Staroveký Rím Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Založenie Ríma (753 pred Kr.) — Podľa povesti založili mesto Rím bratia Romulus a Romus na siedmich pahorkoch pri rieke Tiber v strednej Itálii. Romulus podľa legendy zabil brata a stal sa prvým kráľom, po ňom dostalo mesto meno. Historicky Rím vznikol postupným spájaním osád latinských kmeňov a jeho poloha pri brode cez Tiber bola výhodná pre obchod.

2. Kapitolská vlčica — Známa povesť hovorí, že odložených bratov Romula a Rema dojčila vlčica, kým ich nenašiel pastier. Tento príbeh sa stal symbolom Ríma a vlčica s dvoma chlapcami patrí dodnes medzi najznámejšie znaky mesta. Ukazuje, ako si Rimania vysvetľovali svoj hrdinský pôvod.

3. Obdobie kráľovstva (753–510 pred Kr.) — Najstaršiu časť rímskych dejín ovládali králi, spolu ich bolo sedem. Poslední traja králi pochádzali z etruského národa, ktorý Rimanov naučil stavať, písmo aj náboženské zvyky. Vyhnaním posledného kráľa Tarquinia Pyšného sa skončilo kráľovstvo a začala republika.

4. Rímska republika (510–27 pred Kr.) — Po vyhnaní kráľov sa Rím stal republikou, čo znamená „vec verejná" — štát, kde o vláde rozhodovali volení úradníci, nie jeden dedičný panovník. Na čele stáli dvaja konzuli volení vždy len na jeden rok, aby nikto nezískal príliš veľkú moc. Toto obdobie bolo časom veľkého rozmachu a dobývania.

5. Senát — Najdôležitejším orgánom republiky bol senát, zbor skúsených starších mužov z najvznešenejších rodín (patricijov). Senát riadil financie, zahraničnú politiku a vojnu, jeho rozhodnutia mali obrovskú váhu. Heslo Ríma „SPQR" (Senatus Populusque Romanus) znamenalo „Senát a ľud rímsky".

6. Patricijovia a plebejci — Rímska spoločnosť sa delila na bohatých a urodzených patricijov a na obyčajný ľud — plebejcov. Plebejci dlho bojovali za svoje práva a vybojovali si vlastných úradníkov — tribúnov ľudu, ktorí ich chránili. Tento zápas o rovnoprávnosť trval stáročia a postupne plebejci získali prístup aj k najvyšším úradom.

7. Púnske vojny a Hannibal — V troch púnskych vojnách (264–146 pred Kr.) Rím bojoval proti mocnému severoafrickému mestu Kartágo o nadvládu nad Stredozemným morom. Kartáginský vojvodca Hannibal prešiel cez Alpy aj so slonmi a ohrozoval samotnú Itáliu, no nakoniec Rím zvíťazil a Kartágo zničil. Po týchto vojnách sa Rím stal najsilnejšou mocnosťou Stredomoria.

8. Gaius Iulius Caesar — Slávny vojvodca a politik Caesar dobyl Galiu (dnešné Francúzsko) a stal sa neobmedzeným vládcom Ríma ako diktátor. Jeho sústredenie moci sa však nepáčilo senátorom, a tak ho roku 44 pred Kr. zavraždili. Jeho meno sa stalo titulom vládcov — odtiaľ pochádzajú slová „cisár" aj „cár".

9. Octavianus Augustus a vznik cisárstva (27 pred Kr.) — Caesarov nástupca Octavianus sa stal prvým rímskym cisárom a prijal meno Augustus („vznešený"). Týmto rokom sa skončila republika a začalo cisárstvo, kde najvyššiu moc držal jediný panovník — cisár. Za Augusta nastalo obdobie mieru a rozkvetu nazývané Pax Romana (Rímsky mier).

10. Rozdiel medzi republikou a cisárstvom — V republike vládli volení úradníci (konzuli, senát) na obmedzený čas, kým v cisárstve mal hlavnú moc jeden cisár, často doživotne a dedične. Republika trvala zhruba 500 rokov a cisárstvo ďalších takmer 500 rokov. Tento prechod znamenal koniec spoločnej vlády a začiatok vlády jednotlivca.

11. Rímske légie — Základom rímskeho vojska boli légie, z ktorých každá mala približne 4 000 až 6 000 dobre vycvičených pešiakov nazývaných legionári. Légia sa delila na menšie jednotky (kohorty a centúrie) a vďaka disciplíne a výcviku patrila k najsilnejším armádam staroveku. Práve vojsko umožnilo Rímu ovládnuť obrovské územie okolo celého Stredozemného mora.

12. Organizácia a stavby rímskeho štátu — Rím spravoval rozsiahle územie pomocou provincií, do ktorých posielal miestodržiteľov, a spájal ich sieťou pevných ciest („všetky cesty vedú do Ríma"). Rimania stavali akvadukty privádzajúce vodu, kúpele, amfiteátre ako Koloseum a používali jednotné právo a latinčinu. Tieto stavby a zákony udržiavali poriadok v celej ríši a mnohé z nich slúžili ešte stáročia.

1. Poučka

Staroveký Rím bol mocný štát, ktorý vznikol v meste Rím v Itálii (podľa povesti roku 753 pred n. l.). Vo svojom vývoji prešiel tromi obdobiami: kráľovstvo, republika a cisárstvo. Rímsky štát mal premyslenú organizáciu úradov a silné, dobre vycvičené vojsko (légie), vďaka ktorému ovládol územie okolo celého Stredozemného mora.

2. Vysvetlenie

Pekne po krokoch:

1. Vznik Ríma. Podľa povesti založili Rím bratia Romulus a Remus, ktorých odchovala vlčica. Mesto vzniklo na siedmich pahorkoch pri rieke Tiber. Najprv Rímu vládli králi (kráľovstvo).
2. Republika. Roku 509 pred n. l. Rimania vyhnali posledného kráľa a vznikla republika (po latinsky res publica = „vec verejná"). Na čele stáli dvaja volení konzuli, radil im senát a zástupcovia ľudu — tribúni.
3. Cisárstvo. Po vojnách a sporoch sa moc sústredila do rúk jedného muža. Prvým cisárom sa stal Octavianus Augustus (od 27 pred n. l.). Tak vzniklo cisárstvo — na čele štátu stál jeden vládca, cisár.
4. Rozdiel republika vs. cisárstvo. V republike rozhodovali volení úradníci a senát (moc bola rozdelená). V cisárstve mal najväčšiu moc jeden človek — cisár.
5. Vojsko. Základom rímskeho vojska bola légia (asi 5 000–6 000 vojakov). Légie sa delili na menšie jednotky, vojaci sa volali legionári. Disciplína a výcvik z nich robili najsilnejšie vojsko staroveku.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Povesť o Romulovi a Removi — vysvetľuje, prečo Rimania považovali svoje mesto za výnimočné a posvätné. Ukazuje, ako si národy vytvárali príbehy o svojom pôvode.
2. Konzuli a senát v republike — dvaja konzuli sa navzájom kontrolovali, aby nikto nezískal príliš veľkú moc. Tento nápad rozdelenia moci používame dodnes v demokratických štátoch.
3. Cisár Augustus — ukazuje zmenu z republiky na cisárstvo, keď moc prevzal jeden vládca. Pomáha rozlíšiť obe formy štátu.
4. Rímske légie a cesty — vojsko stavalo spevnené cesty (napr. Via Appia). „Všetky cesty vedú do Ríma" — cesty slúžili vojsku aj obchodu a niektoré sa využívajú dodnes.
5. Latinčina a rímske právo — z latinčiny vychádza množstvo dnešných slov a jazykov (taliančina, španielčina). Rímske právo je základom zákonov v mnohých dnešných štátoch.
6. Stavby Rimanov — Koloseum, akvadukty, kúpele. Z toho vidíme vyspelosť rímskej organizácie a techniky.

Prečo je to dôležité: Rím nám ukazuje, ako vzniká a funguje štát — ako sa dá moc rozdeliť (republika) alebo sústrediť (cisárstvo). Mnohé veci z Ríma používame dodnes: zákony, jazyk, kalendár, cesty aj usporiadanie úradov.