Stavba tela húb Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Huby ako samostatná ríša — Huby netvoria rastliny ani živočíchy, patria do vlastnej ríše organizmov. Nedokážu fotosyntetizovať, lebo nemajú zelené farbivo chlorofyl, a preto sa živia ako rastliny nedokážu — prijímajú živiny z odumretého alebo živého organického materiálu vo svojom okolí.

2. Podhubie (mycélium) — Podhubie je hlavná, najväčšia a najdôležitejšia časť tela huby, ktorá je skrytá v pôde, v dreve alebo v inom substráte. Tvoria ho husto poprepletané vlákna a práve podhubie prijíma vodu a živiny, takže huba ním vlastne žije a rastie po celý rok, aj keď navonok nič nevidno.

3. Hýfa (vlákno) — Základnou stavebnou jednotkou tela huby je tenké vlákno nazývané hýfa. Veľké množstvo týchto vlákien sa vetví a preplieta, čím vytvára celé podhubie; vlákno má veľký povrch, vďaka čomu huba dokáže účinne nasávať živiny z okolia.

4. Huby s plodnicou — Mnohé huby okrem podhubia tvoria aj plodnicu, čo je nápadná nadzemná časť, ktorú bežne nazývame „hubou" pri zbere v lese (napríklad hríb, muchotrávka, kuriatko). Plodnica vyrastá z podhubia len v určitom období a slúži na rozmnožovanie — vytvára a uvoľňuje výtrusy.

5. Stavba plodnice — klobúk a hlúbik — Typická plodnica sa skladá z hlúbika (nohy), ktorý plodnicu drží a dvíha nad zem, a z klobúka na jeho vrchole. Toto vyzdvihnutie nad povrch je dôležité, lebo z klobúka sa výtrusy lepšie rozšíria do okolia vetrom.

6. Výtrusnica a hymenofor — Na spodnej strane klobúka sa nachádza výtrusorodá vrstva (hymenofor), ktorá môže mať podobu lupeňov (napr. muchotrávka) alebo rúrok (napr. hríb). Práve tu, vo výtrusniciach, vznikajú výtrusy, takže spodná strana klobúka je v skutočnosti „továreň" na rozmnožovacie bunky.

7. Výtrusy (spóry) — Výtrusy sú drobné rozmnožovacie bunky, ktorými sa huby rozmnožujú namiesto semien. Sú také malé a ľahké, že ich roznáša vietor, voda alebo zvieratá; keď výtrus dopadne na vhodné vlhké miesto, vyklíči z neho nové vlákno a vyrastie nové podhubie.

8. Huby bez plodnice — Nie všetky huby tvoria plodnicu — mnohé, najmä mikroskopické, majú len podhubie alebo jednotlivé bunky. Patria sem plesne a kvasinky, ktoré nevidíme ako klasickú „hubu", no aj ony sa skladajú z vlákien alebo buniek a rozmnožujú sa výtrusmi či delením.

9. Plesne — Pleseň je huba bez plodnice, ktorá tvorí jemné páperisté vlákna napríklad na pokazenom chlebe, ovocí alebo zaváraninách. Jej podhubie prerastá potravinu a na koncoch vlákien vyrastajú drobné výtrusnice s výtrusmi, vďaka čomu sa pleseň rýchlo šíri na ďalšie miesta.

10. Kvasinky — Kvasinky sú jednobunkové huby, ktoré nemajú vlákna ani plodnicu a rozmnožujú sa najčastejšie pučaním. Človek ich využíva pri kysnutí cesta a pri výrobe pečiva, čím vidno, že aj huby bez plodnice majú v prírode aj v živote ľudí veľký význam.

11. Porovnanie húb s plodnicou a bez plodnice — Spoločné majú všetky huby podhubie tvorené vláknami a rozmnožovanie výtrusmi; líšia sa tým, že jedny vytvárajú nápadnú plodnicu a druhé nie. Toto porovnanie ukazuje, že „huba", ktorú zbierame v lese, je len rozmnožovacia časť — skutočným telom je pre všetky huby ich podhubie.

12. Význam stavby tela pre spôsob života — Stavba z tenkých prerastajúcich vlákien umožňuje hube prenikať do dreva, pôdy či potravy a rozkladať ju, vďaka čomu huby v prírode rozkladajú odumreté organizmy a vracajú živiny do pôdy. Práve preto sú huby dôležité pre kolobeh látok a zdravie celej prírody.

1. Poučka

Telo húb tvorí podhubie (mycélium) — spleť tenkých vlákien (hýf), ktoré rastú v pôde, dreve alebo inom podklade. Niektoré huby majú aj plodnicu (napr. klobúk s hlúbikom), v ktorej sa tvoria výtrusy na rozmnožovanie. Podľa toho rozlišujeme huby s plodnicami (hríb, muchotrávka) a huby bez plodníc (plesne, kvasinky).

2. Vysvetlenie

• Hubu si predstav ako rastlinu naopak: to, čo vidíme nad zemou (klobúk), je len menšia časť — plodnica.
• Hlavná, väčšia časť huby je skrytá v podklade — podhubie (mycélium). Je to sieť tenkých nitiek.
• Jedna takáto nitka sa volá vlákno, odborne hýfa. Vlákno prijíma z podkladu vodu a živiny.
• Plodnica vyrastá z podhubia. Pri hríbe ju tvorí klobúk a hlúbik.
• Na spodnej strane klobúka sú výtrusnice — útvary, kde dozrievajú výtrusy (drobné „semienka" húb). V lupeňoch alebo rúrkach klobúka je výtrusov obrovské množstvo.
• Huby bez plodníc (plesne, kvasinky) majú len podhubie alebo jednotlivé bunky — plodnicu netvoria, no výtrusy alebo bunky na rozmnožovanie majú tiež.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Hríb dubový — typická huba s plodnicou: pod zemou má rozsiahle podhubie, nad zemou klobúk a hlúbik s výtrusnicami.
2. Pleseň na chlebe — huba bez plodnice: vytvára len jemné podhubie z vlákien; sivé alebo zelené bodky sú útvary s výtrusmi.
3. Kvasinky — drobné jednobunkové huby bez plodnice; pri pečení chleba a kvasení cesta uvoľňujú plyn, vďaka čomu cesto kysne.
4. Penicilín — liek (antibiotikum) sa vyrába z plesne Penicillium; objav húb bez plodníc zachránil milióny životov.
5. Plodnice jedlých húb zbierame v lese — no práve preto musíme poznať stavbu: zameniť jedlú a jedovatú hubu (napr. muchotrávku zelenú) môže byť smrteľné.

Prečo je to dôležité: Keď vieš, že huba je hlavne podhubie skryté v zemi, pochopíš, prečo huby tak rýchlo rozkladajú lístie a drevo a vracajú živiny do prírody. Rozlíšenie húb s plodnicami a bez nich ti pomáha pochopiť, prečo sa niektoré huby zbierajú, iné spôsobujú plesnivenie potravín a ďalšie sa využívajú v medicíne a pri výrobe potravín.