Spisovné a nespisovné slová Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Spisovný jazyk — je celonárodná, kodifikovaná podoba slovenčiny, ktorú používame v škole, médiách, úradoch a oficiálnej komunikácii. Jeho pravidlá sú zapísané v slovníkoch a príručkách (napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka), takže mu rozumejú všetci Slováci bez ohľadu na to, z ktorého kraja pochádzajú. Práve preto je spisovná slovenčina dôležitá — spája národ a umožňuje jednotné dorozumievanie.

2. Spisovné slová — sú slová, ktoré sú v súlade s kodifikáciou a patria do oficiálneho jazyka (napríklad zemiak, chlieb, pekný, ísť). Používajú sa v písomných prácach, na vyučovaní, pri verejnom vystúpení a v knihách. Žiak by ich mal vedieť rozpoznať a uprednostniť vždy, keď komunikuje formálne alebo s ľuďmi, ktorých dobre nepozná.

3. Nespisovné slová — sú slová, ktoré stoja mimo kodifikovanej normy a delíme ich do troch hlavných skupín: nárečové, slangové a zastarané (k nim sa radia aj subštandardné výrazy a vulgarizmy). Nie sú „nesprávne“ samy o sebe, ale do oficiálneho prejavu nepatria. Ich rozlíšenie je hlavným cieľom tejto témy.

4. Nárečové slová (dialektizmy) — sú slová používané len v určitej oblasti či regióne Slovenska, napríklad grul'a alebo bandurka namiesto spisovného zemiak, kel'a namiesto koľko. Vznikajú prirodzeným vývojom reči v jednotlivých krajoch a sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. V bežnom rozhovore s rodinou alebo susedmi sú úplne v poriadku, no v písomke či v správach by sme ich nahradili spisovným tvarom.

5. Tri nárečové skupiny — slovenské nárečia sa tradične delia na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Spisovná slovenčina vznikla najmä na základe stredoslovenského nárečia, ktoré kodifikoval Ľudovít Štúr v roku 1843. Preto je stredoslovenčina najbližšia dnešnej spisovnej norme, kým východoslovenské a západoslovenské nárečia sa od nej líšia výraznejšie.

6. Slangové slová (slang) — sú nespisovné výrazy typické pre určitú skupinu ľudí spojených prácou, záľubou alebo vekom, napríklad žiacky slang (matika, telocvik, prepadnúť), počítačový slang (lajknúť, zbanovať) či športový slang. Slang je živý a rýchlo sa mení, často preberá slová z cudzích jazykov, hlavne z angličtiny. Robí komunikáciu v skupine rýchlou a „svojou“, ale cudzí človek mu nemusí rozumieť, preto do oficiálneho prejavu nepatrí.

7. Zastarané slová (archaizmy a historizmy) — sú slová, ktoré sa už dnes bežne nepoužívajú, lebo ich nahradili novšie výrazy alebo zanikli veci, ktoré pomenúvali. Archaizmus je staré slovo pre vec, ktorá existuje aj dnes (napríklad oblok namiesto okno, truhlica namiesto truhla); historizmus pomenúva vec, ktorá už neexistuje (napríklad dráb, zeman, groš). Stretávame sa s nimi najmä v starších literárnych dielach a pomáhajú nám pochopiť, ako ľudia kedysi žili a hovorili.

8. Kodifikácia — je oficiálne ustálenie a zapísanie pravidiel spisovného jazyka v slovníkoch a jazykových príručkách. Vďaka nej vieme jednoznačne určiť, ktorý tvar slova je spisovný a ktorý nie. Kodifikáciou slovenčiny sa zaoberá Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý vydáva základné jazykové príručky.

9. Vhodnosť podľa komunikačnej situácie — kľúčová zručnosť nie je len slová rozdeliť, ale vedieť, kedy ktoré použiť. V neformálnej situácii (rozhovor s kamarátmi, doma) sú slang či nárečie prirodzené a vítané, no vo formálnej situácii (referát, písomka, list úradu, pohovor) volíme spisovné slová. Schopnosť prepínať medzi týmito rovinami podľa toho, s kým a prečo hovoríme, je znakom jazykovej vyspelosti.

10. Prevzaté a cudzie slová — do slovnej zásoby preberáme slová z iných jazykov (napríklad telefón, počítač, víkend). Niektoré sa už udomácnili a stali sa spisovnými, iné zostávajú slangové alebo zbytočné, ak pre ne máme slovenský výraz (napríklad meeting namiesto stretnutie). Pri výbere by sme mali uprednostniť domáce spisovné slovo, ak existuje a je zrozumiteľné.

11. Vrstvy slovnej zásoby — slovná zásoba slovenčiny nie je rovnorodá, ale rozvrstvená: má jadro (základné, často používané spisovné slová, ktoré poznajú všetci) a okrajové vrstvy (nárečové, slangové, zastarané, odborné slová). Toto rozvrstvenie ukazuje, že jazyk je pestrý a živý organizmus. Pochopenie vrstiev pomáha žiakovi vedome vyberať slová a obohacovať svoj prejav.

12. Citovo zafarbené slová — okrem rozdelenia na spisovné a nespisovné rozlišujeme aj slová neutrálne (dom, hlava) a citovo zafarbené, ktoré vyjadrujú vzťah hovoriaceho — zdrobneniny (domček, psík) či zhrubnuté slová (domisko, hlavisko). Citovo zafarbené slová sa často objavujú v hovorovom prejave a v umeleckej literatúre. Aj keď mnohé z nich sú spisovné, do prísne formálneho textu (napríklad do úradného listu) sa nehodia.

1. Poučka

Spisovné slová sú slová, ktoré patria do spisovnej slovenčiny — používame ich v škole, v knihách, v médiách a vo verejných prejavoch. Nespisovné slová do spisovného jazyka nepatria. Delíme ich na: - nárečové (dialektové) — viažu sa na určitú oblasť Slovenska (napr. zemiaky → krumple, švabľa), - slangové — používa ich určitá skupina ľudí (žiaci, športovci, hráči); napr. matika, fotka, šaliny, - zastarané (archaizmy) — kedysi bežné, dnes sa už nepoužívajú; napr. grécium (väzenie), pán učiteľ rákoska.

2. Vysvetlenie

Po krokoch: 1. Spisovné slovo je „oficiálne" a rozumie mu každý Slovák — nájdeš ho v Krátkom slovníku slovenského jazyka. 2. Nárečové slovo je domáce, ale platí len v určitom kraji. Inde mu nemusia rozumieť. 3. Slangové slovo je neformálne, používa ho istá skupina ľudí medzi sebou. Mení sa veľmi rýchlo. 4. Zastarané slovo sa kedysi bežne používalo, dnes ho nájdeš najmä v starých knihách. 5. Dôležité je vedieť kde a kedy ktoré slovo použiť — v škole a v úradnom prejave spisovné, medzi kamarátmi pokojne aj slang.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Ďalšie príklady z praxe: - „Daj mi tú fotku na mobil." — slang medzi kamarátmi je v poriadku. - „Idem po krumple do pivnice." — nárečie, doma medzi rodinou bežné. - V slohovej práci alebo na pohovore napíšeš/povieš spisovne: zemiaky, fotografia, mobilný telefón.

Prečo je to dôležité: Ak nevieš rozlíšiť spisovné a nespisovné slová, môžeš pôsobiť neprofesionálne v situácii, kde sa to nehodí (test, oficiálny list, pohovor). Zároveň ti to pomáha rozumieť ľuďom z iných krajov aj starým textom. Vedieť prepínať medzi spisovným a nespisovným jazykom je znak jazykovej vyspelosti.