Stredoveká Európa Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Stredovek (asi 500–1500) — Stredovek je obdobie európskych dejín medzi zánikom Západorímskej ríše (rok 476) a objavením Ameriky (1492). Delíme ho na raný, vrcholný a neskorý stredovek. Vznikol z premiešania antického dedičstva Rímskej ríše, kresťanstva a kultúry germánskych a slovanských národov.

2. Sťahovanie národov — Od 4. do 6. storočia sa po Európe presúvali germánske a neskôr slovanské kmene, ktoré tlačili Huni prichádzajúci z Ázie. Tieto presuny rozvrátili Západorímsku ríšu a na jej území vznikli prvé takzvané barbarské kráľovstvá. Práve z nich sa postupne vyvinuli stredoveké štáty.

3. Franská ríša — Najmocnejší stredoveký štát raného stredoveku, ktorý založili germánski Frankovia v Galii (dnešné Francúzsko). Za vlády Karola Veľkého (768–814) dosiahla najväčší rozmach a zaberala veľkú časť západnej Európy. Karol Veľký bol roku 800 v Ríme korunovaný za cisára, čím nadviazal na tradíciu antického Ríma.

4. Vznik stredovekých štátov — Po rozpade Franskej ríše roku 843 (Verdunská zmluva) sa Európa rozdelila na tri časti, z ktorých sa vyvinuli základy Francúzska, Nemecka a Talianska. Postupne vznikali aj ďalšie štáty ako Anglicko, Poľsko či Uhorsko. Štáty sa formovali okolo silného panovníckeho rodu, jednotného náboženstva a vymedzeného územia.

5. Postavenie panovníka (kráľ) — Na čele stredovekého štátu stál kráľ alebo cisár, ktorý mal najvyššiu moc — vydával zákony, súdil, velil vojsku a vyberal dane. Jeho moc sa pokladala za danú od Boha, čo potvrdzovala slávnostná korunovácia cirkevným hodnostárom. Panovník však nevládol sám, opieral sa o šľachtu, ktorej za vernosť rozdával pôdu.

6. Lénny (feudálny) systém — Spoločnosť bola usporiadaná na základe vzťahu medzi pánom a vazalom. Panovník dával šľachticovi do užívania pôdu (léno) a ten mu za to sľúbil vernosť a vojenskú službu. Vzniklo tak postupné rebríčkové usporiadanie moci od kráľa cez veľkú a malú šľachtu až po poddaných.

7. Usporiadanie spoločnosti — tri stavy — Stredoveká spoločnosť sa delila na tri základné skupiny: tých, čo sa modlia (duchovenstvo), tých, čo bojujú (šľachta), a tých, čo pracujú (roľníci a remeselníci). Príslušnosť k stavu sa dedila a takmer sa nedala zmeniť. Najpočetnejšiu, no najmenej privilegovanú skupinu tvorili poddaní roľníci.

8. Poddaní a feudálne panstvo — Väčšinu obyvateľstva tvorili poddaní roľníci, ktorí žili a pracovali na pôde patriacej šľachticovi. Museli odvádzať dávky (časť úrody) a vykonávať robotu — bezplatnú prácu na pánovom poli. Neboli síce otrokmi, no boli pripútaní k pôde a bez súhlasu pána nemohli odísť.

9. Moc cirkvi a kresťanstvo — Kresťanstvo prenikalo do celej Európy a katolícka cirkev na čele s pápežom mala obrovský politický aj duchovný vplyv. Cirkev vlastnila rozsiahle majetky, vzdelávala, viedla kláštory a často súperila s panovníkmi o moc. Latinčina ako jazyk cirkvi bola spoločným dorozumievacím jazykom vzdelancov v celej Európe.

10. Rytieri a hrady — Rytier bol ozbrojený jazdec v službách šľachtica alebo kráľa, ktorý sa riadil rytierskym kódexom cti (vernosť, statočnosť, ochrana slabších). Sídlami šľachty boli kamenné hrady, ktoré slúžili na obranu i správu panstva. Rytiersky výcvik trval mnoho rokov a výzbroj bola taká drahá, že si ju mohli dovoliť len bohatí.

11. Stredoveké mestá a remeslá — Od vrcholného stredoveku rástli mestá, ktoré sa stávali centrami obchodu a remesiel. Remeselníci sa združovali do cechov, ktoré strážili kvalitu výrobkov a chránili záujmy svojich členov. Mestá často získavali od panovníka výsady (privilégiá), napríklad právo konať trhy, čím rástla ich nezávislosť od šľachty.

1. Poučka

Stredovek je obdobie európskych dejín približne od 5. do 15. storočia. Po rozpade Západorímskej ríše vznikali na jej území nové štáty, ktorým vládli panovníci (králi a cisári). Spoločnosť bola rozdelená na vrstvy (stavy) podľa pôvodu, majetku a postavenia. Najdôležitejší vzťah medzi ľuďmi bol vzťah pán – vazal (lénny systém).

2. Vysvetlenie

• Vznik štátov: Po páde Ríma (rok 476) prichádzali do Európy germánske a neskôr slovanské kmene. Z ich kmeňových zväzov postupne vznikali nové štáty (napríklad Franská ríša, neskôr Anglicko, Francúzsko, Svätá rímska ríša či Uhorsko).
• Postavenie panovníka: Na čele štátu stál kráľ alebo cisár. Verilo sa, že vládne „z Božej milosti“, preto ho korunoval a žehnal cirkev (pápež alebo biskup). Panovník vydával zákony, viedol vojsko a rozhodoval o súdoch.
• Usporiadanie spoločnosti: Ľudia boli rozdelení do troch hlavných skupín (stavov): 1. tí, čo sa modlia – duchovenstvo (kňazi, mnísi, biskupi), 2. tí, čo bojujú – šľachta a rytieri, 3. tí, čo pracujú – roľníci (sedliaci) a remeselníci.
• Lénny (feudálny) systém: Panovník dával šľachticom pôdu (léno) za vernosť a vojenskú službu. Šľachtic (vazal) sľúbil pánovi vernosť. Na pôde pracovali poddaní roľníci, ktorí odovzdávali časť úrody a robili roboty.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Stredovek sa začal zánikom Západorímskej ríše (476) a skončil objavením Ameriky (1492). Koľko rokov trval a v ktorých storočiach?
Rozdiel rokov: 1492 − 476 = 1016.
Rok 476: stovky 4, 4 + 1 = 5. storočie; rok 1492: stovky 14, 14 + 1 = 15. storočie.
Výsledok → asi 1000 rokov, od 5. do 15. storočia

Príklad 2 — časová os: Zoraď od najstaršej: Verdunská zmluva, korunovácia Karola Veľkého za cisára, zánik Západorímskej ríše, Karol Veľký začína vládnuť, objavenie Ameriky.
Priradím roky: zánik ríše 476, Karol Veľký vládne od 768, korunovácia 800, Verdunská zmluva 843, Amerika 1492.
Zoradím podľa roka od najmenšieho.
Poradie → zánik Západorímskej ríše, nástup Karola Veľkého, korunovácia, Verdunská zmluva, objavenie Ameriky

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Ako z Franskej ríše vznikli základy dnešných štátov?
Príčina: rozsiahlu Franskú ríšu sa nepodarilo udržať pohromade.
Priebeh: Verdunskou zmluvou (843) sa rozdelila na tri časti.
Dôsledok: z týchto častí sa vyvinuli základy Francúzska, Nemecka a Talianska.
Záver → rozdelením Franskej ríše vznikli základy Francúzska, Nemecka a Talianska

Príklad 4 — pojem, vysvetlenie, príklad: Kto bol vazal a čo dostal a sľúbil?
Pojem: vazal je šľachtic, ktorý dostal od pána pôdu do užívania.
Vysvetlenie: pôda sa volala léno; vazal za ňu sľúbil vernosť a vojenskú službu.
Príklad: rytier dostal od kráľa dedinu s poliami a vo vojne prišiel bojovať na jeho strane.
Záver → vazal dostal léno a sľúbil vernosť a vojenskú službu

Príklad 5 — porovnanie: Porovnaj postavenie šľachtica a poddaného roľníka.
Pôda: šľachtic ju mal od panovníka, roľník ju len obrábal pre šľachtica.
Povinnosti: šľachtic slúžil vo vojne, roľník odvádzal dávky a robil robotu.
Sloboda: šľachtic mohol cestovať a súdiť, roľník bez súhlasu pána nemohol odísť.
Záver → šľachtic mal pôdu a výsady, roľník povinnosti a obmedzenú slobodu

Príklad 6 — práca s prameňom: Prečítaj si text (vymyslený na cvičenie): „My, kráľ, darúvame nášmu vernému rytierovi dedinu s poliami a lesom, aby nám slúžil vo vojne." Aký je to prameň a ktorý vzťah opisuje?
Text vydal panovník a potvrdzuje ním dar → písomný úradný prameň (listina).
Dar pôdy za vojenskú službu → léno.
Kráľ je pán, rytier je vazal.
Výsledok → listina, ktorá opisuje vzťah pán – vazal

Prečo je to dôležité: Stredoveké štáty sú základom dnešných európskych krajín a ich hraníc. Vtedy vznikli kráľovstvá, mestá, písané zákony aj školy a univerzity. Pochopíme, prečo nemali všetci ľudia rovnaké práva a ako sa spoločnosť postupne menila smerom k dnešnej.

Precvič si

1. V ktorom roku zanikla Západorímska ríša?
2. Kto bol v roku 800 v Ríme korunovaný za cisára?
3. Ktorou zmluvou a v ktorom roku sa rozdelila Franská ríša?
4. Ktorý jazyk bol spoločný pre vzdelancov celej Európy?
5. Ako sa volali spolky remeselníkov v stredovekých mestách?
6. Prečo sa panovník dával korunovať cirkevným hodnostárom?