Štát a právo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Štát — Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na určitom území a podlieha jednotnej zvrchovanej moci. Vznikol historicky z potreby usporiadať spolužitie ľudí, chrániť ich a riadiť spoločné záležitosti. Je to základná a najvýznamnejšia politická organizácia spoločnosti.

2. Znaky štátu — Každý štát má tri základné znaky: štátne územie (vymedzené hranicami vrátane vzdušného priestoru a vôd), obyvateľstvo (ľudia žijúci na tomto území) a štátnu moc (zvrchovaná vláda, ktorá vydáva a presadzuje zákony). K ďalším znakom patria štátne symboly, štátny jazyk a mena. Bez týchto znakov by útvar nebolo možné považovať za štát.

3. Štátna moc (suverenita) — Suverenita znamená, že štátna moc je na svojom území najvyššia (vnútorná zvrchovanosť) a navonok nezávislá od iných štátov (vonkajšia zvrchovanosť). Vďaka nej štát samostatne rozhoduje o svojich zákonoch, hospodárstve a zahraničnej politike. Suverenita je dôvodom, prečo si štáty navzájom uznávajú hranice a nezasahujú si do vnútorných záležitostí.

4. Funkcie štátu — Štát plní vnútorné funkcie (zákonodarná, bezpečnostná, hospodárska, sociálna, kultúrna a ekologická) a vonkajšie funkcie (obrana územia a vzťahy s inými štátmi). Vďaka nim štát zabezpečuje poriadok, vzdelávanie, zdravotníctvo, dôchodky či ochranu životného prostredia. Tieto funkcie ukazujú, prečo štát ovplyvňuje takmer každú oblasť života občana.

5. Formy vlády — monarchia a republika — Podľa toho, kto stojí na čele štátu, rozlišujeme monarchiu (na čele je panovník — kráľ, cisár — ktorý získava moc zvyčajne dedične a doživotne) a republiku (na čele je volený prezident s časovo obmedzeným mandátom). Monarchia môže byť absolutistická alebo konštitučná (panovník je obmedzený ústavou, napr. Veľká Británia). Slovenská republika je republikou na čele s prezidentom voleným občanmi.

6. Územné usporiadanie štátu — Podľa vzťahu medzi celkom a jeho časťami delíme štáty na unitárne (jednotné, riadené z jedného centra, napr. Slovensko) a federácie (zložené z viacerých krajín či štátov s vlastnými právomocami, napr. USA, Nemecko). Osobitnou voľnejšou formou je konfederácia — zväz samostatných štátov spojených pre spoločné ciele. Toto delenie vysvetľuje, prečo majú niektoré krajiny jednu vládu a iné aj vlády jednotlivých členských štátov.

7. Demokracia — Demokracia je forma štátu, v ktorej zdrojom moci je ľud a občania sa podieľajú na vláde prostredníctvom volieb svojich zástupcov. Opakom je nedemokratický režim — autokracia, diktatúra alebo totalita, kde moc ovláda jednotlivec alebo úzka skupina bez kontroly občanov. Demokracia je dôležitá preto, lebo zaručuje slobodu, ľudské práva a možnosť pokojne meniť vládu.

8. Deľba moci — Aby sa moc nesústredila v jedných rukách, delí sa na tri zložky: zákonodarnú (parlament — u nás Národná rada SR tvorí zákony), výkonnú (vláda a prezident zákony uskutočňujú) a súdnu (súdy rozhodujú spory a trestajú porušenie zákonov). Túto myšlienku presadil filozof Montesquieu. Vzájomná kontrola týchto zložiek bráni zneužitiu moci a je základom demokracie.

9. Právo — Právo je súbor záväzných pravidiel (právnych noriem), ktoré určuje a vynucuje štát a ktoré platia pre všetkých. Na rozdiel od morálky je porušenie práva trestané štátom (pokuta, väzenie). Právo zabezpečuje poriadok, predvídateľnosť a ochranu práv ľudí v spoločnosti.

10. Právny štát — Právny štát je štát, v ktorom sú všetci — vrátane vlády a štátnych orgánov — viazaní zákonmi a nikto nie je nad zákonom. Zaručuje vymožiteľnosť práva, nezávislosť súdov a ochranu základných práv a slobôd občanov. Jeho význam je v tom, že chráni jednotlivca pred svojvôľou moci a zabezpečuje rovnosť pred zákonom.

11. Ústava — Ústava je najvyšší zákon štátu, ktorému musia zodpovedať všetky ostatné zákony. Vymedzuje práva a povinnosti občanov, usporiadanie štátnej moci a základné hodnoty štátu. Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 (Deň Ústavy je štátnym sviatkom); väčšina jej ustanovení nadobudla účinnosť 1. októbra 1992 a zvyšok 1. januára 1993 so vznikom samostatného Slovenska.

12. Občianstvo — Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah medzi občanom a štátom, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti (napr. právo voliť a povinnosť dodržiavať zákony). Nadobúda sa najčastejšie narodením (podľa pôvodu rodičov) alebo udelením. Občianstvo je dôležité, lebo určuje, ku ktorému štátu človek patrí a aké práva — napríklad voľby — môže využívať.

1. Poučka

Štát je organizované spoločenstvo ľudí žijúcich na určitom území, ktoré má vlastnú zvrchovanú (suverénnu) moc. Základné znaky štátu sú: územie, obyvateľstvo a štátna moc (zvrchovanosť). Právny štát je taký štát, v ktorom platí právo pre všetkých rovnako — pre občanov aj pre samotnú štátnu moc.

2. Vysvetlenie

• Územie — ohraničený priestor s hranicami, kde štát vykonáva svoju moc (pevnina, vody, vzdušný priestor).
• Obyvateľstvo — ľudia žijúci na území; časť z nich tvoria občania (majú štátne občianstvo, práva a povinnosti).
• Štátna moc (zvrchovanosť) — štát si sám rozhoduje o svojich veciach vo vnútri (nezávisle od iných) aj navonok (je rovnocenný s ostatnými štátmi).
• Funkcie štátu — čo štát robí: vnútorné (poriadok, bezpečnosť, školstvo, zdravotníctvo, hospodárstvo) a vonkajšie (obrana, diplomacia, medzinárodné vzťahy).
• Formy štátu rozlišujeme podľa:
• formy vlády — kto vládne: republika (na čele volený prezident, napr. Slovensko) alebo monarchia (na čele kráľ/cisár, napr. Veľká Británia);
• štátneho zriadenia — ako je územie usporiadané: unitárny štát (jednotný, napr. SR) alebo federácia (zložený z členských štátov, napr. USA, Nemecko);
• politického režimu — ako sa vládne: demokracia (moc pochádza z ľudu, slobodné voľby) alebo diktatúra/totalita (moc v rukách jednotlivca alebo skupiny).
• V právnom štáte je moc rozdelená na zákonodarnú (parlament — tvorí zákony), výkonnú (vláda, prezident — uskutočňuje zákony) a súdnu (súdy — rozhodujú spory). Tomu sa hovorí deľba moci.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — je to štát?: Ostrovná krajina má hranice, žije na nej 300 000 ľudí, ale nemá vlastnú vládu a riadi ju iný štát. Je to samostatný štát?
Znaky štátu: územie, obyvateľstvo, štátna moc (zvrchovanosť).
Územie áno, obyvateľstvo áno.
Vlastnú zvrchovanú moc nemá, rozhoduje o nej iný štát → chýba jeden znak.
Výsledok → nie, chýba jej štátna moc (zvrchovanosť)

Príklad 2 — zaraď formu štátu: Urči formu vlády a územné usporiadanie a) Slovenska, b) Spojených štátov amerických.
Forma vlády: na čele volený prezident → republika; panovník → monarchia.
Usporiadanie: jedno centrum → unitárny štát; členské štáty s vlastnými zákonmi → federácia.
a) Slovensko: volený prezident, jedna vláda pre celé územie → republika, unitárny štát.
b) USA: volený prezident, 50 členských štátov → republika, federácia.
Výsledok → a) republika, unitárny štát; b) republika, federácia

Príklad 3 — vnútorná, či vonkajšia funkcia: Zaraď: a) štát vypláca dôchodky, b) veľvyslanec rokuje s inou krajinou, c) armáda bráni územie, d) štát zriaďuje školy.
Vnútorné funkcie sa týkajú života na území štátu, vonkajšie obrany a vzťahov s inými štátmi.
a) dôchodky → sociálna, vnútorná.
b) diplomacia → vonkajšia.
c) obrana → vonkajšia.
d) školy → kultúrna (vzdelávacia), vnútorná.
Výsledok → vnútorné: a), d); vonkajšie: b), c)

Príklad 4 — právny štát v praxi: Úrad neoprávnene vezme občanovi pozemok. Občan sa obráti na súd a súd rozhodne v jeho prospech. Musí sa úrad podriadiť?
Pravidlo: v právnom štáte sú zákonmi viazaní všetci vrátane štátnych orgánov.
Súdy sú nezávislé a ich rozhodnutie platí aj pre úrad.
Záver → áno, ani úrad nie je nad zákonom

Príklad 5 — demokracia, či diktatúra: V krajine X môže existovať len jedna strana, voľby sa nekonajú a kritikov vlády zatvárajú. Aký je to režim?
Demokracia: moc pochádza od ľudu, slobodné voľby, viac strán.
Tu: jedna strana, bez volieb, prenasledovanie kritikov → moc v rukách úzkej skupiny bez kontroly.
Výsledok → nedemokratický režim (diktatúra, totalita)

Prečo je to dôležité: Vďaka štátu máme bezpečnosť, školy, nemocnice, cesty a poriadok. V právnom štáte nikto nie je nad zákonom — ani prezident, ani úrad — preto sú práva každého človeka chránené a nemôže s nami nik svojvoľne zaobchádzať. Pochopenie foriem štátu ti pomáha rozumieť správam, voľbám a tomu, ako funguje krajina, v ktorej žiješ.

Precvič si

1. Ako sa volá zvrchovanosť štátnej moci cudzím slovom?
2. Ako sa volá monarchia, v ktorej je panovník obmedzený ústavou?
3. Ako sa volá voľný zväz samostatných štátov spojených pre spoločné ciele?
4. Ktorá zložka moci v SR tvorí zákony a ktorý orgán ju vykonáva?
5. Ktorý deň si ako štátny sviatok pripomíname prijatie Ústavy SR?
6. Prečo sa moc v demokracii delí na tri zložky?