Staroveká Mezopotámia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Mezopotámia – „medziriečie" — Názov pochádza z gréčtiny a znamená „krajina medzi riekami". Leží medzi riekami Eufrat a Tigris na území dnešného Iraku, v oblasti nazývanej Úrodný polmesiac. Práve úrodná pôda, ktorú rieky zavlažovali a obohacovali o naplaveniny, umožnila vznik prvých poľnohospodárskych spoločností a neskôr aj miest.

2. Čas vzniku – okolo roku 3500 pred Kristom — Prvé mestá tu vznikli zhruba pred 5 500 rokmi, čo z Mezopotámie robí jednu z najstarších civilizácií na svete (kolíska civilizácie). Bolo to skôr než v starovekom Egypte, preto sa toto územie považuje za miesto, kde sa zrodili mestá, písmo aj štát.

3. Sumeri — Najstarší známy národ Mezopotámie, ktorý sa usadil v južnej časti medziriečia. Sumeri založili prvé mestá, vynašli klinové písmo a koleso a vytvorili základy práva i matematiky. Práve im vďačíme za mnohé objavy, na ktorých stoja neskoršie civilizácie.

4. Mestské štáty — Mezopotámia nebola jednotná ríša, ale skladala sa z mnohých samostatných mestských štátov ako Ur, Uruk, Lagaš či Kiš. Každé mesto malo svojho vládcu, vlastné hradby, polia a chrám a často medzi sebou bojovali o pôdu a vodu. Tento systém ukazuje, ako prvýkrát v dejinách ľudia žili vo veľkých organizovaných sídlach.

5. Zavlažovanie (kanály a hrádze) — Keďže v oblasti bolo málo dažďa, obyvatelia museli vodu z riek privádzať na polia pomocou umelých zavlažovacích kanálov, hrádzí a nádrží. Stavba a údržba týchto diel si vyžadovala spoluprácu mnohých ľudí a organizáciu, čo urýchlilo vznik miest, úradníkov a vládcov.

6. Klinové písmo — Sumeri vynašli okolo roku 3300 pred Kristom klinové písmo, najstarší známy systém písma. Znaky v podobe klinov vtláčali zaostreným tŕstím do hlinených tabuliek, ktoré potom nechali vysušiť. Vďaka písmu mohli zapisovať obchod, zákony, príbehy a poznatky, čo je dôležitý medzník v dejinách ľudstva.

7. Zikkurat — Charakteristickou stavbou mezopotámskych miest bol zikkurat – obrovský stupňovitý chrám pripomínajúci pyramídu s plochým vrcholom. Stál v strede mesta a slúžil na uctievanie bohov. Zikkurat dokazuje vyspelé stavebné a inžinierske schopnosti vtedajších ľudí.

8. Mnohobožstvo (polyteizmus) — Mezopotámčania verili vo viacero bohov, ktorí podľa nich ovládali prírodu, mestá aj ľudské osudy. Náboženstvo bolo úzko spojené s každodenným životom a kňazi mali veľkú moc. Viera vysvetľovala prírodné javy, ktoré si ľudia inak nevedeli zdôvodniť.

9. Chammurapiho zákonník — Babylonský kráľ Chammurapi dal okolo roku 1750 pred Kristom vytesať na kamenný stĺp jeden z najstarších zbierok zákonov na svete. Známy je zásadou „oko za oko, zub za zub". Tento zákonník ukazuje prvý pokus zaviesť spoločné a verejne známe pravidlá pre všetkých obyvateľov.

10. Babylon — Mesto Babylon sa stalo mocným strediskom celej Mezopotámie, najmä za vlády Chammurapiho a neskôr Nabuchodonozora II. Preslávilo sa svojou veľkosťou, hradbami a povestnými visutými záhradami, ktoré sa radia medzi sedem divov starovekého sveta. Babylon je symbolom bohatstva a moci mezopotámskej kultúry.

11. Vynálezy: koleso a počítanie času — Sumeri vynašli koleso, ktoré uľahčilo dopravu aj výrobu hlinených nádob na hrnčiarskom kruhu. Zaviedli aj šesťdesiatkovú sústavu, z ktorej dodnes pochádza delenie hodiny na 60 minút a kruhu na 360 stupňov. Tieto objavy dokazujú, aký veľký vplyv má mezopotámska kultúra na náš dnešný život.

12. Kultúrny prínos – literatúra a veda — V Mezopotámii vznikol Epos o Gilgamešovi, jedno z najstarších literárnych diel ľudstva. Obyvatelia rozvíjali aj matematiku, astronómiu (pozorovanie hviezd) a kalendár podľa Mesiaca. Tieto poznatky sa neskôr šírili do ďalších civilizácií a tvoria základ vedomostí, na ktoré nadväzujeme dodnes.

1. Poučka

Mezopotámia je staroveká krajina v juhozápadnej Ázii medzi riekami Eufrat a Tigris (názov znamená „Krajina medzi riekami"). Vznikla tu okolo roku 3500 pred Kr. jedna z najstarších civilizácií na svete — Sumeri tu založili prvé mestá, vynašli klinové písmo a položili základy mnohých vynálezov, ktoré používame dodnes.

2. Vysvetlenie

• Kde to bolo? Územie dnešného Iraku, medzi riekami Eufrat a Tigris. Pôda tu bola úrodná, lebo rieky pri záplavách prinášali bahno (úrodný polmesiac).
• Kedy? Najstaršie mestá vznikli okolo roku 3500 pred Kr. — to je viac ako 5000 rokov dozadu.
• Prečo vznikli mestá? Ľudia sa naučili pestovať obilie a zavlažovať polia. Vzniklo dosť potravy, takže sa nemuseli všetci živiť poľnohospodárstvom — niektorí sa stali remeselníkmi, kňazmi či úradníkmi. Ľudia sa usadili na jednom mieste a vznikli mestá (napr. Ur, Uruk).
• Prečo vzniklo písmo? V mestách sa obchodovalo a vyberali dane. Bolo treba zapisovať, kto čo dlží a koľko obilia kde je. Tak vzniklo klinové písmo, ktoré ryli rydlom do hlinených tabuliek.
• Národy: postupne tu žili Sumeri, Akkadi, Babylončania a Asýrčania.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Klinové písmo — najstaršie písmo sveta. Vďaka zápisom vieme dnes, ako ľudia žili. Dôležité: bez písma by sa poznatky nedali odovzdávať ďalším generáciám.
2. Chammurapiho zákonník — babylonský kráľ Chammurapi dal vytesať zákony na kamenný stĺp. Je to jeden z najstarších zbierok zákonov. Dôležité: ukazuje začiatok práva — pravidiel, ktoré platia pre všetkých.
3. Koleso a hrnčiarsky kruh — uľahčili dopravu a výrobu nádob. Dôležité: koleso používame dodnes na autách, bicykloch aj strojoch.
4. Delenie času a kruhu — Mezopotámčania počítali so šesťdesiatkovou sústavou. Preto má hodina 60 minút, minúta 60 sekúnd a kruh 360°. Dôležité: tento systém používame každý deň pri pozeraní na hodiny.
5. Zavlažovacie kanály a kalendár — naučili sa privádzať vodu na polia a podľa hviezd určovať čas sejby. Dôležité: bez plánovania úrody by neuživili veľké mestá.
6. Visuté záhrady Semiramis v Babylone — jeden zo siedmich divov staroveku. Dôležité: ukazuje vyspelosť ich staviteľstva.

Prečo je celá téma dôležitá? Mezopotámia je jedna z kolísok civilizácie. Veci, ktoré tam vznikli (písmo, mestá, zákony, delenie času, koleso), používame doteraz — preto sa o nej učíme ako o začiatku našich dejín.