Bunka – základná stavebná jednotka Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Bunka — Bunka je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov. To znamená, že telo každej rastliny, živočícha aj človeka je zložené z buniek, podobne ako je dom postavený z tehál. Niektoré organizmy (napríklad baktérie) sú tvorené iba jednou bunkou, iné (rastliny, živočíchy) z miliárd buniek.

2. Robert Hooke (1665) — Anglický prírodovedec Robert Hooke ako prvý použil slovo „bunka" (po anglicky cell), keď pod mikroskopom pozoroval tenký rez korku. Drobné komôrky, ktoré videl, mu pripomínali bunky (cely) v kláštore, a tak im dal toto meno. Tento objav položil základ celej náuke o bunkách.

3. Mikroskop — Mikroskop je prístroj, ktorý mnohonásobne zväčšuje malé predmety, takže môžeme vidieť bunky neviditeľné voľným okom. Bez mikroskopu by sme o bunkách nič nevedeli, pretože väčšina z nich je menšia než desatina milimetra. Vďaka mikroskopu sa biológia mohla rozvinúť do dnešnej podoby.

4. Bunková membrána — Bunková membrána je tenký obal, ktorý ohraničuje celú bunku a oddeľuje jej vnútro od okolia. Riadi, ktoré látky môžu do bunky vstúpiť a ktoré ju opustiť — funguje teda ako kontrolovaná brána. Túto membránu majú rastlinné aj živočíšne bunky.

5. Bunková stena — Bunková stena je pevný obal navrchu membrány, ktorý majú IBA rastlinné bunky (a tiež huby a baktérie). Dáva rastlinnej bunke pevný tvar a oporu, vďaka čomu rastliny stoja vzpriamene a nepadajú. Práve preto má rastlinné pletivo hranatý, pravidelný tvar, kým živočíšne bunky bývajú zaoblené.

6. Cytoplazma — Cytoplazma je rôsolovitá hmota vyplňujúca vnútro bunky, v ktorej sú uložené všetky ostatné časti. Prebieha v nej väčšina životných dejov a látky sa v nej pohybujú z miesta na miesto. Môžeme si ju predstaviť ako vodné prostredie, v ktorom „plávajú" jednotlivé súčasti bunky.

7. Jadro — Jadro je riadiace centrum bunky, ktoré obsahuje dedičnú informáciu (DNA) a usmerňuje všetku činnosť bunky. Rozhoduje o tom, ako bunka rastie, pracuje a kedy sa rozdelí — preto sa prirovnáva k mozgu alebo veliteľovi bunky. Jadro majú rastlinné aj živočíšne bunky.

8. Chloroplasty — Chloroplasty sú zelené telieska, ktoré majú IBA rastlinné bunky. Obsahujú zelené farbivo chlorofyl a prebieha v nich fotosyntéza — proces, pri ktorom rastlina zo slnečného svetla, vody a oxidu uhličitého vyrába cukry a kyslík. Vďaka chloroplastom sú rastliny zelené a dokážu si samy vyrobiť potravu.

9. Vakuola — Vakuola je mechúrik naplnený bunkovou šťavou, ktorý slúži ako zásobáreň vody a živín a tiež ako odpadová nádoba. V rastlinných bunkách býva jedna veľká vakuola, ktorá zaberá väčšinu priestoru a svojím tlakom drží bunku pevnú a napnutú. Keď rastlina zvädne, je to práve preto, že vakuoly stratili vodu.

10. Mitochondrie — Mitochondrie sú drobné telieska, ktoré sú „elektrárňami" bunky — získavajú z potravy energiu potrebnú na všetky životné deje. Tento proces sa nazýva bunkové dýchanie. Mitochondrie majú rastlinné aj živočíšne bunky, pretože energiu potrebuje každá živá bunka.

11. Rastlinná vs. živočíšna bunka — Hlavný rozdiel je, že rastlinná bunka má navyše bunkovú stenu, chloroplasty a veľkú vakuolu, ktoré živočíšna bunka nemá. Spoločné majú obe bunky membránu, cytoplazmu, jadro a mitochondrie. Vďaka týmto rozdielom si rastliny dokážu samy vyrobiť potravu a majú pevný tvar, kým živočíchy potravu prijímajú a sú pohyblivé.

12. Bunkové delenie — Bunky sa rozmnožujú delením — z jednej materskej bunky vzniknú dve nové dcérske bunky. Vďaka deleniu buniek organizmy rastú, vyvíjajú sa a opravujú poškodené tkanivá (napríklad keď sa zahojí rana). Je to základný spôsob, akým sa zo zárodku stáva veľký mnohobunkový organizmus.

1. Poučka

Bunka je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov. Každý organizmus je tvorený buď jednou bunkou (jednobunkovce), alebo mnohými bunkami (mnohobunkovce). Bunky majú spoločné základné časti, ale rastlinná a živočíšna bunka sa v niektorých častiach líšia.

2. Vysvetlenie

Predstav si bunku ako malú „továreň", v ktorej každá časť plní svoju úlohu:

1. Bunková membrána – tenký obal, ktorý oddeľuje vnútro bunky od okolia a riadi, čo do bunky vstupuje a čo z nej vystupuje. Má ju rastlinná aj živočíšna bunka.
2. Cytoplazma – rôsolovitá tekutina, ktorá vypĺňa bunku; sú v nej uložené ostatné časti.
3. Jadro – riadiace centrum bunky, obsahuje dedičnú informáciu (DNA). Riadi činnosť celej bunky.
4. Mitochondrie – „elektrárne" bunky, kde sa získava energia (dýchanie bunky). Majú ich obe bunky.

Navyše rastlinná bunka má tri časti, ktoré živočíšna nemá: - Bunková stena – pevný obal okolo membrány, dáva bunke pevný tvar a oporu. - Chloroplasty – obsahujú zelené farbivo chlorofyl; prebieha v nich fotosyntéza (tvorba látok zo slnečného svetla). - Veľká vakuola – mechúrik s bunkovou šťavou, udržiava tvar a zásoby vody.

Jednoducho: čo majú obe = membrána, cytoplazma, jadro, mitochondrie. Čo má navyše rastlina = bunková stena, chloroplasty, veľká vakuola.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — rastlinná, či živočíšna bunka: Pod mikroskopom vidíš hranaté bunky s pevným obalom a zelenými telieskami. Je to bunka rastliny, alebo živočícha?
Pevný obal na povrchu je bunková stena – majú ju iba rastlinné bunky.
Zelené telieska sú chloroplasty – tiež len v rastlinných bunkách.
Živočíšne bunky bývajú zaoblené a tieto časti nemajú.
Záver → rastlinná bunka

Príklad 2 — z praxe, organela a funkcia: Muškát na okne zvädol. Po zaliatí sa o pár hodín znova napriamil. Ktorá časť bunky za to môže?
V rastlinnej bunke je veľká vakuola s bunkovou šťavou.
Keď rastlina nemá vodu, vakuoly ju stratia a bunky ochabnú – rastlina zvädne.
Po zaliatí sa vakuoly naplnia, bunky sa napnú a rastlina sa narovná.
Časť bunky → vakuola

Príklad 3 — energia v bunke: Prečo majú svalové bunky veľa mitochondrií?
Mitochondrie sú „elektrárne" bunky – získavajú z potravy energiu (bunkové dýchanie).
Svaly pri pohybe potrebujú veľa energie.
Čím viac mitochondrií, tým viac energie bunka získa.
Záver → svaly potrebujú veľa energie na pohyb

Príklad 4 — prečo je list zelený: Prečo sú listy zelené, ale naša koža nie?
V bunkách listu sú chloroplasty so zeleným farbivom chlorofylom.
V nich prebieha fotosyntéza – rastlina si vyrába cukor zo svetla, vody a oxidu uhličitého.
Živočíšne bunky chloroplasty nemajú, potravu musíme prijímať jedlom.
Záver → chloroplasty s chlorofylom majú len rastlinné bunky

Príklad 5 — riadiace centrum: Ktorá časť bunky obsahuje dedičnú informáciu a rozhoduje, kedy sa bunka rozdelí?
Membrána len riadi, čo vstupuje a vystupuje; cytoplazma je prostredie pre ostatné časti.
Dedičnú informáciu (DNA) nesie a celú činnosť bunky riadi jadro.
Odpoveď → jadro

Príklad 6 — bunkové delenie: Odrel si si koleno. Ako sa o pár dní rana zacelí?
Bunky sa rozmnožujú delením – z jednej vzniknú dve.
Bunky okolo rany sa delia a nahradia poškodené bunky.
Záver → delením buniek sa tkanivo obnoví

Prečo je to dôležité: Keď chápeš stavbu bunky, rozumieš, ako fungujú rastliny aj zvieratá, prečo sa rastliny vyživujú samé a živočíchy musia jesť, ako vzniká energia v tele a prečo lieky či choroby pôsobia práve na bunky. Je to základ celej biológie.

Precvič si

1. Kto prvý použil slovo „bunka"?
2. Ktorým prístrojom pozorujeme bunky?
3. Ktorá časť bunky riadi, čo do bunky vstupuje a čo z nej vystupuje?
4. Ako sa volá zelené farbivo v chloroplastoch?
5. Majú bunky ľudskej kože chloroplasty? Zdôvodni.
6. Ktoré tri časti má rastlinná bunka navyše oproti živočíšnej?