Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
Sloveso ako slovný druh — Sloveso je ohybný (časovateľný) plnovýznamový slovný druh, ktorý pomenúva dej, činnosť alebo stav (napr. bežať, myslieť, spať). Vo vete je najčastejšie prísudkom (predikátom) a tvorí jej významové jadro — bez slovesa zvyčajne nevznikne úplná veta. Pýtame sa naň otázkami čo robí? čo sa s niečím deje?
Gramatické kategórie slovesa — Pri určitých (časovaných) slovesách určujeme osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod a vid. Tieto kategórie sa vyjadrujú zmenou tvaru slovesa (časovaním), a preto je sloveso najzložitejší ohybný slovný druh. Schopnosť určiť ich je kľúčová pri morfologickom rozbore.
Osoba a číslo — Sloveso rozlišuje tri osoby (1. ja/my, 2. ty/vy, 3. on, ona, ono/oni, ony) a dve čísla (jednotné a množné). Osobu a číslo poznáme z koncovky slovesa aj bez vyjadreného podmetu (píšem = 1. osoba, jednotné číslo). Zhoda osoby a čísla podmetu a prísudku je základným pravidlom slovenskej vety.
Slovesný čas — Slovesá vyjadrujú tri časy: minulý (robil som), prítomný (robím) a budúci (budem robiť / urobím). Čas zaraďuje dej do časovej osi vzhľadom na okamih hovorenia. Minulý čas sa tvorí príčastím s pomocným slovesom byť, budúci čas opisne (budem) alebo dokonavým videom.
Slovesný spôsob — Rozlišujeme tri spôsoby: oznamovací (učím sa), rozkazovací (uč sa!) a podmieňovací (učil by som sa). Spôsob vyjadruje postoj hovoriaceho k deju — či ide o skutočnosť, rozkaz/výzvu, alebo o podmienku či želanie. Podmieňovací spôsob sa tvorí pomocou častice by.
Slovesný vid (dokonavý a nedokonavý) — Vid vyjadruje, či je dej ohraničený a ukončený (dokonavý: napísať, prísť) alebo neohraničený, prebiehajúci a opakovaný (nedokonavý: písať, prichádzať). Mnohé slovesá tvoria vidové dvojice (robiť – urobiť). Vid je dôležitý, lebo dokonavé slovesá nemajú prítomný čas — ich prítomný tvar vyjadruje budúcnosť (napíšem = budúci čas).
Slovesný rod (činný a trpný) — Pri činnom rode je pôvodca deja podmetom (Žiak napísal úlohu.), pri trpnom rode sa dôraz presúva na predmet deja (Úloha bola napísaná. / Úloha sa napísala.). Trpný rod sa tvorí zvratným sa alebo pomocným slovesom byť a trpným príčastím. Pomáha meniť slohové zameranie výpovede.
Určité (časované) a neurčité tvary slovesa — Určité tvary majú vyjadrenú osobu, číslo, čas a spôsob (čítam, čítali by sme). Neurčité tvary osobu neurčujú — patrí sem neurčitok (infinitív, napr. čítať), prechodník (čítajúc) a príčastia (čítajúci, prečítaný). Neurčitok je základný (slovníkový) tvar slovesa, ktorý sa končí na -ť alebo -cť.
Plnovýznamové a pomocné (neplnovýznamové) slovesá — Plnovýznamové slovesá majú samostatný vecný význam (spievať, kresliť). Pomocné a neplnovýznamové slovesá samy osebe význam nedopĺňajú a spájajú sa s iným slovom — sponové sloveso byť, stať sa (Otec je učiteľ.) a modálne slovesá musieť, môcť, chcieť, smieť, mať vyjadrujú postoj k deju (Musím sa učiť.).
Zvratné slovesá — Zvratné slovesá sa spájajú so zvratným zámenom sa alebo si (smiať sa, umyť si). Zvratné sa/si je neoddeliteľnou súčasťou slovesa a mení alebo dotvára jeho význam. Niektoré slovesá existujú iba ako zvratné (báť sa, ponáhľať sa).
Časovanie a slovesné triedy/vzory — Časovanie je ohýbanie slovesa podľa osoby, čísla, času a spôsobu. Slovenské slovesá sa zaraďujú do piatich slovesných tried a podľa nich sa skloňujú podľa vzorov (napr. chytať, rozumieť, niesť, hynúť, robiť). Zaradenie k vzoru pomáha správne tvoriť a písať tvary slovesa.
Prísudok a vetný základ — Sloveso v určitom tvare tvorí slovesný prísudok, ktorý je gramatickým jadrom dvojčlennej vety (Vtáky spievajú.). Môže tvoriť aj vetný základ jednočlennej vety (Prší. Stmieva sa.). Práve schopnosť slovesa vyjadriť úplnú výpoveď ho odlišuje od ostatných slovných druhov a robí ho nositeľom deja vo vete.
Sloveso je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje činnosť alebo stav (písať, učiť sa, spať, byť). Časuje sa.
Pri slovese určujeme: - osobu: 1. (ja/my), 2. (ty/vy), 3. (on/oni) - číslo: jednotné / množné - čas: minulý (písal), prítomný (píše), budúci (bude písať) - spôsob: oznamovací (píše), rozkazovací (píš!), podmieňovací (písal by) - (navyše) slovesný rod (činný/trpný) a vid (dokonavý: napísať / nedokonavý: písať)
Príklad 1 — gramatické kategórie v oznamovacom spôsobe: Urči osobu, číslo, čas a spôsob: „Žiaci písali úlohu.“
Kto písal? Žiaci → oni, teda tretia osoba.
Je ich viac → množné číslo.
Dej sa už stal (prípona -l: písali) → minulý čas.
Veta oznamuje skutočnosť → oznamovací spôsob.
Spolu → tretia osoba, množné číslo, minulý čas, oznamovací spôsob
Príklad 2 — rozkazovací spôsob: Urči spôsob, osobu a číslo: „Píš úlohu!“
Sloveso vyjadruje rozkaz, výzvu → rozkazovací spôsob.
Rozkaz je určený jednej osobe, ktorej hovoríme ty → druhá osoba, jednotné číslo.
Spolu → rozkazovací spôsob, druhá osoba, jednotné číslo
Príklad 3 — podmieňovací spôsob: Urči spôsob: „Keby nepršalo, išiel by som von.“
V tvare „išiel by som“ je častica by → podmieňovací spôsob.
Dej sa neuskutoční naisto, závisí od podmienky (keby nepršalo).
Spolu → išiel by som je podmieňovací spôsob
Príklad 4 — vid a budúci čas: Urči vid a utvor budúci čas od slovies písať a napísať.
Písať — dej prebieha, nie je ohraničený → nedokonavý vid; budúci čas tvoríme opisne: budem písať.
Napísať — dej je ukončený, má výsledok → dokonavý vid; jeho prítomný tvar už vyjadruje budúcnosť: napíšem.
Spolu → písať je nedokonavé (budem písať), napísať je dokonavé (napíšem)
Príklad 5 — z praxe, SMS: Urči všetky kategórie slovesa zavolám: „Zavolám ti, keď prídem domov.“
Kto zavolá? Ja → prvá osoba, jednotné číslo.
Zavolať je dokonavé sloveso, tvar zavolám vyjadruje budúci čas.
Veta oznamuje → oznamovací spôsob; podmet koná sám → činný rod.
Spolu → prvá osoba, jednotné číslo, budúci čas, oznamovací spôsob, dokonavý vid, činný rod
Prečo je to dôležité: určovanie gramatických kategórií slovesa je klasická úloha; spôsob (oznamovací/rozkazovací/podmieňovací) sa pýta takmer vždy.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.
nauč sa