločenstvo európskych štátov → EÚ.
Výsledok → a) NATO, b) OSN, c) EÚ

Príklad 2 — zoraď vstupy podľa času: Zoraď od najstaršieho: vstup do NATO, vstup do OSN, prijatie eura, vstup do EÚ.
OSN → 19. január 1993.
NATO → 29. marec 2004.
EÚ → 1. máj 2004.
Euro → 1. január 2009.
Poradie → OSN, NATO, EÚ, euro

Príklad 3 — aplikuj článok 5: Keby niekto vojensky napadol Slovensko, čo by urobili ostatní členovia NATO?
Pravidlo: podľa článku 5 sa útok na jedného člena považuje za útok na všetkých.
Slovensko je členom NATO od roku 2004 → spojenci by mu pomohli brániť sa

Príklad 4 — z praxe, čo mi prinieslo členstvo: Eva z Bardejova študuje semester vo Francúzsku cez Erasmus+ a cez prázdniny ide vlakom do Viedne. Čo z toho umožňuje členstvo v EÚ?
Erasmus+ je program EÚ na štúdium v iných krajinách EÚ.
Schengen (od roku 2007) zrušil kontroly na hraniciach s Rakúskom.
Vo Francúzsku aj v Rakúsku platí euro ako doma.
Výsledok → štúdium v zahraničí, cestovanie bez hraničnej kontroly, platenie eurom

Príklad 5 — prečo spolupracovať: Prečo malá krajina ako Slovensko nerieši klimatickú zmenu sama?
Klimatická zmena presahuje hranice štátov, jeden štát ju sám nezvládne.
V organizáciách štáty prijímajú spoločné pravidlá a pomáhajú si.
Záver → spoločné problémy treba riešiť spoločne s inými štátmi

Prečo je to dôležité: žiadny malý štát nedokáže sám čeliť veľkým hrozbám — vojne, klimatickej zmene, hospodárskej kríze či pandémii. Spoluprácou získava Slovensko bezpečnosť, peniaze, nové príležitosti a hlas vo svete, ktorý by samo nemalo.

Precvič si

1. Čo znamená skratka OSN?
2. Odkedy je Slovensko súčasťou schengenského priestoru?
3. Ktoré štáty spolu so Slovenskom tvoria Vyšehradskú skupinu (V4)?
4. Koľko členov má Bezpečnostná rada OSN?
5. Kedy Slovensko prvýkrát predsedalo Rade EÚ?
6. Prečo je Slovensko v OSN od roku 1993, a nie skôr?