Staroveký Rím Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Založenie Ríma (753 pred Kr.) — Podľa povesti založili mesto Rím bratia Romulus a Remus na siedmich pahorkoch pri rieke Tiber v strednej Itálii. Romulus podľa legendy zabil brata a stal sa prvým kráľom, po ňom dostalo mesto meno. Historicky Rím vznikol postupným spájaním osád latinských kmeňov a jeho poloha pri brode cez Tiber bola výhodná pre obchod.

2. Kapitolská vlčica — Známa povesť hovorí, že odložených bratov Romula a Rema dojčila vlčica, kým ich nenašiel pastier. Tento príbeh sa stal symbolom Ríma a vlčica s dvoma chlapcami patrí dodnes medzi najznámejšie znaky mesta. Ukazuje, ako si Rimania vysvetľovali svoj hrdinský pôvod.

3. Obdobie kráľovstva (753–509 pred Kr.) — Najstaršiu časť rímskych dejín ovládali králi, spolu ich bolo sedem. Poslední traja králi pochádzali z etruského národa, ktorý Rimanov naučil stavať, písmo aj náboženské zvyky. Vyhnaním posledného kráľa Tarquinia Pyšného sa skončilo kráľovstvo a začala republika.

4. Rímska republika (509–27 pred Kr.) — Po vyhnaní kráľov sa Rím stal republikou, čo znamená „vec verejná" — štát, kde o vláde rozhodovali volení úradníci, nie jeden dedičný panovník. Na čele stáli dvaja konzuli volení vždy len na jeden rok, aby nikto nezískal príliš veľkú moc. Toto obdobie bolo časom veľkého rozmachu a dobývania.

5. Senát — Najdôležitejším orgánom republiky bol senát, zbor skúsených starších mužov z najvznešenejších rodín (patricijov). Senát riadil financie, zahraničnú politiku a vojnu, jeho rozhodnutia mali obrovskú váhu. Heslo Ríma „SPQR" (Senatus Populusque Romanus) znamenalo „Senát a ľud rímsky".

6. Patricijovia a plebejci — Rímska spoločnosť sa delila na bohatých a urodzených patricijov a na obyčajný ľud — plebejcov. Plebejci dlho bojovali za svoje práva a vybojovali si vlastných úradníkov — tribúnov ľudu, ktorí ich chránili. Tento zápas o rovnoprávnosť trval stáročia a postupne plebejci získali prístup aj k najvyšším úradom.

7. Púnske vojny a Hannibal — V troch púnskych vojnách (264–146 pred Kr.) Rím bojoval proti mocnému severoafrickému mestu Kartágo o nadvládu nad Stredozemným morom. Kartáginský vojvodca Hannibal prešiel cez Alpy aj so slonmi a ohrozoval samotnú Itáliu, no nakoniec Rím zvíťazil a Kartágo zničil. Po týchto vojnách sa Rím stal najsilnejšou mocnosťou Stredomoria.

8. Gaius Iulius Caesar — Slávny vojvodca a politik Caesar dobyl Galiu (dnešné Francúzsko) a stal sa neobmedzeným vládcom Ríma ako diktátor. Jeho sústredenie moci sa však nepáčilo senátorom, a tak ho roku 44 pred Kr. zavraždili. Jeho meno sa stalo titulom vládcov — odtiaľ pochádzajú slová „cisár" aj „cár".

9. Octavianus Augustus a vznik cisárstva (27 pred Kr.) — Caesarov nástupca Octavianus sa stal prvým rímskym cisárom a prijal meno Augustus („vznešený"). Týmto rokom sa skončila republika a začalo cisárstvo, kde najvyššiu moc držal jediný panovník — cisár. Za Augusta nastalo obdobie mieru a rozkvetu nazývané Pax Romana (Rímsky mier).

10. Rozdiel medzi republikou a cisárstvom — V republike vládli volení úradníci (konzuli, senát) na obmedzený čas, kým v cisárstve mal hlavnú moc jeden cisár, často doživotne a dedične. Republika trvala zhruba 500 rokov a cisárstvo ďalších takmer 500 rokov. Tento prechod znamenal koniec spoločnej vlády a začiatok vlády jednotlivca.

11. Rímske légie — Základom rímskeho vojska boli légie, z ktorých každá mala približne 4 000 až 6 000 dobre vycvičených pešiakov nazývaných legionári. Légia sa delila na menšie jednotky (kohorty a centúrie) a vďaka disciplíne a výcviku patrila k najsilnejším armádam staroveku. Práve vojsko umožnilo Rímu ovládnuť obrovské územie okolo celého Stredozemného mora.

12. Organizácia a stavby rímskeho štátu — Rím spravoval rozsiahle územie pomocou provincií, do ktorých posielal miestodržiteľov, a spájal ich sieťou pevných ciest („všetky cesty vedú do Ríma"). Rimania stavali akvadukty privádzajúce vodu, kúpele, amfiteátre ako Koloseum a používali jednotné právo a latinčinu. Tieto stavby a zákony udržiavali poriadok v celej ríši a mnohé z nich slúžili ešte stáročia.

1. Poučka

Staroveký Rím bol mocný štát, ktorý vznikol v meste Rím v Itálii (podľa povesti roku 753 pred n. l.). Vo svojom vývoji prešiel tromi obdobiami: kráľovstvo, republika a cisárstvo. Rímsky štát mal premyslenú organizáciu úradov a silné, dobre vycvičené vojsko (légie), vďaka ktorému ovládol územie okolo celého Stredozemného mora.

2. Vysvetlenie

Pekne po krokoch:

1. Vznik Ríma. Podľa povesti založili Rím bratia Romulus a Remus, ktorých odchovala vlčica. Mesto vzniklo na siedmich pahorkoch pri rieke Tiber. Najprv Rímu vládli králi (kráľovstvo).
2. Republika. Roku 509 pred n. l. Rimania vyhnali posledného kráľa a vznikla republika (po latinsky res publica = „vec verejná"). Na čele stáli dvaja volení konzuli, radil im senát a zástupcovia ľudu — tribúni.
3. Cisárstvo. Po vojnách a sporoch sa moc sústredila do rúk jedného muža. Prvým cisárom sa stal Octavianus Augustus (od 27 pred n. l.). Tak vzniklo cisárstvo — na čele štátu stál jeden vládca, cisár.
4. Rozdiel republika vs. cisárstvo. V republike rozhodovali volení úradníci a senát (moc bola rozdelená). V cisárstve mal najväčšiu moc jeden človek — cisár.
5. Vojsko. Základom rímskeho vojska bola légia (asi 4 000–6 000 vojakov). Légie sa delili na menšie jednotky, vojaci sa volali legionári. Disciplína a výcvik z nich robili najsilnejšie vojsko staroveku.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Rím bol podľa povesti založený v roku 753 pred Kr. a cisárstvo sa začalo v roku 27 pred Kr. Do ktorého storočia patrí založenie a koľko rokov uplynulo medzi týmito udalosťami?
Storočie: stovky 7, rok nekončí na dve nuly, 7 + 1 = 8 → 8. storočie pred Kr.
Oba roky sú pred Kr., preto rozdiel vypočítam odčítaním: 753 − 27 = 726.
Výsledok → 8. storočie pred Kr., 726 rokov

Príklad 2 — časová os: Zoraď od najstaršej: zavraždenie Caesara, založenie Ríma, začiatok púnskych vojen, Augustus prvým cisárom, vyhnanie posledného kráľa.
Priradím roky (všetky pred Kr.): založenie 753, vyhnanie kráľa koncom 6. storočia pred Kr., púnske vojny od roku 264, Caesar zavraždený 44, Augustus 27.
Pri rokoch pred Kr. je najstarší ten s najväčším číslom.
Poradie → založenie Ríma, vyhnanie kráľa, púnske vojny, zavraždenie Caesara, Augustus

Príklad 3 — porovnanie: Porovnaj rímsku republiku a cisárstvo.
Kto vládol: v republike volení úradníci – dvaja konzuli a senát; v cisárstve jeden cisár.
Ako dlho: konzuli len jeden rok; cisár často doživotne a moc sa dedila.
Prečo: v republike sa moc delila, aby ju nikto nezískal príliš veľa; v cisárstve sa sústredila v rukách jednotlivca.
Záver → republika delila moc medzi volených úradníkov, cisárstvo ju dalo jednému vládcovi

Príklad 4 — povesť a fakt: Podľa povesti Romula a Rema dojčila vlčica a Romulus založil Rím. Čo je povesť a čo hovoria historici?
Vlčica, ktorá dojčí deti, a príbeh bratov sú povesť – Rimania si ňou vysvetľovali svoj hrdinský pôvod.
Historicky Rím vznikol postupným spájaním osád latinských kmeňov pri rieke Tiber.
Poloha pri brode cez Tiber bola výhodná pre obchod.
Záver → vlčica je povesť, Rím vznikol spojením osád pri Tibere

Príklad 5 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo bola rímska légia a prečo bola úspešná?
Pojem: základná jednotka rímskeho vojska, asi 4 000 až 6 000 pešiakov – legionárov.
Vysvetlenie: delila sa na menšie jednotky (kohorty a centúrie), vojaci boli dobre vycvičení a disciplinovaní.
Príklad: vďaka légiám Rím porazil Kartágo a ovládol územie okolo Stredozemného mora.
Záver → dobre organizované a vycvičené vojsko, ktoré dobylo Stredomorie

Príklad 6 — práca s prameňom: Na starom kameni z rímskych čias je vytesané SPQR. Aký je to prameň a čo nápis znamená?
Kameň s nápisom je predmet z minulosti → hmotný prameň s nápisom.
SPQR je skratka latinských slov Senatus Populusque Romanus.
Výsledok → hmotný prameň, nápis znamená „Senát a ľud rímsky"

Prečo je to dôležité: Rím nám ukazuje, ako vzniká a funguje štát — ako sa dá moc rozdeliť (republika) alebo sústrediť (cisárstvo). Mnohé veci z Ríma používame dodnes: zákony, jazyk, kalendár, cesty aj usporiadanie úradov.

Precvič si

1. Pri ktorej rieke leží Rím?
2. Koľko konzulov stálo na čele republiky a na ako dlho ich volili?
3. Kto sa stal prvým rímskym cisárom?
4. Proti ktorému mestu bojoval Rím v púnskych vojnách?
5. Ktoré slová pochádzajú z mena Caesar?
6. Koľko rokov uplynulo od zavraždenia Caesara (44 pred Kr.) po začiatok cisárstva (27 pred Kr.)?