Spisovná výslovnosť slov cudzieho pôvodu Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Slová cudzieho pôvodu (cudzie/prevzaté slová) — Sú to slová, ktoré slovenčina prevzala z iných jazykov (latinčina, gréčtina, angličtina, francúzština a i.), napríklad žurnál, manažér, kostým, džús. Pri ich výslovnosti často neplatia bežné slovenské pravidlá, lebo si čiastočne zachovávajú pôvodnú podobu. Preto sa ich správnu výslovnosť treba učiť osobitne a niekedy si ju overiť v Pravidlách slovenského pravopisu alebo v slovníku.

2. Spisovná výslovnosť (ortoepia) — Ortoepia je náuka o správnej, spisovnej výslovnosti slov a o pravidlách znenia hlások a slabík v reči. Dodržiavanie spisovnej výslovnosti je dôležité v škole, v médiách a vo verejnom prejave, lebo zrozumiteľnosť a kultivovanosť reči svedčí o vzdelaní hovoriaceho. Pri cudzích slovách je ortoepia náročnejšia, lebo sa môže líšiť od písanej podoby.

3. Rozdiel medzi písaním a výslovnosťou — Mnohé cudzie slová sa inak píšu a inak vyslovujú, napríklad exkluzívny [ekskluzívny], injekcia [injekcija], taxi [taksi]. Žiak si musí uvedomiť, že písmeno a hláska nie sú vždy to isté, a naučiť sa, kedy sa výslovnosť odlišuje od pravopisu. Toto je kľúčové aj pri diktátoch, kde nesmie písať tak, ako počuje.

4. Výslovnosť spoluhlásky „x" — V cudzích slovách sa písmeno x vyslovuje ako dve hlásky [ks], napríklad taxi [taksi], box [boks], expedícia [ekspedícija]. Pred znelou spoluhláskou alebo medzi samohláskami sa môže vyslovovať aj ako [gz], napríklad existovať [egzistovať]. Ide o typickú črtu prevzatých slov, ktorá v domácich slovách neexistuje.

5. Slabiky de, te, ne, le a di, ti, ni, li — V domácich slovách sa tieto slabiky pred e a i vyslovujú mäkko ([ď, ť, ň, ľ]), napríklad deti [ďeťi], ticho [ťicho]. V mnohých cudzích slovách sa však vyslovujú tvrdo, napríklad telefón [telefón], technika [technika], diktát [diktát], literatúra [literatúra]. Toto je častá chyba žiakov a treba si dávať pozor, či ide o domáce, alebo cudzie slovo.

6. Dĺžka slabík (kvantita) — Spisovná výslovnosť vyžaduje dodržiavať správnu dĺžku samohlások — krátke vysloviť krátko a dlhé dlho. Pri cudzích slovách je dĺžka často iná, než by žiak čakal, napríklad kostým, parfum, žirafa, kilometer. Nesprávne predlžovanie alebo skracovanie mení kultúrnosť prejavu a niekedy aj význam slova.

7. Spodobovanie (asimilácia znelosti) — Je to jav, pri ktorom sa spoluhlásky vplyvom susednej hlásky menia zo znelej na neznelú alebo naopak, napríklad kresba [krezba], futbal [fudbal], exkluzívny. Najčastejšie nastáva na konci slova a na hranici slov, napríklad dub [dup], vták [fták]. Spodobovanie platí aj v cudzích slovách a treba ho vyslovovať prirodzene, no písať podľa pravopisu.

8. Výslovnosť cudzích spoluhláskových skupín — Cudzie slová prinášajú skupiny hlások, ktoré sa vyslovujú podľa pôvodného jazyka, napríklad ch v chémia [chémia], qu v quiz [kvíz], w v watt [vat]. Niekedy sa zachováva pôvodná zvuková podoba, inokedy sa prispôsobí slovenčine. Práve preto je dobré poznať pôvod slova a overiť si jeho znenie.

9. Výslovnosť samohlások a dvojhlások v cudzích slovách — V niektorých prevzatých slovách sa stretávajú dve samohlásky vedľa seba, ktoré sa vyslovujú oddelene, napríklad múzeum [múzeum], idea [idea], rádio [rádijo]. Toto je rozdiel oproti domácim slovám, kde máme ustálené dvojhlásky ia, ie, iu, ô. Žiak sa musí naučiť, kedy vyslovuje hlásky zvlášť a kedy ako jednu dvojhlásku.

10. Artikulácia (správne tvorenie hlások) — Artikulácia je zreteľné a presné tvorenie hlások hovoriacimi orgánmi (jazyk, pery, zuby). Pri cudzích slovách je dôležitá zvlášť, lebo obsahujú neobvyklé spojenia hlások, ktoré sa dajú správne vysloviť len pri zreteľnej výslovnosti. Nedbalá artikulácia vedie k nezrozumiteľnosti a k nespisovnému prejavu.

11. Pomôcky na overenie výslovnosti — Správnu výslovnosť cudzích slov si možno overiť v Pravidlách slovenského pravopisu, v Krátkom slovníku slovenského jazyka alebo v slovníku cudzích slov. Pri pochybnostiach je vhodné slovo nielen prečítať, ale aj vypočuť si jeho znenie. Tým si žiak buduje návyk hovoriť spisovne a sebavedome aj pri neznámych slovách.

12. Význam ovládania výslovnosti cudzích slov — Keďže do slovenčiny stále pribúdajú nové prevzaté slová najmä z angličtiny (online, smartfón, dizajn), schopnosť správne ich vysloviť je čoraz dôležitejšia. Spisovná výslovnosť uľahčuje dorozumievanie, robí prejav kultivovaným a pomáha pri prijímacích pohovoroch či verejných vystúpeniach. Preto je táto téma praktická pre celý život, nielen pre školskú písomku.

1. Poučka

Slová cudzieho pôvodu (prevzaté slová) vyslovujeme podľa pravidiel spisovnej slovenčiny, nie podľa pôvodného jazyka. Dodržiavame pritom: - správnu artikuláciu (jasné, zreteľné vyslovovanie hlások), - správnu dĺžku slabík (krátke a dlhé samohlásky), - pravidlá spodobovania (znelé a neznelé spoluhlásky na konci slova a na hraniciach slov), - pri domácich slovách mäkkú výslovnosť slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li; pri mnohých cudzích slovách sa však tieto slabiky vyslovujú tvrdo.

2. Vysvetlenie

1. Cudzie slovo si „poslovenčíme". Píšeme a vyslovujeme ho tak, ako je ustálené v slovenčine (napr. manažér, dizajn), nie po anglicky či francúzsky.
2. Strážime dĺžku. Dlhá samohláska (á, é, í, ó, ú, ý) sa musí naozaj počuť dlhšie — [kostim] by bola chyba, správne je [kostým]. Medzi i a ďalšou samohláskou vyslovujeme j: milión [milijón], diéta [dijéta].
3. Spodobovanie = na konci slova a tam, kde sa stretnú spoluhlásky, sa znelá a neznelá hláska prispôsobia. Klub vyslovíme [klup], smog [smok].
4. Mäkčenie de, te, ne, le, di, ti, ni, li. V domácich slovách znejú mäkko ([ďe, ťe, ňe, ľe]). Ale v mnohých cudzích slovách sa vyslovujú tvrdo — telefón [telefón], nie [ťeľefón].

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — tvrdá výslovnosť de, te, ne, le, di, ti, ni, li: Ako vyslovíme slová telefón, dizajn, technika?
Sú to slová cudzieho pôvodu, v ktorých sa slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li nemäkčia.
Telefón: te a le tvrdo, ó dlho. Dizajn: di tvrdo. Technika: te a ni tvrdo, ch zreteľne.
Výslovnosť → [telefón], [dizajn], [technika]

Príklad 2 — dĺžka a vkladanie j: Ako vyslovíme slová manažér, milión, diéta?
Dlhé samohlásky musia znieť naozaj dlho: manažér (é), milión (ó), diéta (é).
Keď sa v cudzom slove stretne i s ďalšou samohláskou, vyslovujeme medzi nimi j: mili-ón → [milijón], di-éta → [dijéta].
Di v diéte vyslovíme tvrdo, nie [ďi].
Výslovnosť → [manažér], [milijón], [dijéta]

Príklad 3 — spodobovanie: Ako vyslovíme slová klub a futbal?
Klub: znelé b je na konci slova, pred pauzou sa mení na neznelé p → [klup].
Futbal: neznelé t stojí pred znelým b, prispôsobí sa mu a zmení sa na znelé d → [fudbal].
Píšeme však stále klub a futbal, spodobovanie sa týka len výslovnosti.
Výslovnosť → [klup], [fudbal]

Príklad 4 — písmeno x: Ako vyslovíme slová taxi a existencia?
Písmeno x vyslovujeme ako dve hlásky [ks]: taxi → [taksi].
Medzi samohláskami ho v niektorých slovách vyslovujeme ako [gz]: existencia → [egzistencija]; na konci vkladáme j medzi i a a.
Výslovnosť → [taksi], [egzistencija]

Príklad 5 — z bežného života (prezentácia v škole): Spolužiak na prezentácii povedal: [ťechňika] a [prezentácia]. Oprav ho.
Technika je cudzie slovo, te a ni vyslovujeme tvrdo → [technika].
V slove prezentácia sa stretá i s a → vkladáme j, á je dlhé → [prezentácija].
Správna výslovnosť → [technika], [prezentácija]

Prečo je to dôležité: Spisovná výslovnosť ti pomáha, aby ti druhí dobre rozumeli — pri prezentácii v škole, na pohovore či v rozhlase. Nesprávna dĺžka alebo mäkčenie pôsobí nárečovo alebo nedbalo a môže zmeniť význam slova. Zreteľná artikulácia je znakom kultivovaného prejavu.

Precvič si

1. Ako vyslovíš slovo literatúra?
2. Ako vyslovíš slovo box?
3. Ako vyslovíš slovo rádio?
4. Ako vyslovíš slovo smog (na konci vety)?
5. Oprav chybnú výslovnosť: [ďizajn], [manažer]
6. Ako vyslovíš celú vetu Manažér klubu drží diétu.?