Spojky (priraďovacie a podraďovacie súvetie) Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Spojky (konjunkcie) — sú neohybný, neplnovýznamový slovný druh, ktorý spája slová, vetné členy alebo celé vety v súvetí. Samy o sebe nepomenúvajú veci ani deje, len vyjadrujú vzťah medzi spojenými časťami. Vo vete nie sú vetným členom, preto sa pri vetnom rozbore nepodčiarkujú.

2. Priraďovacie spojky — spájajú rovnocenné (gramaticky nezávislé) jazykové jednotky, teda dva rovnaké vetné členy alebo dve hlavné vety. Patria sem napríklad a, i, aj, ani, alebo, ale, no, lež, však, a preto, a tak. Práve ony tvoria priraďovacie súvetie, v ktorom ani jedna veta nie je nadradená druhej.

3. Podraďovacie spojky — pripájajú vedľajšiu (závislú) vetu k hlavnej vete v podraďovacom súvetí. Patria sem napríklad že, aby, keď, keďže, lebo, pretože, ak, hoci, kým, akoby. Signalizujú, že jedna veta je gramaticky podriadená druhej a nemôže stáť samostatne.

4. Súvetie — je spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného vyššieho celku, ktorý vyjadruje zložitejšiu myšlienku. Každá veta v súvetí má vlastný prísudok, čiže koľko prísudkov (slovies v určitom tvare) napočítaš, toľko viet súvetie obsahuje. Podľa vzťahu medzi vetami delíme súvetia na priraďovacie a podraďovacie.

5. Priraďovacie súvetie — vzniká spojením dvoch alebo viacerých hlavných (rovnocenných) viet, z ktorých ani jedna nezávisí od druhej. Príklad: Slnko zapadlo a na oblohe sa zjavili hviezdy. Obe vety by mohli stáť aj samostatne ako jednoduché vety.

6. Podraďovacie súvetie — skladá sa z jednej hlavnej vety a aspoň jednej vedľajšej vety, ktorá od hlavnej vety mluvnicky závisí. Príklad: Ostal doma, pretože ochorel. Vedľajšia veta pretože ochorel sama nemá zmysel, dopĺňa hlavnú vetu a odpovedá na otázku z nej položenú.

7. Hlavná a vedľajšia veta — hlavná veta je v podraďovacom súvetí nadradená a vie stáť samostatne, vedľajšia veta je podradená a dopĺňa alebo bližšie určuje hlavnú vetu. Na vedľajšiu vetu sa vždy vieme spýtať otázkou z hlavnej vety (napr. Kedy? Prečo? Čo?). Toto rozlíšenie je kľúčové pri určovaní druhu súvetia.

8. Čiarka pred spojkami — pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo v zlučovacom význame sa čiarka spravidla nepíše, kým pred spojkami ale, no, lež, však a pred všetkými podraďovacími spojkami (že, aby, keď, lebo…) sa čiarka píše. Správne písanie čiarky je jedným z najčastejšie hodnotených javov v písomkách. Platí pravidlo, že vedľajšia veta sa od hlavnej oddeľuje čiarkou.

9. Druhy priraďovacieho vzťahu — priraďovacie spojenie môže byť zlučovacie (a, i, aj, ani — pridáva, vymenúva), stupňovacie (ba, ba aj, nielen – ale aj — zosilňuje), odporovacie (ale, no, lež, však — stavia do protikladu), vylučovacie (alebo, buď – alebo — ponúka možnosti) a dôsledkové či príčinné (a preto, a tak, veď). Tieto významové vzťahy pomáhajú presne vyjadriť, ako spolu vety súvisia. Rozpoznať ich treba aj pri určovaní druhu priraďovacieho súvetia.

10. Rozdiel medzi spojkou a iným slovným druhom — spojku netreba zamieňať s časticou ani s príslovkou, hoci niektoré slová (napr. však, aj, len) môžu vo vete plniť rôzne úlohy. Spojka vždy niečo spája, nemení tvar (je neohybná) a nie je vetným členom. Rozlíšenie zistíš podľa toho, či slovo vytvára vzťah medzi dvoma jednotkami, alebo len zvýrazňuje význam.

11. Viacnásobný vetný člen a spojky — priraďovacie spojky často spájajú nie celé vety, ale rovnorodé vetné členy do viacnásobného vetného člena, napríklad Kúpili sme jablká, hrušky a slivky. Aj tu platia pravidlá o písaní čiarky: pri vymenúvaní oddeľujeme členy čiarkami a pred posledným a čiarku nepíšeme. Vďaka spojkám vieme do jednej vety zahrnúť viac informácií bez opakovania.

1. Poučka

Spojka je neohybný slovný druh, ktorý spája slová alebo vety. Podľa spojok rozlišujeme priraďovacie a podraďovacie súvetie. (Súvetie = spojenie dvoch a viac viet.)

2. Vysvetlenie

Priraďovacie spojky → priraďovacie súvetie

Spájajú rovnocenné vety (obe hlavné): a, i, aj, ani, ale, no, alebo, či. - Prší a fúka vietor. (dve rovnocenné hlavné vety)

Podraďovacie spojky → podraďovacie súvetie

Spájajú hlavnú vetu s vedľajšou (vedľajšia závisí od hlavnej): že, aby, pretože, lebo, keď, kým, ak, hoci. - Ostal doma, pretože bol chorý. (hlavná + vedľajšia príčinná)

Pomôcka: ak sa vety dajú prehodiť a sú „rovné" → priraďovacie; ak jedna závisí od druhej → podraďovacie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Prečo dôležité: podľa spojky rozpoznáš typ súvetia — to je presne to, čo žiada bod 6 z hárku. - Priraďovacie: Učil sa, ale zabudol. - Podraďovacie: Viem, že prídeš.