Stavba tela stavovcov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Stavovce (Vertebrata) — Stavovce sú najvyspelejšou skupinou živočíchov s vnútornou kostrou a chrbticou, ktorá tvorí oporu tela. Patria medzi nich ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce, teda päť hlavných tried. Spoločné znaky im umožnili obsadiť takmer všetky prostredia na Zemi — vodu, súš aj vzduch.

2. Chrbtica a chrbtová struna — Základným spoločným znakom všetkých stavovcov je chrbtica zložená z jednotlivých stavcov, ktorá nahrádza pôvodnú pružnú chrbtovú strunu (chordu). Vnútri chrbtice je chránená miecha, dôležitá časť nervovej sústavy. Práve podľa chrbtice dostala celá skupina svoje meno.

3. Vnútorná kostra (endoskelet) — Stavovce majú pevnú vnútornú kostru z kostí a chrupaviek, ktorá rastie spolu s telom. Kostra dáva telu tvar a oporu, chráni vnútorné orgány (lebka chráni mozog, rebrá srdce a pľúca) a slúži ako miesto úponu svalov. Vďaka kostre a svalom sa stavovce dokážu aktívne a obratne pohybovať.

4. Tri základné časti tela — Telo stavovcov sa zvyčajne delí na hlavu, trup a chvost, k trupu sa pripájajú končatiny. Na hlave sú sústredené zmyslové orgány (oči, sluch, čuch) a mozog ako riadiace centrum. Toto usporiadanie je spoločné pre všetky triedy, líši sa však tvar a stavba podľa prostredia.

5. Nervová sústava a mozog — Stavovce majú dobre vyvinutú nervovú sústavu tvorenú mozgom a miechou (centrálna nervová sústava). Mozog je uložený v lebke a riadi všetky činnosti tela vrátane zmyslov a pohybu. Čím je trieda vyspelejšia (vtáky, cicavce), tým má spravidla väčší a zložitejší mozog a zložitejšie správanie.

6. Ryby — prispôsobenie životu vo vode — Ryby majú vretenovité telo pokryté šupinami a slizom, ktorý znižuje odpor vody. Pohybujú sa pomocou plutiev a dýchajú žiabrami, ktorými získavajú kyslík rozpustený vo vode. Sú studenokrvné a ich srdce má len dve časti (predsieň a komoru), takže srdcom prechádza len odkysličená krv, ktorá sa okysličí v žiabrach a odtiaľ prúdi do tela (jeden krvný obeh).

7. Obojživelníky — život medzi vodou a súšou — Obojživelníky (napríklad žaby a mloky) majú holú vlhkú pokožku bez šupín a žijú časť života vo vode a časť na súši. Mladé štádiá (žubrienky) dýchajú žiabrami, dospelce dýchajú pľúcami a aj pokožkou. Sú studenokrvné a ich srdce má už tri časti (dve predsiene a jednu komoru).

8. Plazy — prví praví suchozemci — Plazy (jašterice, hady, korytnačky) majú telo pokryté suchými rohovinovými šupinami alebo štítmi, ktoré bránia vysychaniu, takže môžu žiť aj na suchu. Dýchajú výlučne pľúcami a rozmnožujú sa vajcami s pevným obalom kladenými na súši. Sú studenokrvné, ich teplota tela závisí od okolia, preto sa často vyhrievajú na slnku.

9. Vtáky — prispôsobenie letu — Telo vtákov je pokryté perím, predné končatiny sú premenené na krídla a čeľuste tvoria zobák bez zubov. Majú ľahké duté kosti a veľmi výkonné dýchanie pomocou pľúc a vzdušných vakov, čo im umožňuje let. Sú teplokrvné a ich srdce má štyri časti, takže okysličená a odkysličená krv sa v ňom nemiešajú.

10. Cicavce — najvyspelejšia trieda — Cicavce majú telo pokryté srsťou (chlpmi) a samice kŕmia mláďatá materským mliekom z mliečnych žliaz. Dýchajú pľúcami, majú štvordielne srdce a sú teplokrvné, takže si udržiavajú stálu telesnú teplotu nezávisle od okolia. Patrí sem aj človek a väčšina cicavcov rodí živé mláďatá.

11. Studenokrvné a teplokrvné živočíchy — Ryby, obojživelníky a plazy sú studenokrvné (ich telesná teplota sa mení podľa okolia), preto sú v zime málo aktívne alebo upadajú do strnulosti. Vtáky a cicavce sú teplokrvné a teplotu tela si udržiavajú stálu, čo im umožňuje byť aktívne aj v chlade. Tento rozdiel výrazne ovplyvňuje, kde a ako jednotlivé triedy žijú.

12. Dýchanie podľa prostredia — Spôsob dýchania je u stavovcov tesne spojený s prostredím: vodné ryby dýchajú žiabrami, suchozemské triedy (plazy, vtáky, cicavce) dýchajú pľúcami a obojživelníky využívajú obe možnosti aj pokožku. Stavba dýchacej sústavy je tak dôkazom prispôsobenia (adaptácie) na prostredie. Porovnaním dýchania jednotlivých tried vidno postupný prechod živočíchov z vody na súš.

1. Poučka

Stavovce sú živočíchy, ktoré majú vnútornú kostru s chrbticou zloženou zo stavcov a lebku chrániacu mozog. Podľa stavby tela a prostredia, v ktorom žijú, ich delíme do piatich tried: ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: - Každý stavovec má vnútornú kostru (endoskelet). Jej základom je chrbtica poskladaná z mnohých kostí — stavcov. V kanáli chrbtice je chránená miecha. - Na prednom konci chrbtice je lebka, ktorá chráni mozog. - Stavovce majú uzavretú obehovú sústavu so srdcom a párové zmyslové orgány. - Stavba tela sa líši podľa toho, kde živočích žije: vo vode dýcha žiabrami, na súši pľúcami. - Telo sa prispôsobilo prostrediu — ryba má plutvy a obtekavý tvar, vták krídla a perie, cicavec srsť a končatiny na pohyb po súši.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči triedu podľa znakov: Živočích má telo pokryté perím, zobák bez zubov, predné končatiny premenené na krídla a stálu teplotu tela. Do ktorej triedy patrí?
Perie má iba jedna trieda stavovcov.
Krídla a zobák bez zubov to potvrdzujú.
Teplokrvné sú len vtáky a cicavce; cicavce majú srsť, nie perie.
Trieda → vtáky

Príklad 2 — netradičný zástupca: Netopier lieta ako vták. Má srsť a mláďatá kŕmi mliekom. Kam ho zaradíš?
Lietanie nie je znak triedy – podstatné sú pokryv tela a starostlivosť o mláďatá.
Srsť a kŕmenie mláďat mliekom z mliečnych žliaz má iba jedna trieda.
Trieda → cicavce

Príklad 3 — z praxe, dýchanie podľa prostredia: Prečo ryba vytiahnutá na breh o chvíľu zahynie, hoci je okolo veľa vzduchu?
Ryba dýcha žiabrami, ktoré získavajú kyslík rozpustený vo vode.
Na vzduchu žiabre nefungujú, ryba nedostane kyslík.
Cicavec dýcha pľúcami, ktoré berú kyslík zo vzduchu.
Záver → žiabre vedia brať kyslík len z vody

Príklad 4 — prispôsobenie letu: Uveď, čím je telo vtáka prispôsobené na let.
Predné končatiny sú premenené na krídla, perie tvorí ich plochu.
Kosti sú ľahké a duté, takže telo je ľahšie.
Pľúca so vzdušnými vakmi zabezpečujú výkonné dýchanie.
Znaky → krídla s perím, duté kosti, vzdušné vaky

Príklad 5 — studenokrvné a teplokrvné: Prečo sa jašterica ráno vyhrieva na kameni, kým vrabec poskakuje aj v mrazivom ráne?
Jašterica je plaz – studenokrvná, teplota jej tela závisí od okolia; v chlade je pomalá.
Na slnku sa zohreje a môže byť aktívna.
Vrabec je vták – teplokrvný, teplotu tela si udržiava stálu sám.
Záver → jašterica je studenokrvná, vrabec teplokrvný

Prečo je to dôležité: Keď poznáš spoločné znaky a rozdiely, vieš každé neznáme zviera správne zaradiť do triedy a vysvetliť, prečo vyzerá tak, ako vyzerá. Pochopíš aj to, ako sa živočíchy prispôsobujú prostrediu — to je základ ochrany prírody, chovu zvierat aj medicíny (veď človek je tiež cicavec).

Precvič si

1. Koľko tried stavovcov poznáme?
2. Ktoré dve triedy stavovcov sú teplokrvné?
3. Koľko častí má srdce ryby?
4. Čo chráni lebka?
5. Ako sa rozmnožujú plazy?
6. Delfín žije vo vode, má hladkú kožu a mláďatá kŕmi mliekom. Dýcha žiabrami, alebo pľúcami?