Štát a právo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Štát — Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na vymedzenom území a podlieha jednotnej najvyššej moci. Je to základná forma usporiadania spoločnosti, ktorá zabezpečuje poriadok, bezpečnosť a fungovanie spoločného života. Bez štátu by neexistovali záväzné pravidlá platné pre všetkých obyvateľov.

2. Tri základné znaky štátu — Každý štát má tri podstatné znaky: územie (vymedzené hranicami), obyvateľstvo (ľudia žijúci na území) a štátnu moc (verejnú moc, ktorá vydáva a vynucuje pravidlá). Niekedy sa pridáva aj štvrtý znak — štátna suverenita. Tieto znaky odlišujú štát od iných spoločenstiev, ako sú obce či spolky.

3. Štátna suverenita — Suverenita znamená, že štátna moc je nezávislá od iných štátov navonok a najvyššia vo vnútri svojho územia. Suverénny štát si sám rozhoduje o svojich zákonoch, hraniciach a vzťahoch s inými krajinami. Slovenská republika je suverénny štát od 1. januára 1993, keď vznikla rozdelením Česko-Slovenska.

4. Funkcie štátu — Štát plní vnútorné funkcie (zákonodarná, bezpečnostná, sociálna, hospodárska, kultúrna a školská) a vonkajšie funkcie (obrana územia a zahraničná politika). Vnútorné funkcie sa starajú o život vo vnútri krajiny, vonkajšie o vzťahy so svetom. Vďaka týmto funkciám štát chráni svojich občanov a rozvíja spoločnosť.

5. Formy vlády — Podľa toho, kto stojí na čele štátu, rozlišujeme republiku (na čele je volený prezident, napr. SR) a monarchiu (na čele je kráľ alebo cisár, napr. Veľká Británia). V republike sa vláda obnovuje voľbami, v monarchii sa moc často dedí. Forma vlády hovorí o spôsobe, akým sa získava a odovzdáva najvyššia moc.

6. Demokracia a jej princípy — Demokracia je forma vlády, kde zdrojom moci je ľud (slovo pochádza z gréckeho „démos" = ľud a „kratos" = vláda). Občania sa zúčastňujú na riadení štátu priamo (referendum) alebo nepriamo cez volených zástupcov. Medzi jej princípy patria slobodné voľby, deľba moci, dodržiavanie ľudských práv a vláda väčšiny pri ochrane menšín.

7. Deľba moci — Štátna moc sa delí na tri navzájom oddelené zložky: zákonodarnú (parlament — Národná rada SR), výkonnú (vláda a prezident) a súdnu (súdy). Tento princíp navrhol filozof Montesquieu, aby žiadna zložka nemala neobmedzenú moc. Vzájomná kontrola zložiek bráni zneužitiu moci a chráni slobodu občanov.

8. Právo — Právo je súbor záväzných pravidiel (právnych noriem), ktoré vydáva štát a ktorých dodržiavanie možno vynútiť. Na rozdiel od mravných pravidiel je porušenie práva trestané sankciami (pokuta, väzenie). Právo zabezpečuje poriadok, spravodlivosť a chráni práva i povinnosti všetkých ľudí v spoločnosti.

9. Právny štát — Právny štát je taký štát, v ktorom sa všetci — občania, úrady aj samotná štátna moc — riadia zákonmi a sú si pred zákonom rovní. Nikto nestojí nad zákonom, ani vláda či prezident. Práve dodržiavanie tohto princípu odlišuje demokratický štát od diktatúry, kde vládca koná svojvoľne.

10. Ústava — Ústava je najvyšší zákon štátu, ktorému musia byť podriadené všetky ostatné zákony. Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 (preto je tento deň štátnym sviatkom — Deň Ústavy SR). Vymedzuje základné práva a slobody občanov, usporiadanie štátnej moci a fungovanie republiky.

11. Ľudské práva — Ľudské práva sú práva, ktoré patria každému človeku už od narodenia bez ohľadu na pôvod, náboženstvo či názor (napr. právo na život, slobodu a vzdelanie). Sú nescudziteľné — nikto ich nemôže človeku odňať. Ich celosvetová ochrana je zakotvená vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej OSN v roku 1948.

12. Význam dodržiavania práva — Dodržiavanie práva je nevyhnutné pre pokojné spolužitie ľudí, ochranu majetku, bezpečnosti a spravodlivosti. Keď každý rešpektuje zákony, spoločnosť funguje predvídateľne a konflikty sa riešia súdmi, nie násilím. Porušovanie práva vedie k chaosu, preto má štát políciu, prokuratúru a súdy na jeho vynucovanie.

1. Poučka

Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na vymedzenom území, má spoločnú štátnu moc a je nezávislé od iných štátov. Má tri základné znaky: územie, obyvateľstvo a štátnu moc (suverenitu). Právny štát je taký štát, v ktorom sú všetci — občania aj samotná štátna moc — viazaní zákonmi a každý je rovný pred zákonom.

2. Vysvetlenie

Predstav si štát ako veľkú „domácnosť" s presnými pravidlami: - Územie — ohraničený priestor (pevnina, vody, vzdušný priestor) vymedzený štátnymi hranicami. - Obyvateľstvo — ľudia, ktorí na území žijú; časť z nich tvoria občania (majú štátne občianstvo). - Štátna moc (suverenita) — schopnosť štátu rozhodovať sám o sebe, vydávať zákony a vymáhať ich; navonok je nezávislý od iných štátov.

Štát plní funkcie: - vnútorné — udržiava poriadok a bezpečnosť, tvorí zákony, vyberá dane, stará sa o školstvo, zdravotníctvo, sociálnu pomoc; - vonkajšie — chráni hranice, vedie zahraničnú politiku, uzatvára zmluvy s inými štátmi.

V právnom štáte platí, že nikto nie je nad zákonom. Moc je rozdelená na tri zložky (deľba moci): zákonodarnú (parlament — tvorí zákony), výkonnú (vláda, prezident — uskutočňuje zákony) a súdnu (súdy — rozhodujú spory a trestajú porušenie práva). Tak sa moc navzájom kontroluje a nemôže ju zneužiť jeden človek.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — je to štát: Obec Nová Lehota má územie, obyvateľov a starostu, ktorý vydáva nariadenia. Je obec štátom?
Štát má územie, obyvateľstvo a štátnu moc, ktorá je suverénna.
Suverenita znamená moc najvyššiu vo vnútri a nezávislú navonok.
Obec sa riadi zákonmi Slovenskej republiky, nemá vlastné zákony ani zahraničnú politiku.
Záver → nie, obci chýba suverénna štátna moc

Príklad 2 — vnútorná, či vonkajšia funkcia: Zaraď: a) štát platí učiteľov, b) vojaci bránia územie, c) polícia chráni ľudí pred zlodejmi, d) SR podpíše zmluvu so susedným štátom.
Vnútorné funkcie sa starajú o život v krajine (poriadok, školstvo, sociálna pomoc).
Vonkajšie funkcie riešia vzťahy so svetom (obrana, zahraničná politika).
Školstvo a polícia sú vnútri štátu, obrana a zmluvy smerujú navonok.
Výsledok → vnútorné: a, c; vonkajšie: b, d

Príklad 3 — forma vlády: Štát A má na čele kráľa, ktorý funkciu zdedil po otcovi. Štát B má na čele prezidenta zvoleného na päť rokov. Aká forma vlády je v každom štáte?
Forma vlády sa určuje podľa toho, kto stojí na čele štátu a ako získa moc.
Kráľ alebo cisár, často s dedičnou mocou, znamená monarchiu.
Volený prezident znamená republiku.
Výsledok → A monarchia, B republika

Príklad 4 — právny štát: Poslanec prekročí rýchlosť a policajtovi povie: „Mňa nemôžete pokutovať, ja tvorím zákony." Má pravdu?
V právnom štáte sa všetci, aj štátna moc, riadia zákonmi.
Všetci sú si pred zákonom rovní, nikto nestojí nad zákonom.
Poslanec teda znáša rovnaké následky ako bežný občan.
Záver → nemá, aj poslanec musí dodržiavať zákon

Príklad 5 — právo, či morálka: Ktoré pravidlo je právne a ktoré morálne: a) pustiť staršiu pani sednúť v autobuse, b) zaplatiť cestovný lístok v autobuse?
Právnu normu vydáva štát a jej porušenie trestá sankciou.
Morálne pravidlo vychádza zo slušnosti, štát ho nevynucuje.
Za cestovanie bez lístka hrozí pokuta, za nepustenie sednúť len nesúhlas okolia.
Výsledok → a) morálne, b) právne pravidlo

Prečo je to dôležité: Bez štátu a pravidiel by vládla nespravodlivosť — silnejší by zneužíval slabšieho. Právny štát chráni slobodu, majetok a práva každého človeka rovnako. Keď ľudia dodržiavajú zákony, spoločnosť funguje spravodlivo a bezpečne; keď ich porušujú, vzniká chaos a krivda.

Precvič si

1. Vymenuj tri základné znaky štátu.
2. Odkedy je Slovenská republika suverénnym štátom?
3. Aká je forma vlády na Slovensku?
4. Ktorého dňa oslavujeme Deň Ústavy SR?
5. Ako sa volá forma demokracie, keď občania rozhodujú priamo v referende?
6. Vládca sám vydáva zákony, sám súdi a nikomu sa nezodpovedá. Ktorý princíp právneho štátu chýba?