Spisovné a nespisovné slová Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Spisovný jazyk — je celonárodná, kodifikovaná podoba slovenčiny, ktorú používame v škole, médiách, úradoch a oficiálnej komunikácii. Jeho pravidlá sú zapísané v slovníkoch a príručkách (napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka), takže mu rozumejú všetci Slováci bez ohľadu na to, z ktorého kraja pochádzajú. Práve preto je spisovná slovenčina dôležitá — spája národ a umožňuje jednotné dorozumievanie.

2. Spisovné slová — sú slová, ktoré sú v súlade s kodifikáciou a patria do oficiálneho jazyka (napríklad zemiak, chlieb, pekný, ísť). Používajú sa v písomných prácach, na vyučovaní, pri verejnom vystúpení a v knihách. Žiak by ich mal vedieť rozpoznať a uprednostniť vždy, keď komunikuje formálne alebo s ľuďmi, ktorých dobre nepozná.

3. Nespisovné slová — sú slová, ktoré stoja mimo kodifikovanej normy a delíme ich do troch hlavných skupín: nárečové, slangové a zastarané (k nim sa radia aj subštandardné výrazy a vulgarizmy). Nie sú „nesprávne“ samy o sebe, ale do oficiálneho prejavu nepatria. Ich rozlíšenie je hlavným cieľom tejto témy.

4. Nárečové slová (dialektizmy) — sú slová používané len v určitej oblasti či regióne Slovenska, napríklad gruľa alebo bandurka namiesto spisovného zemiak, keľa namiesto koľko. Vznikajú prirodzeným vývojom reči v jednotlivých krajoch a sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. V bežnom rozhovore s rodinou alebo susedmi sú úplne v poriadku, no v písomke či v správach by sme ich nahradili spisovným tvarom.

5. Tri nárečové skupiny — slovenské nárečia sa tradične delia na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Spisovná slovenčina vznikla najmä na základe stredoslovenského nárečia, ktoré kodifikoval Ľudovít Štúr v roku 1843. Preto je stredoslovenčina najbližšia dnešnej spisovnej norme, kým východoslovenské a západoslovenské nárečia sa od nej líšia výraznejšie.

6. Slangové slová (slang) — sú nespisovné výrazy typické pre určitú skupinu ľudí spojených prácou, záľubou alebo vekom, napríklad žiacky slang (matika, telocvik, prepadnúť), počítačový slang (lajknúť, zbanovať) či športový slang. Slang je živý a rýchlo sa mení, často preberá slová z cudzích jazykov, hlavne z angličtiny. Robí komunikáciu v skupine rýchlou a „svojou“, ale cudzí človek mu nemusí rozumieť, preto do oficiálneho prejavu nepatrí.

7. Zastarané slová (archaizmy a historizmy) — sú slová, ktoré sa už dnes bežne nepoužívajú, lebo ich nahradili novšie výrazy alebo zanikli veci, ktoré pomenúvali. Archaizmus je staré slovo pre vec, ktorá existuje aj dnes (napríklad oblok namiesto okno, truhlica namiesto truhla); historizmus pomenúva vec, ktorá už neexistuje (napríklad dráb, zeman, groš). Stretávame sa s nimi najmä v starších literárnych dielach a pomáhajú nám pochopiť, ako ľudia kedysi žili a hovorili.

8. Kodifikácia — je oficiálne ustálenie a zapísanie pravidiel spisovného jazyka v slovníkoch a jazykových príručkách. Vďaka nej vieme jednoznačne určiť, ktorý tvar slova je spisovný a ktorý nie. Kodifikáciou slovenčiny sa zaoberá Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý vydáva základné jazykové príručky.

9. Vhodnosť podľa komunikačnej situácie — kľúčová zručnosť nie je len slová rozdeliť, ale vedieť, kedy ktoré použiť. V neformálnej situácii (rozhovor s kamarátmi, doma) sú slang či nárečie prirodzené a vítané, no vo formálnej situácii (referát, písomka, list úradu, pohovor) volíme spisovné slová. Schopnosť prepínať medzi týmito rovinami podľa toho, s kým a prečo hovoríme, je znakom jazykovej vyspelosti.

10. Prevzaté a cudzie slová — do slovnej zásoby preberáme slová z iných jazykov (napríklad telefón, počítač, víkend). Niektoré sa už udomácnili a stali sa spisovnými, iné zostávajú slangové alebo zbytočné, ak pre ne máme slovenský výraz (napríklad meeting namiesto stretnutie). Pri výbere by sme mali uprednostniť domáce spisovné slovo, ak existuje a je zrozumiteľné.

11. Vrstvy slovnej zásoby — slovná zásoba slovenčiny nie je rovnorodá, ale rozvrstvená: má jadro (základné, často používané spisovné slová, ktoré poznajú všetci) a okrajové vrstvy (nárečové, slangové, zastarané, odborné slová). Toto rozvrstvenie ukazuje, že jazyk je pestrý a živý organizmus. Pochopenie vrstiev pomáha žiakovi vedome vyberať slová a obohacovať svoj prejav.

12. Citovo zafarbené slová — okrem rozdelenia na spisovné a nespisovné rozlišujeme aj slová neutrálne (dom, hlava) a citovo zafarbené, ktoré vyjadrujú vzťah hovoriaceho — zdrobneniny (domček, psík) či zhrubnuté slová (domisko, hlavisko). Citovo zafarbené slová sa často objavujú v hovorovom prejave a v umeleckej literatúre. Aj keď mnohé z nich sú spisovné, do prísne formálneho textu (napríklad do úradného listu) sa nehodia.

1. Poučka

Spisovné slová sú slová, ktoré patria do spisovnej slovenčiny — používame ich v škole, v knihách, v médiách a vo verejných prejavoch. Nespisovné slová do spisovného jazyka nepatria. Delíme ich na: - nárečové (dialektové) — viažu sa na určitú oblasť Slovenska (napr. krumple, gruľa namiesto zemiaky), - slangové — používa ich určitá skupina ľudí (žiaci, športovci, hráči); napr. matika, fotka, telocvik, - zastarané (archaizmy) — kedysi bežné, dnes sa už nepoužívajú; napr. oblok (okno), truhlica (truhla).

2. Vysvetlenie

Po krokoch: 1. Spisovné slovo je „oficiálne" a rozumie mu každý Slovák — nájdeš ho v Krátkom slovníku slovenského jazyka. 2. Nárečové slovo je domáce, ale platí len v určitom kraji. Inde mu nemusia rozumieť. 3. Slangové slovo je neformálne, používa ho istá skupina ľudí medzi sebou. Mení sa veľmi rýchlo. 4. Zastarané slovo sa kedysi bežne používalo, dnes ho nájdeš najmä v starých knihách. 5. Dôležité je vedieť kde a kedy ktoré slovo použiť — v škole a v úradnom prejave spisovné, medzi kamarátmi pokojne aj slang.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — nárečové slovo: Prepíš spisovne: Idem po krumple do pivnice.
Slovo krumple sa používa len v niektorých krajoch → nárečové.
Doma s rodinou je v poriadku, v slohu ho nahradíme spisovným slovom.
Spisovne → Idem po zemiaky do pivnice.

Príklad 2 — slangové a hovorové slová: Prepíš do slohovej práce: Pošli mi tú fotku na mobil.
fotka je hovorové skrátenie slova fotografia.
mobil je hovorové pomenovanie mobilného telefónu.
Medzi kamarátmi je veta v poriadku, do slohu ju napíšeme spisovne → Pošli mi tú fotografiu do mobilného telefónu.

Príklad 3 — žiacky slang: Nájdi slangové slová a nahraď ich: Z matiky sme mali test a na telocviku sme hrali florbal.
matika = slangové skrátenie slova matematika (žiacky slang).
telocvik = slangové pomenovanie predmetu telesná výchova.
Spisovne → Z matematiky sme mali test a na telesnej výchove sme hrali florbal.

Príklad 4 — zastarané slová: Vysvetli vetu zo starej knihy: Z truhlice vybral hrsť grajciarov.
truhlica je staršie slovo pre truhlu, vec existuje aj dnes → archaizmus.
grajciar bola stará minca, ktorá sa už nepoužíva → historizmus.
Dnešnými slovami → Z truhly vybral hrsť starých mincí.

Príklad 5 — nárečie alebo slang: Rozhodni, či ide o nárečové, alebo slangové slovo: grula, lajknúť.
grula sa viaže na územie (niektoré kraje Slovenska) → nárečové.
lajknúť sa viaže na skupinu ľudí (používatelia sociálnych sietí) → slangové.
Výsledok → grula je nárečové, lajknúť je slangové

Príklad 6 — z praxe, výber podľa situácie: Ako napíšeš to isté kamarátovi a riaditeľovi školy?
Kamarátovi (neformálne): Čau, zajtra neprídem, som chorý. → slang je v poriadku.
Riaditeľovi (formálne, úradne): treba spisovný a zdvorilý jazyk.
Riaditeľovi → Dobrý deň, zajtra sa nemôžem zúčastniť na vyučovaní, pretože som chorý.

Prečo je to dôležité: Ak nevieš rozlíšiť spisovné a nespisovné slová, môžeš pôsobiť neprofesionálne v situácii, kde sa to nehodí (test, oficiálny list, pohovor). Zároveň ti to pomáha rozumieť ľuďom z iných krajov aj starým textom. Vedieť prepínať medzi spisovným a nespisovným jazykom je znak jazykovej vyspelosti.

Precvič si

1. Napíš spisovné slovo k nárečovému bandurka.
2. Urči druh nespisovného slova zbanovať (v hre ma zbanovali).
3. Urči druh slova oblok a napíš dnešný výraz.
4. Prepíš spisovne: Kamoš mi požičal bajk.
5. Kde je nárečie vhodné: v rozhovore so starou mamou na dedine, alebo v referáte na hodine?
6. Nájdi dve nespisovné slová, urči ich druh a nahraď ich: Po škole som šiel s kamošmi von a doma ma čakali krumple.