Staroveká Mezopotámia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Mezopotámia – „medziriečie" — Názov pochádza z gréčtiny a znamená „krajina medzi riekami". Leží medzi riekami Eufrat a Tigris na území dnešného Iraku, v oblasti nazývanej Úrodný polmesiac. Práve úrodná pôda, ktorú rieky zavlažovali a obohacovali o naplaveniny, umožnila vznik prvých poľnohospodárskych spoločností a neskôr aj miest.

2. Čas vzniku – okolo roku 3500 pred Kristom — Prvé mestá tu vznikli zhruba pred 5 500 rokmi, čo z Mezopotámie robí jednu z najstarších civilizácií na svete (kolíska civilizácie). Bolo to skôr než v starovekom Egypte, preto sa toto územie považuje za miesto, kde sa zrodili mestá, písmo aj štát.

3. Sumeri — Najstarší známy národ Mezopotámie, ktorý sa usadil v južnej časti medziriečia. Sumeri založili prvé mestá, vynašli klinové písmo a koleso a vytvorili základy práva i matematiky. Práve im vďačíme za mnohé objavy, na ktorých stoja neskoršie civilizácie.

4. Mestské štáty — Mezopotámia nebola jednotná ríša, ale skladala sa z mnohých samostatných mestských štátov ako Ur, Uruk, Lagaš či Kiš. Každé mesto malo svojho vládcu, vlastné hradby, polia a chrám a často medzi sebou bojovali o pôdu a vodu. Tento systém ukazuje, ako prvýkrát v dejinách ľudia žili vo veľkých organizovaných sídlach.

5. Zavlažovanie (kanály a hrádze) — Keďže v oblasti bolo málo dažďa, obyvatelia museli vodu z riek privádzať na polia pomocou umelých zavlažovacích kanálov, hrádzí a nádrží. Stavba a údržba týchto diel si vyžadovala spoluprácu mnohých ľudí a organizáciu, čo urýchlilo vznik miest, úradníkov a vládcov.

6. Klinové písmo — Sumeri vynašli okolo roku 3300 pred Kristom klinové písmo, najstarší známy systém písma. Znaky v podobe klinov vtláčali zaostreným tŕstím do hlinených tabuliek, ktoré potom nechali vysušiť. Vďaka písmu mohli zapisovať obchod, zákony, príbehy a poznatky, čo je dôležitý medzník v dejinách ľudstva.

7. Zikkurat — Charakteristickou stavbou mezopotámskych miest bol zikkurat – obrovský stupňovitý chrám pripomínajúci pyramídu s plochým vrcholom. Stál v strede mesta a slúžil na uctievanie bohov. Zikkurat dokazuje vyspelé stavebné a inžinierske schopnosti vtedajších ľudí.

8. Mnohobožstvo (polyteizmus) — Mezopotámčania verili vo viacero bohov, ktorí podľa nich ovládali prírodu, mestá aj ľudské osudy. Náboženstvo bolo úzko spojené s každodenným životom a kňazi mali veľkú moc. Viera vysvetľovala prírodné javy, ktoré si ľudia inak nevedeli zdôvodniť.

9. Chammurapiho zákonník — Babylonský kráľ Chammurapi dal okolo roku 1750 pred Kristom vytesať na kamenný stĺp jednu z najstarších zbierok zákonov na svete. Známy je zásadou „oko za oko, zub za zub". Tento zákonník ukazuje prvý pokus zaviesť spoločné a verejne známe pravidlá pre všetkých obyvateľov.

10. Babylon — Mesto Babylon sa stalo mocným strediskom celej Mezopotámie, najmä za vlády Chammurapiho a neskôr Nabuchodonozora II. Preslávilo sa svojou veľkosťou, hradbami a povestnými visutými záhradami, ktoré sa radia medzi sedem divov starovekého sveta. Babylon je symbolom bohatstva a moci mezopotámskej kultúry.

11. Vynálezy: koleso a počítanie času — Sumeri vynašli koleso, ktoré uľahčilo dopravu aj výrobu hlinených nádob na hrnčiarskom kruhu. Zaviedli aj šesťdesiatkovú sústavu, z ktorej dodnes pochádza delenie hodiny na 60 minút a kruhu na 360 stupňov. Tieto objavy dokazujú, aký veľký vplyv má mezopotámska kultúra na náš dnešný život.

12. Kultúrny prínos – literatúra a veda — V Mezopotámii vznikol Epos o Gilgamešovi, jedno z najstarších literárnych diel ľudstva. Obyvatelia rozvíjali aj matematiku, astronómiu (pozorovanie hviezd) a kalendár podľa Mesiaca. Tieto poznatky sa neskôr šírili do ďalších civilizácií a tvoria základ vedomostí, na ktoré nadväzujeme dodnes.

1. Poučka

Mezopotámia je staroveká krajina v juhozápadnej Ázii medzi riekami Eufrat a Tigris (názov znamená „Krajina medzi riekami"). Vznikla tu okolo roku 3500 pred Kr. jedna z najstarších civilizácií na svete — Sumeri tu založili prvé mestá, vynašli klinové písmo a položili základy mnohých vynálezov, ktoré používame dodnes.

2. Vysvetlenie

• Kde to bolo? Územie dnešného Iraku, medzi riekami Eufrat a Tigris. Pôda tu bola úrodná, lebo rieky pri záplavách prinášali bahno (úrodný polmesiac).
• Kedy? Najstaršie mestá vznikli okolo roku 3500 pred Kr. — to je viac ako 5000 rokov dozadu.
• Prečo vznikli mestá? Ľudia sa naučili pestovať obilie a zavlažovať polia. Vzniklo dosť potravy, takže sa nemuseli všetci živiť poľnohospodárstvom — niektorí sa stali remeselníkmi, kňazmi či úradníkmi. Ľudia sa usadili na jednom mieste a vznikli mestá (napr. Ur, Uruk).
• Prečo vzniklo písmo? V mestách sa obchodovalo a vyberali dane. Bolo treba zapisovať, kto čo dlží a koľko obilia kde je. Tak vzniklo klinové písmo, ktoré ryli rydlom do hlinených tabuliek.
• Národy: postupne tu žili Sumeri, Akkadi, Babylončania a Asýrčania.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Prvé mestá v Mezopotámii vznikli okolo roku 3500 pred Kr. Koľko rokov je to od roku 2026?
Od roku 3500 pred Kr. po narodenie Krista je asi 3500 rokov, potom ešte 2026 rokov.
Sčítam: 3500 + 2026 = 5526.
Nultý rok neexistuje, preto jeden odpočítam: 5526 − 1 = 5525.
Výsledok → asi 5 500 rokov

Príklad 2 — storočie pred Kristom a rozdiel rokov: Chammurapiho zákonník vznikol okolo roku 1750 pred Kr., klinové písmo okolo roku 3300 pred Kr. Do ktorého storočia patrí zákonník a koľko rokov je písmo staršie?
Storočie: stovky 17, rok nekončí na dve nuly, 17 + 1 = 18 → 18. storočie pred Kr.
Pri rokoch pred Kr. je väčšie číslo staršie, preto je písmo staršie.
Rozdiel: 3300 − 1750 = 1550.
Výsledok → 18. storočie pred Kr., písmo je asi o 1550 rokov staršie

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Prečo v Mezopotámii vznikli prvé mestá?
Príčina: málo dažďa, ale úrodná pôda pri riekach Eufrat a Tigris.
Priebeh: ľudia stavali zavlažovacie kanály a hrádze, čo si vyžadovalo spoluprácu a organizáciu; úroda sa zväčšila.
Dôsledok: potravy bolo dosť aj pre ľudí, ktorí nepracovali na poli – vznikli remeselníci, kňazi a úradníci a ľudia sa usadili v mestách ako Ur a Uruk.
Záver → zavlažovanie prinieslo dostatok potravy, a tak mohli vzniknúť mestá

Príklad 4 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo je šesťdesiatková sústava a kde ju používame dodnes? Koľko minút majú 2 hodiny?
Pojem: Sumeri počítali v skupinách po 60.
Dodnes: hodina má 60 minút, minúta 60 sekúnd a kruh 360 stupňov.
Výpočet: 2 · 60 = 120.
Výsledok → 120 minút

Príklad 5 — práca s prameňom: Archeológovia našli hlinenú tabuľku s klinovými znakmi, na ktorej je zapísané, koľko obilia odovzdal roľník do chrámu. Aký je to prameň a prečo vznikol?
Tabuľka je predmet so zápisom → písomný prameň (zároveň hmotný nález).
Zápis o obilí → ľudia potrebovali evidovať obchod, dane a zásoby.
Výsledok → písomný prameň, písmo vzniklo pre záznamy o obchode a daniach

Príklad 6 — pojem a príklad: Čo znamenala zásada Chammurapiho zákonníka „oko za oko, zub za zub"?
Pojem: trest má zodpovedať škode, ktorú niekto spôsobil.
Zákony boli vytesané na kamennom stĺpe, aby ich poznali všetci.
Príklad: kto niekomu spôsobil zranenie, mal byť potrestaný podobným zranením.
Záver → trest rovnakou mierou, ako bola spôsobená škoda

Prečo je to dôležité: Mezopotámia je jedna z kolísok civilizácie. Veci, ktoré tam vznikli (písmo, mestá, zákony, delenie času, koleso), používame doteraz — preto sa o nej učíme ako o začiatku našich dejín.

Precvič si

1. Medzi ktorými riekami ležala Mezopotámia?
2. Na území ktorého dnešného štátu leží?
3. Ako sa volal najstarší známy národ Mezopotámie?
4. Na čo písali Sumeri klinové písmo?
5. Ako sa volá stupňovitý chrám v mezopotámskych mestách?
6. Koľko minút majú 3 hodiny a odkiaľ pochádza číslo 60?