Socializácia jednotlivca Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Socializácia — Socializácia je celoživotný proces, počas ktorého sa z biologickej bytosti (novorodenca) stáva plnohodnotný člen spoločnosti. Jednotlivec si počas neho osvojuje jazyk, hodnoty, normy, zvyky, vedomosti a spôsoby správania svojej spoločnosti. Bez socializácie by sa človek nedokázal začleniť medzi ľudí a žiť s nimi.

2. Primárna socializácia — Je prvá a najdôležitejšia fáza, ktorá prebieha v ranom detstve predovšetkým v rodine. Dieťa sa tu učí základné veci — hovoriť, jesť, rozlišovať dobré a zlé, prejavovať city a vychádzať s blízkymi ľuďmi. Práve toto obdobie najsilnejšie ovplyvňuje povahu a hodnoty človeka na celý život.

3. Sekundárna socializácia — Nadväzuje na primárnu a prebieha mimo rodiny — v škole, v partii kamarátov, v krúžkoch, neskôr v práci. Človek sa tu učí pravidlá fungovania vo väčších skupinách a spoločnosti, preberá nové roly a zodpovednosti. Tento proces pokračuje po celý život vždy, keď vstupujeme do nového prostredia.

4. Socializačné činitele — Sú to ľudia, skupiny a inštitúcie, ktoré nás formujú: rodina, škola, rovesníci (kamaráti), masmédiá a širšia spoločnosť. Každý z nich pôsobí inak — rodina dáva základ, škola vedomosti a disciplínu, kamaráti vzory správania a médiá informácie i názory. Ich pôsobenie sa môže dopĺňať, ale aj dostávať do rozporu.

5. Rodina ako najdôležitejší činiteľ — Rodina je prvé a najvplyvnejšie prostredie socializácie, pretože v nej dieťa získava prvé skúsenosti, lásku, istotu a vzory správania. Rodičia odovzdávajú deťom hodnoty, návyky a postoje často nevedome — vlastným príkladom. Vzťahy z detstva ovplyvňujú, ako sa neskôr človek správa k iným ľuďom.

6. Vplyv rovesníkov a médií — V období dospievania (puberty) rastie vplyv rovesníckej skupiny — kamarátov, s ktorými chce byť mladý človek prijatý a uznaný. Silným činiteľom sú aj masmédiá a sociálne siete, ktoré ponúkajú vzory, no môžu šíriť aj nepravdivé alebo škodlivé vplyvy. Preto je dôležité vedieť tieto vzory kriticky posudzovať.

7. Charakter — Charakter je súhrn stálych povahových vlastností človeka, ktoré sa prejavujú v jeho správaní, konaní a vzťahu k iným ľuďom a povinnostiam. Nie je vrodený — formuje sa práve výchovou a socializáciou počas celého života. Podľa charakteru hodnotíme, či je niekto dobrý alebo zlý človek.

8. Kladné charakterové vlastnosti — Sú to vlastnosti, ktoré ľudia pozitívne hodnotia a uľahčujú spolužitie: čestnosť, pravdovravnosť, pracovitosť, zodpovednosť, statočnosť, skromnosť, ochota pomôcť, tolerancia a spoľahlivosť. Človek s takýmito vlastnosťami si získava dôveru a úctu okolia. Tieto vlastnosti sa dajú vedome pestovať a posilňovať.

9. Záporné charakterové vlastnosti — Sú to vlastnosti, ktoré škodia človeku aj jeho okoliu a narúšajú vzťahy: klamstvo, lenivosť, sebectvo, závisť, pýcha, zbabelosť, bezohľadnosť, nespoľahlivosť a krutosť. Vďaka výchove a vlastnej snahe sa ich však človek dokáže zbavovať alebo ich potláčať. Rozpoznať tieto prejavy u seba aj u iných je dôležitou súčasťou sebapoznania.

10. Svedomie — Svedomie je vnútorný hlas, ktorý nám pomáha rozlišovať dobro od zla a hodnotiť vlastné konanie. Vzniká počas socializácie, keď si osvojujeme mravné hodnoty a normy spoločnosti. Práve svedomie nás vedie k tomu, aby sme konali správne, aj keď nás nikto nepozoruje.

11. Hodnoty, normy a sociálne roly — Počas socializácie si osvojujeme hodnoty (čo považujeme za dôležité, napr. zdravie, priateľstvo, pravdu), normy (pravidlá správneho správania) a sociálne roly (očakávané správanie v určitej pozícii — žiak, kamarát, syn/dcéra). Tieto roly sa počas života menia a pribúdajú. Vďaka nim vieme, ako sa máme správať v rôznych situáciách a prostrediach.

12. Resocializácia — Resocializácia je proces, pri ktorom človek mení už osvojené spôsoby správania, hodnoty a návyky za nové. Nastáva napríklad pri zmene prostredia, pri náprave nesprávneho správania alebo pri prispôsobení sa novým podmienkam. Ukazuje, že socializácia nikdy nekončí a človek sa môže meniť a zlepšovať počas celého života.

1. Poučka

Socializácia je celoživotný proces, počas ktorého sa jednotlivec učí žiť v spoločnosti — osvojuje si jej pravidlá, hodnoty, návyky a spôsoby správania. Vďaka socializácii sa z človeka stáva plnohodnotný člen spoločnosti. Pri tomto procese sa formuje aj charakter človeka, ktorý sa prejavuje kladnými a zápornými vlastnosťami.

2. Vysvetlenie

Predstav si, že človek sa nenarodí „hotový". Postupne sa učí, ako sa správať medzi ľuďmi. Toto učenie prebieha v krokoch:

1. Najskôr doma (rodina) — učíš sa prvé slová, pravidlá slušnosti, čo je dobré a čo zlé.
2. Potom v škole — učíš sa spolupracovať, rešpektovať pravidlá, vychádzať s učiteľmi a spolužiakmi.
3. Medzi kamarátmi (rovesníci) — učíš sa priateľstvu, riešeniu sporov, prispôsobeniu sa skupine.
4. Cez médiá a spoločnosť — internet, televízia, šport, krúžky ti ukazujú ďalšie vzory správania.

Tieto prostredia voláme socializačné činitele (rodina, škola, rovesníci, médiá). Počas celého života si formuješ charakter — súbor svojich vlastností. Niektoré sú kladné (pomáhajú tebe aj okoliu), iné záporné (škodia tebe alebo iným). Charakter sa dá vedome zlepšovať.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — ktorý činiteľ: Kto Jakuba ovplyvnil: a) od mamy sa naučil povedať „prepáč", b) na hodine sa naučil pracovať v skupine, c) obliekol sa ako obľúbený youtuber, d) začal hrať futbal, lebo ho hrá celá partia?
Socializačné činitele: rodina, škola, rovesníci, masmédiá.
Mama je rodina, hodina je škola.
Youtuber pôsobí cez internet, teda médiá; partia sú rovesníci.
Výsledok → a) rodina, b) škola, c) masmédiá, d) rovesníci

Príklad 2 — primárna, či sekundárna socializácia: Dvojročné dieťa sa učí hovoriť a jesť lyžičkou. Pätnásťročný brigádnik sa v práci učí chodiť načas a plniť pokyny vedúceho. Ktorá fáza socializácie prebieha?
Primárna socializácia prebieha v ranom detstve, hlavne v rodine (reč, základné návyky).
Sekundárna prebieha mimo rodiny: v škole, partii, v práci.
Dieťa je v rodine, brigádnik v práci.
Výsledok → dieťa primárna, brigádnik sekundárna socializácia

Príklad 3 — kladná, či záporná vlastnosť: Ema prizná, že rozbila okno, hoci ju nikto nevidel. Peter neurobí úlohy a výsledky skupiny si pripíše sebe. Aké vlastnosti ukazujú?
Kladné vlastnosti uľahčujú spolužitie, záporné škodia sebe aj okoliu.
Priznať chybu, aj keď ťa nikto nevidí, je čestnosť a pravdovravnosť.
Nerobiť úlohy je lenivosť, privlastniť si prácu iných je sebectvo.
Výsledok → Ema čestnosť (kladná); Peter lenivosť a sebectvo (záporné)

Príklad 4 — svedomie: Martin našiel na chodbe peňaženku. Nikto ho nevidel, a predsa ju odniesol do zborovne. Čo ho viedlo?
Nikto ho nepozoroval, nemusel sa báť trestu.
Svedomie je vnútorný hlas, ktorý rozlišuje dobro a zlo.
Svedomie sa vytvára počas socializácie, keď si osvojujeme mravné hodnoty.
Záver → svedomie

Príklad 5 — z praxe, vplyv rovesníkov a médií: Partia v triede natáča nebezpečné výzvy podľa videí na sociálnej sieti a nahovára aj teba. Ako sa rozhodneš?
V puberte rastie vplyv rovesníkov, každý chce byť prijatý.
Sociálne siete môžu šíriť aj škodlivé vzory, treba ich kriticky posúdiť.
Výzva ohrozuje zdravie, preto ju odmietnem a poviem to aj dospelému, ak niekomu hrozí úraz.
Rozhodnutie → odmietnuť, lebo škodlivý vzor treba kriticky posúdiť a nenapodobniť

Príklad 6 — sociálne roly: Aké roly má Lucia počas jedného dňa: ráno raňajkuje s rodičmi, potom je v triede, popoludní trénuje s volejbalovým tímom?
Sociálna rola je očakávané správanie v určitej pozícii.
Pri rodičoch je dcéra, v triede žiačka, na tréningu hráčka (spoluhráčka).
V každej role sa od nej očakáva iné správanie.
Výsledok → dcéra, žiačka, hráčka

Prečo je to dôležité: Bez socializácie by sme nevedeli spolu žiť, dorozumieť sa ani spolupracovať. Keď rozpoznáš kladné a záporné vlastnosti, vieš si lepšie vybrať priateľov, pochopiť správanie ľudí okolo seba a vedome pracovať na svojom charaktere — stať sa lepším človekom.

Precvič si

1. Ktorý socializačný činiteľ je prvý a najvplyvnejší?
2. V ktorom prostredí prebieha primárna socializácia?
3. Je závisť kladná, alebo záporná vlastnosť?
4. Ako sa volá vnútorný hlas, ktorý nám pomáha rozlišovať dobro a zlo?
5. Ktorý činiteľ pôsobí v situácii: Žiak sa z dokumentárneho filmu v televízii dozvie, ako šetriť vodu?
6. Bývalý väzeň sa po návrate učí žiť podľa zákonov a nájsť si prácu. Ako sa tento proces volá?