Staroveká India a Čína Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Poloha starovekej Indie — India leží v južnej Ázii na Indickom polostrove, ktorý od zvyšku kontinentu oddeľujú najvyššie pohorie sveta Himaláje na severe. Najstaršia civilizácia vznikla okolo roku 2500 pred Kr. v úrodnom údolí rieky Indus (dnešný Pakistan), preto sa nazýva Harappská alebo Induská civilizácia. Neskôr sa ťažisko presunulo k rieke Ganga, ktorá je pre Indov dodnes posvätná.

2. Mestá Harappa a Mohendžo-daro — Boli to dve veľké mestá Induskej civilizácie, ktoré patrili k najvyspelejším na svete svojej doby. Mali pravidelný šachovnicový pôdorys ulíc, kanalizáciu, kúpeľne a sýpky z pálených tehál, čo dokazuje vyspelé plánovanie. Ich písmo sa dodnes nepodarilo rozlúštiť, takže o ich histórii vieme len z vykopávok.

3. Poloha starovekej Číny — Čína sa nachádza vo východnej Ázii a jej civilizácia vznikla okolo roku 2000 pred Kr. v údoliach dvoch veľkých riek — Žltej rieky (Chuang-che) a Dlhej rieky (Jang-c'-ťiang). Žltá rieka dávala úrodnú pôdu, no ničivými záplavami si vyslúžila prezývku „postrach Číny". Od ostatného sveta bola Čína oddelená horami, púšťami a morom, preto sa vyvíjala dosť samostatne.

4. Kastový systém v Indii — Indická spoločnosť sa delila na uzavreté skupiny — kasty (varny), do ktorých sa človek narodil a nemohol z nich vystúpiť. Na vrchole boli kňazi (brahmani) a bojovníci, potom roľníci a remeselníci a najnižšie sluhovia; mimo systému stáli tzv. nedotknuteľní. Tento systém určoval celý život človeka — povolanie, manželstvo aj postavenie.

5. Hinduizmus — Najstaršie a najrozšírenejšie náboženstvo Indie, ktoré nemá jediného zakladateľa a uctieva mnoho bohov (napr. Brahma, Višnu, Šiva). Verí v prevtelovanie duší (reinkarnáciu) a v karmu — zákon, podľa ktorého dobré či zlé skutky ovplyvnia ďalší život človeka. Hinduizmus je úzko spätý s kastovým systémom a posvätnými spismi védami.

6. Budhizmus a Budha — Toto náboženstvo založil v 6. storočí pred Kr. princ Siddhártha Gautama, prezývaný Budha, čo znamená „Prebudený". Učil, že zdrojom utrpenia sú túžby a že človek sa ich zbavením môže dostať do stavu pokoja zvaného nirvána. Budhizmus odmietal kasty, šíril sa z Indie do celej Ázie a stal sa jedným zo svetových náboženstiev.

7. Arabské číslice a číslo nula — Indickí matematici vynašli desiatkovú sústavu číslic vrátane prevratného pojmu nula, ktorý umožnil zapisovať veľké čísla a počítať s nimi. Tieto číslice prevzali Arabi a cez nich sa dostali do Európy, preto ich dnes voláme „arabské", hoci vznikli v Indii. Bez tohto objavu by moderná matematika a veda neboli možné.

8. Čínske vynálezy — Číňania dali svetu štyri slávne vynálezy: papier, kníhtlač, pušný prach a kompas. Papier umožnil lacné šírenie písomností, kníhtlač rozmnožovanie kníh, pušný prach zmenil spôsob vedenia vojen a kompas pomáhal moreplavcom orientovať sa. Vynašli tiež hodváb, ktorého výrobu dlho tajili.

9. Hodvábna cesta — Bola to sieť obchodných ciest dlhá tisíce kilometrov, ktorá spájala Čínu so Strednou Áziou, Blízkym východom a Európou. Po nej putoval najmä vzácny čínsky hodváb, ale aj korenie, porcelán a nové myšlienky či vynálezy. Vďaka nej sa rôzne kultúry navzájom spoznávali a obohacovali.

10. Veľký čínsky múr — Obrovská obranná stavba dlhá tisíce kilometrov, ktorú Číňania začali budovať, aby chránila ríšu pred nájazdmi kočovných kmeňov zo severu. Múr sa staval a spájal počas mnohých storočí a je dodnes jedným z najznámejších symbolov Číny. Patrí medzi najväčšie stavby, aké kedy človek vytvoril.

11. Konfucius a jeho učenie — Konfucius bol čínsky mysliteľ a učiteľ, ktorý žil okolo roku 500 pred Kr. a vytvoril súbor pravidiel o správnom živote v spoločnosti. Zdôrazňoval úctu k rodičom a starším, poslušnosť, vzdelanie a poriadok v štáte. Jeho učenie (konfucianizmus) ovplyvňovalo čínsku spoločnosť a štátnu správu po tisícročia.

12. Prvý cisár a zjednotenie Číny — Okolo roku 221 pred Kr. zjednotil Čchin Š'-chuang-ti viaceré bojujúce kráľovstvá do jednej ríše a stal sa prvým čínskym cisárom. Zaviedol jednotné písmo, mince, miery a váhy, čím upevnil rozľahlú ríšu. Preslávil sa aj obrovskou hrobkou stráženou tisíckami sôch hlinenej armády (terakotová armáda).

1. Poučka

Staroveká India sa rozvíjala v južnej Ázii okolo riek Indus a Ganga, staroveká Čína vo východnej Ázii okolo riek Žltá rieka (Chuang-che) a Dlhá rieka (Jang-c'-ťiang). Obe civilizácie dali svetu dôležité vynálezy (číslice s nulou, papier, kompas, pušný prach, hodváb) a náboženstvá (hinduizmus a budhizmus v Indii, konfucianizmus a taoizmus v Číne).

2. Vysvetlenie

• Kde to bolo: India = polostrov v južnej Ázii (dnešná India, Pakistan); Čína = východná Ázia. Obe vznikli pri veľkých riekach, lebo úrodná pôda umožnila roľníctvo a vznik miest.
• India: najstaršie mestá (Harappa, Mohendžo-daro) mali kanalizáciu a presné ulice. Spoločnosť sa delila na kasty (skupiny, do ktorých sa človek narodil). Vznikol tu hinduizmus a neskôr budhizmus, ktorý založil Budha.
• Čína: vládli jej cisári a dynastie. Na ochranu pred nájazdmi začali stavať Veľký čínsky múr. Mysliteľ Konfucius učil úctu k rodičom, vzdelaniu a poriadku.
• Vynálezy: Indovia vymysleli číslice vrátane nuly (dnes ich voláme „arabské", lebo ich Arabi prevzali z Indie). Číňania vynašli papier, hodváb, kompas a pušný prach.
• Prečo to platí dodnes: tieto objavy používame stále — čísla pri počítaní, papier pri písaní, kompas pri orientácii.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — historická mapa: Na mape Ázie sú vyznačené rieky Indus, Ganga, Žltá rieka a Dlhá rieka. Ktoré patria k starovekej Indii a ktoré k Číne?
India leží v južnej Ázii na Indickom polostrove, Čína vo východnej Ázii.
Indus a Ganga tečú na Indickom polostrove, Žltá rieka (Chuang-che) a Dlhá rieka (Jang-c'-ťiang) vo východnej Ázii.
Výsledok → India: Indus a Ganga; Čína: Žltá rieka a Dlhá rieka

Príklad 2 — práca s časom pred n. l.: Induská civilizácia vznikla okolo roku 2500 pred n. l., čínska okolo roku 2000 pred n. l. Ktorá je staršia a o koľko rokov?
Pri rokoch pred n. l. platí: čím väčšie číslo, tým dávnejšie.
Rok 2500 pred n. l. je dávnejšie ako rok 2000 pred n. l.
Rozdiel: 2500 − 2000 = 500 rokov.
Výsledok → Induská civilizácia je staršia o 500 rokov

Príklad 3 — storočie pred n. l.: Prvý cisár zjednotil Čínu okolo roku 221 pred n. l. V ktorom storočí to bolo?
Pred n. l. rátame storočia odzadu: 1. storočie pred n. l. sú roky 100 až 1, 3. storočie pred n. l. sú roky 300 až 201.
Rok 221 pred n. l. leží medzi rokmi 300 a 201.
Výsledok → 3. storočie pred n. l.

Príklad 4 — vynález a jeho dôsledok: Prečo voláme naše číslice „arabské", keď vznikli v Indii?
Indickí matematici vytvorili desiatkovú sústavu číslic vrátane nuly.
Arabi tieto číslice prevzali a cez nich sa dostali do Európy.
Európania ich teda poznali od Arabov a podľa nich ich pomenovali.
Záver → vznikli v Indii, ale do Európy ich priniesli Arabi

Príklad 5 — porovnanie náboženstiev: Porovnaj hinduizmus a budhizmus.
Hinduizmus nemá jediného zakladateľa, uctieva mnoho bohov a je spätý s kastovým systémom.
Budhizmus založil v 6. storočí pred n. l. Siddhártha Gautama (Budha); učí, že utrpenie pochádza z túžob, a kasty odmietal.
Obe vznikli v Indii a veria v znovuzrodenie.
Záver → oba vznikli v Indii, hinduizmus je spätý s kastami, budhizmus ich odmietal

Príklad 6 — z bežného života: Pri písaní do zošita, pri počítaní a s kompasom na turistike používaš vynálezy staroveku. Odkiaľ pochádzajú?
Papier a kompas vynašli v starovekej Číne.
Číslice s nulou vymysleli v starovekej Indii.
Výsledok → papier a kompas z Číny, číslice s nulou z Indie

Prečo je to dôležité: Staroveká India a Čína dali svetu vynálezy, ktoré používame každý deň – číslice s nulou, papier či kompas. Ich náboženstvá a učenia (hinduizmus, budhizmus, konfucianizmus) dodnes ovplyvňujú život stoviek miliónov ľudí. Vďaka Hodvábnej ceste vidíme, že obchod a výmena myšlienok spájali vzdialené národy už v staroveku.

Precvič si

1. Ktorá rieka je pre Indov dodnes posvätná?
2. Ako sa volali dve veľké mestá Induskej civilizácie?
3. Ako sa nazývajú uzavreté skupiny, na ktoré sa delila indická spoločnosť?
4. Čo znamená prezývka Budha?
5. Ktorý mysliteľ učil úctu k rodičom a starším a žil okolo roku 500 pred n. l.?
6. Prečo Číňania postavili Veľký čínsky múr?