Slovesá Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Sloveso — Sloveso je ohybný slovný druh, ktorý pomenúva dej (čo niekto robí) alebo stav (v akom stave niekto alebo niečo je). Patrí medzi najdôležitejšie slovné druhy, lebo je jadrom takmer každej vety. Bez slovesa by sme nevedeli vyjadriť, čo sa deje — napríklad bežať, spievať, myslieť, spať.

2. Dej a stav — Slovesá rozdeľujeme podľa toho, čo pomenúvajú: dejové slovesá vyjadrujú činnosť alebo pohyb (skákať, písať, variť), kým stavové slovesá vyjadrujú stav alebo jeho zmenu (ležať, kvitnúť, mlčať, červenať sa). Toto rozlíšenie pomáha pochopiť, že sloveso nie je len o „robení", ale aj o „bytí" v nejakej situácii.

3. Otázky na sloveso — Sloveso najľahšie nájdeme v vete pomocou otázok „čo robí?", „čo sa deje?" alebo „v akom je stave?". Keď na slovo vieme odpovedať takouto otázkou, ide pravdepodobne o sloveso. Táto pomôcka je dôležitá pri rozpoznávaní slovies medzi ostatnými slovami vo vete.

4. Osoba — Slovesá určujeme podľa osoby, ktorá je tri: 1. osoba (ja, my — ten, kto hovorí), 2. osoba (ty, vy — ten, komu hovoríme) a 3. osoba (on, ona, ono, oni — o kom hovoríme). Osobu spoznáme podľa koncovky slovesa a podľa zámena, ktoré k nemu patrí, napríklad ja píšem, ty píšeš, on píše.

5. Číslo — Sloveso má dve čísla: jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu alebo vec (chlapec beží) a množné číslo (plurál) označuje viac osôb či vecí (chlapci bežia). Číslo slovesa sa musí zhodovať s podmetom — to je dôležité pre správne tvorenie viet.

6. Čas — Slovesá vyjadrujú aj čas deja, čiže kedy sa dej odohráva: minulý čas (dej už prebehol — čítal som), prítomný čas (dej prebieha teraz — čítam) a budúci čas (dej sa ešte len stane — budem čítať). Schopnosť určiť čas patrí k základným zručnostiam pri práci so slovesami.

7. Minulý čas — Minulý čas tvoríme príponou -l (robil, robila, robilo) a často sa spája s pomocným slovesom byť v prítomnom tvare (robil som, robil si). V množnom čísle má koncovku -li (robili sme). Práve podľa prípony -l ľahko rozpoznáme, že dej sa už stal.

8. Prítomný čas — Prítomný čas opisuje dej, ktorý prebieha v okamihu hovorenia alebo sa deje pravidelne (spievam, učím sa, slnko svieti). Tvar slovesa v prítomnom čase sa mení podľa osoby a čísla, preto má každá osoba inú koncovku (-m, -š, -, -me, -te, -ú/-ia).

9. Budúci čas — Budúci čas tvoríme dvoma spôsobmi: pri nedokonavých slovesách pomocou pomocného slovesa budem + neurčitok (budem písať, budeš spať), pri dokonavých slovesách stačí jeden tvar (napíšem, prečítam). Vyjadruje dej, ktorý sa ešte len uskutoční.

10. Neurčitok (infinitív) — Neurčitok je základný, „slovníkový" tvar slovesa, ktorý sa najčastejšie končí na -ť (čítať, behať, spať, myslieť). Pri neurčitku nevieme určiť osobu, číslo ani čas, preto sa nazýva neurčitý tvar. Je to tvar, pod ktorým sloveso nájdeme v slovníku.

11. Časovanie — Ohýbanie slovesa podľa osoby, čísla a času sa volá časovanie (konjugácia). Práve týmto sa slovesá líšia od skloňovania podstatných mien, ktoré sa menia podľa pádu. Časovaním vznikajú z jedného slovesa mnohé tvary (nesiem, nesieš, niesol, ponesiem).

12. Sloveso ako prísudok — Vo vete sloveso najčastejšie tvorí prísudok, čo je hlavný vetný člen vyjadrujúci, čo podmet robí alebo aký je. Prísudok sa zhoduje s podmetom v osobe a čísle (Žiaci píšu. — podmet žiaci, prísudok píšu). Preto je sloveso často nositeľom hlavnej informácie vo vete.

1. Poučka

Slovesá sú ohybný slovný druh, ktorý pomenúva dej (čo niekto robí) alebo stav (v akom stave niekto je). Pýtame sa na ne otázkami Čo robí? Čo sa deje? Pri slovese určujeme osobu (1., 2., 3.), číslo (jednotné, množné) a čas (minulý, prítomný, budúci).

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

1. Nájdi sloveso — je to slovo, ktoré hovorí, čo sa robí alebo deje (beží, spí, myslí, je).
2. Urči osobu — kto koná: - 1. osoba = ja, my - 2. osoba = ty, vy - 3. osoba = on/ona/ono, oni/ony
3. Urči číslo — koná jeden (jednotné číslo) alebo viacerí (množné číslo)?
4. Urči čas — kedy sa dej deje: - minulý čas = už sa stalo (písal) - prítomný čas = deje sa teraz (píše) - budúci čas = ešte sa stane (bude písať / napíše)

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — nájdi slovesá vo vete: Vypíš slovesá z vety: Ráno som vstal, umyl sa a bežal na autobus.
Pri každom slove sa pýtame: Čo robí? Čo sa deje?
vstal som — čo som urobil? vstal (som je pomocné sloveso, patrí k vstal)
umyl sa — čo som urobil? umyl sa
bežal — čo som robil? bežal
ráno, autobus sú podstatné mená, a, na nie sú slovesá
Slovesá vo vete → vstal som, umyl sa, bežal

Príklad 2 — osoba, číslo a čas: Urči osobu, číslo a čas pri slovese kreslíme.
Kto kreslí? my → 1. osoba (my hovoríme o sebe)
my sme viacerí → množné číslo
deje sa to teraz → prítomný čas
Kreslíme → 1. osoba, množné číslo, prítomný čas

Príklad 3 — minulý čas podľa prípony -l: Urči osobu, číslo a čas pri slovese spali.
Prípona -li prezrádza minulý čas (dej sa už stal).
Pri slovese nie je pomocné sme ani ste, takže hovoríme o nich: oni spali → 3. osoba
oni sú viacerí → množné číslo
Spali → 3. osoba, množné číslo, minulý čas

Príklad 4 — prevod do iného času: Sloveso píšem preveď do minulého a budúceho času.
Minulý čas: prípona -l + pomocné sloveso → písal som (dievča povie písala som)
Budúci čas: písať je nedokonavé sloveso, preto budem + neurčitok → budem písať
Pozor: dokonavé napíšem je budúci čas aj bez slova budem.
Píšem → písal som, budem písať

Príklad 5 — dej alebo stav: Rozhodni, či sloveso pomenúva dej alebo stav: Mačka spí na gauči. Pes skáče cez plot.
spí — mačka nič nerobí, je v nejakom stave → stav
skáče — pes vykonáva pohyb, činnosť → dej
Výsledok → spí je stav, skáče je dej

Príklad 6 — z praxe: V správe mame píšeš: Už idem domov, o chvíľu budem doma. Urči čas oboch slovies.
idem — ja, deje sa teraz → 1. osoba, jednotné číslo, prítomný čas
budem — ja, ešte sa to len stane → 1. osoba, jednotné číslo, budúci čas
Mama zo slovies vie, čo robíš teraz a čo bude potom → idem je prítomný čas, budem je budúci čas

Prečo je to dôležité: Slovesá sú dôležité, lebo bez nich by veta nemala dej — boli by to len mená vecí. Vďaka slovesám vieme povedať, čo sa deje, kto to robí a kedy, takže si ľudia presne rozumejú.

Precvič si

1. Nájdi sloveso vo vete: Náš pes hlasno šteká.
2. Urči osobu, číslo a čas: píšete.
3. Urči osobu, číslo a čas: behal si.
4. Sloveso ideme preveď do minulého času.
5. Vypíš slovesá a urči ich čas: Včera pršalo, dnes svieti slnko a zajtra bude snežiť.
6. Napíš neurčitok (slovníkový tvar) slovies: spievam, čítali, ponesieš.