Stavba tela stavovcov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Stavovce (Vertebrata) — Stavovce sú najvyspelejšou skupinou živočíchov s vnútornou kostrou a chrbticou, ktorá tvorí oporu tela. Patria medzi nich ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce, teda päť hlavných tried. Spoločné znaky im umožnili obsadiť takmer všetky prostredia na Zemi — vodu, súš aj vzduch.

2. Chrbtica a chrbtová struna — Základným spoločným znakom všetkých stavovcov je chrbtica zložená z jednotlivých stavcov, ktorá nahrádza pôvodnú pružnú chrbtovú strunu (chordu). Vnútri chrbtice je chránená miecha, dôležitá časť nervovej sústavy. Práve podľa chrbtice dostala celá skupina svoje meno.

3. Vnútorná kostra (endoskelet) — Stavovce majú pevnú vnútornú kostru z kostí a chrupaviek, ktorá rastie spolu s telom. Kostra dáva telu tvar a oporu, chráni vnútorné orgány (lebka chráni mozog, rebrá srdce a pľúca) a slúži ako miesto úponu svalov. Vďaka kostre a svalom sa stavovce dokážu aktívne a obratne pohybovať.

4. Tri základné časti tela — Telo stavovcov sa zvyčajne delí na hlavu, trup a chvost, k trupu sa pripájajú končatiny. Na hlave sú sústredené zmyslové orgány (oči, sluch, čuch) a mozog ako riadiace centrum. Toto usporiadanie je spoločné pre všetky triedy, líši sa však tvar a stavba podľa prostredia.

5. Nervová sústava a mozog — Stavovce majú dobre vyvinutú nervovú sústavu tvorenú mozgom a miechou (centrálna nervová sústava). Mozog je uložený v lebke a riadi všetky činnosti tela vrátane zmyslov a pohybu. Čím je trieda vyspelejšia (vtáky, cicavce), tým má spravidla väčší a zložitejší mozog a zložitejšie správanie.

6. Ryby — prispôsobenie životu vo vode — Ryby majú vretenovité telo pokryté šupinami a slizom, ktorý znižuje odpor vody. Pohybujú sa pomocou plutiev a dýchajú žiabrami, ktorými získavajú kyslík rozpustený vo vode. Sú studenokrvné a ich srdce má len dve časti (predsieň a komoru), takže telom prúdi len odkysličená a okysličovaná krv jednou cestou.

7. Obojživelníky — život medzi vodou a súšou — Obojživelníky (napríklad žaby a mloky) majú holú vlhkú pokožku bez šupín a žijú časť života vo vode a časť na súši. Mladé štádiá (žubrienky) dýchajú žiabrami, dospelce dýchajú pľúcami a aj pokožkou. Sú studenokrvné a ich srdce má už tri časti (dve predsiene a jednu komoru).

8. Plazy — prví praví suchozemci — Plazy (jašterice, hady, korytnačky) majú telo pokryté suchými rohovinovými šupinami alebo štítmi, ktoré bránia vysychaniu, takže môžu žiť aj na suchu. Dýchajú výlučne pľúcami a rozmnožujú sa vajcami s pevným obalom kladenými na súši. Sú studenokrvné, ich teplota tela závisí od okolia, preto sa často vyhrievajú na slnku.

9. Vtáky — prispôsobenie letu — Telo vtákov je pokryté perím, predné končatiny sú premenené na krídla a čeľuste tvoria zobák bez zubov. Majú ľahké duté kosti a veľmi výkonné dýchanie pomocou pľúc a vzdušných vakov, čo im umožňuje let. Sú teplokrvné a ich srdce má štyri časti, takže okysličená a odkysličená krv sa v ňom nemiešajú.

10. Cicavce — najvyspelejšia trieda — Cicavce majú telo pokryté srsťou (chlpmi) a samice kŕmia mláďatá materským mliekom z mliečnych žliaz. Dýchajú pľúcami, majú štvordielne srdce a sú teplokrvné, takže si udržiavajú stálu telesnú teplotu nezávisle od okolia. Patrí sem aj človek a väčšina cicavcov rodí živé mláďatá.

11. Studenokrvné a teplokrvné živočíchy — Ryby, obojživelníky a plazy sú studenokrvné (ich telesná teplota sa mení podľa okolia), preto sú v zime málo aktívne alebo upadajú do strnulosti. Vtáky a cicavce sú teplokrvné a teplotu tela si udržiavajú stálu, čo im umožňuje byť aktívne aj v chlade. Tento rozdiel výrazne ovplyvňuje, kde a ako jednotlivé triedy žijú.

12. Dýchanie podľa prostredia — Spôsob dýchania je u stavovcov tesne spojený s prostredím: vodné ryby dýchajú žiabrami, suchozemské triedy (plazy, vtáky, cicavce) dýchajú pľúcami a obojživelníky využívajú obe možnosti aj pokožku. Stavba dýchacej sústavy je tak dôkazom prispôsobenia (adaptácie) na prostredie. Porovnaním dýchania jednotlivých tried vidno postupný prechod živočíchov z vody na súš.

1. Poučka

Stavovce sú živočíchy, ktoré majú vnútornú kostru s chrbticou zloženou zo stavcov a lebku chrániacu mozog. Podľa stavby tela a prostredia, v ktorom žijú, ich delíme do piatich tried: ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: - Každé stavovce má vnútornú kostru (endoskelet). Jej základom je chrbtica poskladaná z mnohých kostí — stavcov. V kanáli chrbtice je chránená miecha. - Na prednom konci chrbtice je lebka, ktorá chráni mozog. - Stavovce majú uzavretú obehovú sústavu so srdcom a párové zmyslové orgány. - Stavba tela sa líši podľa toho, kde živočích žije: vo vode dýcha žiabrami, na súši pľúcami. - Telo sa prispôsobilo prostrediu — ryba má plutvy a obtekavý tvar, vták krídla a perie, cicavec srsť a končatiny na pohyb po súši.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Ryba (kapor) — žije vo vode, dýcha žiabrami, telo pokrýva šupiny, pohybuje sa pomocou plutiev. Je studenokrvná.
2. Obojživelník (skokan) — larva (žubrienka) žije vo vode a dýcha žiabrami, dospelec žije aj na súši a dýcha pľúcami a holou vlhkou kožou. Studenokrvný.
3. Plaz (jašterica) — žije na súši, dýcha pľúcami, telo chránia rohovité šupiny, ktoré bránia vysychaniu. Studenokrvný.
4. Vták (lastovička) — telo pokrýva perie, predné končatiny sú premenené na krídla, má duté (pneumatické) kosti kvôli letu. Je teplokrvný.
5. Cicavec (pes, človek) — telo pokrýva srsť, mláďatá kŕmi mliekom, dýcha pľúcami. Je teplokrvný.

Prečo je to dôležité: Keď poznáš spoločné znaky a rozdiely, vieš každé neznáme zviera správne zaradiť do triedy a vysvetliť, prečo vyzerá tak, ako vyzerá. Pochopíš aj to, ako sa živočíchy prispôsobujú prostrediu — to je základ ochrany prírody, chovu zvierat aj medicíny (veď človek je tiež cicavec).