Stavba tela húb Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Huby ako samostatná ríša — Huby netvoria rastliny ani živočíchy, patria do vlastnej ríše organizmov. Nedokážu fotosyntetizovať, lebo nemajú zelené farbivo chlorofyl, a preto sa nedokážu živiť ako rastliny — prijímajú živiny z odumretého alebo živého organického materiálu vo svojom okolí.

2. Podhubie (mycélium) — Podhubie je hlavná, najväčšia a najdôležitejšia časť tela huby, ktorá je skrytá v pôde, v dreve alebo v inom substráte. Tvoria ho husto poprepletané vlákna a práve podhubie prijíma vodu a živiny, takže huba ním vlastne žije a rastie po celý rok, aj keď navonok nič nevidno.

3. Hýfa (vlákno) — Základnou stavebnou jednotkou tela huby je tenké vlákno nazývané hýfa. Veľké množstvo týchto vlákien sa vetví a preplieta, čím vytvára celé podhubie; vlákno má veľký povrch, vďaka čomu huba dokáže účinne nasávať živiny z okolia.

4. Huby s plodnicou — Mnohé huby okrem podhubia tvoria aj plodnicu, čo je nápadná nadzemná časť, ktorú bežne nazývame „hubou" pri zbere v lese (napríklad hríb, muchotrávka, kuriatko). Plodnica vyrastá z podhubia len v určitom období a slúži na rozmnožovanie — vytvára a uvoľňuje výtrusy.

5. Stavba plodnice — klobúk a hlúbik — Typická plodnica sa skladá z hlúbika (nohy), ktorý plodnicu drží a dvíha nad zem, a z klobúka na jeho vrchole. Toto vyzdvihnutie nad povrch je dôležité, lebo z klobúka sa výtrusy lepšie rozšíria do okolia vetrom.

6. Výtrusnica a hymenofor — Na spodnej strane klobúka sa nachádza výtrusorodá vrstva (hymenofor), ktorá môže mať podobu lupeňov (napr. muchotrávka) alebo rúrok (napr. hríb). Práve tu, vo výtrusniciach, vznikajú výtrusy, takže spodná strana klobúka je v skutočnosti „továreň" na rozmnožovacie bunky.

7. Výtrusy (spóry) — Výtrusy sú drobné rozmnožovacie bunky, ktorými sa huby rozmnožujú namiesto semien. Sú také malé a ľahké, že ich roznáša vietor, voda alebo zvieratá; keď výtrus dopadne na vhodné vlhké miesto, vyklíči z neho nové vlákno a vyrastie nové podhubie.

8. Huby bez plodnice — Nie všetky huby tvoria plodnicu — mnohé, najmä mikroskopické, majú len podhubie alebo jednotlivé bunky. Patria sem plesne a kvasinky, ktoré nevidíme ako klasickú „hubu", no aj ony sa skladajú z vlákien alebo buniek a rozmnožujú sa výtrusmi či delením.

9. Plesne — Pleseň je huba bez plodnice, ktorá tvorí jemné páperisté vlákna napríklad na pokazenom chlebe, ovocí alebo zaváraninách. Jej podhubie prerastá potravinu a na koncoch vlákien vyrastajú drobné výtrusnice s výtrusmi, vďaka čomu sa pleseň rýchlo šíri na ďalšie miesta.

10. Kvasinky — Kvasinky sú jednobunkové huby, ktoré nemajú vlákna ani plodnicu a rozmnožujú sa najčastejšie pučaním. Človek ich využíva pri kysnutí cesta a pri výrobe pečiva, čím vidno, že aj huby bez plodnice majú v prírode aj v živote ľudí veľký význam.

11. Porovnanie húb s plodnicou a bez plodnice — Spoločné majú všetky huby podhubie tvorené vláknami a rozmnožovanie výtrusmi; líšia sa tým, že jedny vytvárajú nápadnú plodnicu a druhé nie. Toto porovnanie ukazuje, že „huba", ktorú zbierame v lese, je len rozmnožovacia časť — skutočným telom je pre všetky huby ich podhubie.

12. Význam stavby tela pre spôsob života — Stavba z tenkých prerastajúcich vlákien umožňuje hube prenikať do dreva, pôdy či potravy a rozkladať ju, vďaka čomu huby v prírode rozkladajú odumreté organizmy a vracajú živiny do pôdy. Práve preto sú huby dôležité pre kolobeh látok a zdravie celej prírody.

1. Poučka

Telo húb tvorí podhubie (mycélium) — spleť tenkých vlákien (hýf), ktoré rastú v pôde, dreve alebo inom podklade. Niektoré huby majú aj plodnicu (napr. klobúk s hlúbikom), v ktorej sa tvoria výtrusy na rozmnožovanie. Podľa toho rozlišujeme huby s plodnicami (hríb, muchotrávka) a huby bez plodníc (plesne, kvasinky).

2. Vysvetlenie

• Hubu si predstav ako rastlinu naopak: to, čo vidíme nad zemou (klobúk), je len menšia časť — plodnica.
• Hlavná, väčšia časť huby je skrytá v podklade — podhubie (mycélium). Je to sieť tenkých nitiek.
• Jedna takáto nitka sa volá vlákno, odborne hýfa. Vlákno prijíma z podkladu vodu a živiny.
• Plodnica vyrastá z podhubia. Pri hríbe ju tvorí klobúk a hlúbik.
• Na spodnej strane klobúka sú výtrusnice — útvary, kde dozrievajú výtrusy (drobné „semienka" húb). V lupeňoch alebo rúrkach klobúka je výtrusov obrovské množstvo.
• Huby bez plodníc (plesne, kvasinky) majú len podhubie alebo jednotlivé bunky — plodnicu netvoria, no výtrusy alebo bunky na rozmnožovanie majú tiež.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — huba s plodnicou, či bez nej: Na zabudnutom chlebe sa objavili zelenkasté páperisté bodky. Je to huba? S plodnicou, alebo bez nej?
Pleseň tvorí jemné vlákna, ktoré prerastajú potravinu.
Na koncoch vlákien sú drobné výtrusnice – tie vidíme ako farebné bodky.
Nemá klobúk ani hlúbik → áno, je to huba bez plodnice (pleseň)

Príklad 2 — časti plodnice a ich úloha: Pomenuj časti hríba, ktorý nájdeš v lese, a povedz, na čo slúžia.
Hlúbik (noha) drží plodnicu a dvíha ju nad zem.
Klobúk má na spodnej strane rúrky, v ktorých vo výtrusniciach vznikajú výtrusy.
Pod zemou zostalo podhubie, ktoré prijíma vodu a živiny → hlúbik, klobúk s rúrkami a podhubie v zemi

Príklad 3 — rozmnožovanie krok za krokom: Ako sa z jedného hríba môže na inom mieste v lese objaviť nový?
Na spodnej strane klobúka vzniknú vo výtrusniciach drobné ľahké výtrusy.
Vietor, voda alebo zvieratá ich roznesú.
Výtrus na vlhkom mieste vyklíči, vyrastie vlákno a z neho nové podhubie, ktoré neskôr vytvorí plodnicu → výtrusom, z ktorého vyrastie nové podhubie

Príklad 4 — výživa húb: Prečo huba nemôže žiť ako rastlina zo svetla a vzduchu?
Rastliny si fotosyntézou vyrábajú živiny, potrebujú na to zelené farbivo chlorofyl.
Huby chlorofyl nemajú.
Živiny preto prijímajú vláknami z odumretého alebo živého organického materiálu → nemá chlorofyl, živiny berie z okolia podhubím

Príklad 5 — význam húb v prírode: Čo by sa stalo v lese, keby v ňom neboli huby?
Huby prerastajú vláknami lístie, drevo a pôdu a rozkladajú ich.
Pri rozklade vracajú živiny do pôdy, ktoré potom využijú rastliny.
Bez nich by sa odumreté zvyšky hromadili a pôde by chýbali živiny → odumreté lístie a drevo by sa nerozkladali

Príklad 6 — prvá pomoc pri podozrení na otravu hubami: Po večeri z nazbieraných húb má otec silné bolesti brucha a vracia. Čo urobíte?
Niektoré huby sú jedovaté a zámena (napríklad s muchotrávkou zelenou) môže byť smrteľná.
Netreba čakať, či to prejde; zvyšky húb a jedla odložte, aby lekári zistili, o akú hubu išlo.
Otrava hubami je vážny stav → ihneď volať záchrannú službu 155 a uschovať zvyšky húb

Prečo je to dôležité: Keď vieš, že huba je hlavne podhubie skryté v zemi, pochopíš, prečo huby tak rýchlo rozkladajú lístie a drevo a vracajú živiny do prírody. Rozlíšenie húb s plodnicami a bez nich ti pomáha pochopiť, prečo sa niektoré huby zbierajú, iné spôsobujú plesnivenie potravín a ďalšie sa využívajú v medicíne a pri výrobe potravín.

Precvič si

1. Ako sa volá tenké vlákno huby?
2. Ako sa volá odborne podhubie?
3. Akú výtrusorodú vrstvu má muchotrávka a akú hríb?
4. Ako sa rozmnožujú kvasinky?
5. Na čo využíva človek kvasinky v kuchyni?
6. Prečo pleseň na chlebe rýchlo prerastie celý bochník?