Slovesá Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Sloveso — Sloveso je ohybný slovný druh, ktorý pomenúva dej (čo niekto robí) alebo stav (v akom stave niekto alebo niečo je). Patrí medzi najdôležitejšie slovné druhy, lebo je jadrom takmer každej vety. Bez slovesa by sme nevedeli vyjadriť, čo sa deje — napríklad bežať, spievať, myslieť, spať.

2. Dej a stav — Slovesá rozdeľujeme podľa toho, čo pomenúvajú: dejové slovesá vyjadrujú činnosť alebo pohyb (skákať, písať, variť), kým stavové slovesá vyjadrujú stav alebo jeho zmenu (ležať, kvitnúť, mlčať, červenať sa). Toto rozlíšenie pomáha pochopiť, že sloveso nie je len o „robení", ale aj o „bytí" v nejakej situácii.

3. Otázky na sloveso — Sloveso najľahšie nájdeme v vete pomocou otázok „čo robí?", „čo sa deje?" alebo „v akom je stave?". Keď na slovo vieme odpovedať takouto otázkou, ide pravdepodobne o sloveso. Táto pomôcka je dôležitá pri rozpoznávaní slovies medzi ostatnými slovami vo vete.

4. Osoba — Slovesá určujeme podľa osoby, ktorá je tri: 1. osoba (ja, my — ten, kto hovorí), 2. osoba (ty, vy — ten, komu hovoríme) a 3. osoba (on, ona, ono, oni — o kom hovoríme). Osobu spoznáme podľa koncovky slovesa a podľa zámena, ktoré k nemu patrí, napríklad ja píšem, ty píšeš, on píše.

5. Číslo — Sloveso má dve čísla: jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu alebo vec (chlapec beží) a množné číslo (plurál) označuje viac osôb či vecí (chlapci bežia). Číslo slovesa sa musí zhodovať s podmetom — to je dôležité pre správne tvorenie viet.

6. Čas — Slovesá vyjadrujú aj čas deja, čiže kedy sa dej odohráva: minulý čas (dej už prebehol — čítal som), prítomný čas (dej prebieha teraz — čítam) a budúci čas (dej sa ešte len stane — budem čítať). Schopnosť určiť čas patrí k základným zručnostiam pri práci so slovesami.

7. Minulý čas — Minulý čas tvoríme príponou -l (robil, robila, robilo) a často sa spája s pomocným slovesom byť v prítomnom tvare (robil som, robil si). V množnom čísle má koncovku -li (robili sme). Práve podľa prípony -l ľahko rozpoznáme, že dej sa už stal.

8. Prítomný čas — Prítomný čas opisuje dej, ktorý prebieha v okamihu hovorenia alebo sa deje pravidelne (spievam, učím sa, slnko svieti). Tvar slovesa v prítomnom čase sa mení podľa osoby a čísla, preto má každá osoba inú koncovku (-m, -š, -, -me, -te, -ú/-ia).

9. Budúci čas — Budúci čas tvoríme dvoma spôsobmi: pri nedokonavých slovesách pomocou pomocného slovesa budem + neurčitok (budem písať, budeš spať), pri dokonavých slovesách stačí jeden tvar (napíšem, prečítam). Vyjadruje dej, ktorý sa ešte len uskutoční.

10. Neurčitok (infinitív) — Neurčitok je základný, „slovníkový" tvar slovesa, ktorý sa najčastejšie končí na -ť (čítať, behať, spať, myslieť). Pri neurčitku nevieme určiť osobu, číslo ani čas, preto sa nazýva neurčitý tvar. Je to tvar, pod ktorým sloveso nájdeme v slovníku.

11. Časovanie — Ohýbanie slovesa podľa osoby, čísla a času sa volá časovanie (konjugácia). Práve týmto sa slovesá líšia od skloňovania podstatných mien, ktoré sa menia podľa pádu. Časovaním vznikajú z jedného slovesa mnohé tvary (nesiem, nesieš, niesol, ponesiem).

12. Sloveso ako prísudok — Vo vete sloveso najčastejšie tvorí prísudok, čo je hlavný vetný člen vyjadrujúci, čo podmet robí alebo aký je. Prísudok sa zhoduje s podmetom v osobe a čísle (Žiaci píšu. — podmet žiaci, prísudok píšu). Preto je sloveso často nositeľom hlavnej informácie vo vete.

1. Poučka

Slovesá sú ohybný slovný druh, ktorý pomenúva dej (čo niekto robí) alebo stav (v akom stave niekto je). Pýtame sa na ne otázkami Čo robí? Čo sa deje? Pri slovese určujeme osobu (1., 2., 3.), číslo (jednotné, množné) a čas (minulý, prítomný, budúci).

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

1. Nájdi sloveso — je to slovo, ktoré hovorí, čo sa robí alebo deje (beží, spí, myslí, je).
2. Urči osobu — kto koná: - 1. osoba = ja, my - 2. osoba = ty, vy - 3. osoba = on/ona/ono, oni/ony
3. Urči číslo — koná jeden (jednotné číslo) alebo viacerí (množné číslo)?
4. Urči čas — kedy sa dej deje: - minulý čas = už sa stalo (písal) - prítomný čas = deje sa teraz (píše) - budúci čas = ešte sa stane (bude písať / napíše)

3. Príklady a prečo je to dôležité

• bežím — dej, 1. osoba, jednotné číslo, prítomný čas
• spali — dej, 3. osoba, množné číslo, minulý čas
• budeš čítať — dej, 2. osoba, jednotné číslo, budúci čas
• je chorý — stav (nie pohyb!), 3. osoba, jednotné číslo, prítomný čas
• kreslíme — dej, 1. osoba, množné číslo, prítomný čas

Z praxe: Keď píšeš mame správu „Už idem domov", používaš sloveso v prítomnom čase. Keď v rozprávaní hovoríš „Včera sme vyhrali zápas", sloveso ti prezradí, že sa to už stalo. Slovesá sú dôležité, lebo bez nich by veta nemala dej — boli by to len mená vecí. Vďaka slovesám vieme povedať, čo sa deje, kto to robí a kedy, takže si ľudia presne rozumejú.