Stredoveká Európa Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Stredovek (asi 500–1500) — Stredovek je obdobie európskych dejín medzi zánikom Západorímskej ríše (rok 476) a objavením Ameriky (1492). Delíme ho na raný, vrcholný a neskorý stredovek. Vznikol z premiešania antického dedičstva Rímskej ríše, kresťanstva a kultúry germánskych a slovanských národov.

2. Sťahovanie národov — Od 4. do 6. storočia sa po Európe presúvali germánske a neskôr slovanské kmene, ktoré tlačili Huni prichádzajúci z Ázie. Tieto presuny rozvrátili Západorímsku ríšu a na jej území vznikli prvé takzvané barbarské kráľovstvá. Práve z nich sa postupne vyvinuli stredoveké štáty.

3. Franská ríša — Najmocnejší stredoveký štát raného stredoveku, ktorý založili germánski Frankovia v Galii (dnešné Francúzsko). Za vlády Karola Veľkého (768–814) dosiahla najväčší rozmach a zaberala veľkú časť západnej Európy. Karol Veľký bol roku 800 v Ríme korunovaný za cisára, čím nadviazal na tradíciu antického Ríma.

4. Vznik stredovekých štátov — Po rozpade Franskej ríše roku 843 (Verdunská zmluva) sa Európa rozdelila na tri časti, z ktorých sa vyvinuli základy Francúzska, Nemecka a Talianska. Postupne vznikali aj ďalšie štáty ako Anglicko, Poľsko či Uhorsko. Štáty sa formovali okolo silného panovníckeho rodu, jednotného náboženstva a vymedzeného územia.

5. Postavenie panovníka (kráľ) — Na čele stredovekého štátu stál kráľ alebo cisár, ktorý mal najvyššiu moc — vydával zákony, súdil, velil vojsku a vyberal dane. Jeho moc sa pokladala za danú od Boha, čo potvrdzovala slávnostná korunovácia cirkevným hodnostárom. Panovník však nevládol sám, opieral sa o šľachtu, ktorej za vernosť rozdával pôdu.

6. Lénny (feudálny) systém — Spoločnosť bola usporiadaná na základe vzťahu medzi pánom a vazalom. Panovník dával šľachticovi do užívania pôdu (léno) a ten mu za to sľúbil vernosť a vojenskú službu. Vzniklo tak postupné rebríčkové usporiadanie moci od kráľa cez veľkú a malú šľachtu až po poddaných.

7. Usporiadanie spoločnosti — tri stavy — Stredoveká spoločnosť sa delila na tri základné skupiny: tých, čo sa modlia (duchovenstvo), tých, čo bojujú (šľachta), a tých, čo pracujú (roľníci a remeselníci). Príslušnosť k stavu sa dedila a takmer sa nedala zmeniť. Najpočetnejšiu, no najmenej privilegovanú skupinu tvorili poddaní roľníci.

8. Poddaní a feudálne panstvo — Väčšinu obyvateľstva tvorili poddaní roľníci, ktorí žili a pracovali na pôde patriacej šľachticovi. Museli odvádzať dávky (časť úrody) a vykonávať robotu — bezplatnú prácu na pánovom poli. Neboli síce otrokmi, no boli pripútaní k pôde a bez súhlasu pána nemohli odísť.

9. Moc cirkvi a kresťanstvo — Kresťanstvo prenikalo do celej Európy a katolícka cirkev na čele s pápežom mala obrovský politický aj duchovný vplyv. Cirkev vlastnila rozsiahle majetky, vzdelávala, viedla kláštory a často súperila s panovníkmi o moc. Latinčina ako jazyk cirkvi bola spoločným dorozumievacím jazykom vzdelancov v celej Európe.

10. Rytieri a hrady — Rytier bol ozbrojený jazdec v službách šľachtica alebo kráľa, ktorý sa riadil rytierskym kódexom cti (vernosť, statočnosť, ochrana slabších). Sídlami šľachty boli kamenné hrady, ktoré slúžili na obranu i správu panstva. Rytiersky výcvik trval mnoho rokov a výzbroj bola taká drahá, že si ju mohli dovoliť len bohatí.

11. Stredoveké mestá a remeslá — Od vrcholného stredoveku rástli mestá, ktoré sa stávali centrami obchodu a remesiel. Remeselníci sa združovali do cechov, ktoré strážili kvalitu výrobkov a chránili záujmy svojich členov. Mestá často získavali od panovníka výsady (privilégiá), napríklad právo konať trhy, čím rástla ich nezávislosť od šľachty.

1. Poučka

Stredovek je obdobie európskych dejín približne od 5. do 15. storočia. Po rozpade Západorímskej ríše vznikali na jej území nové štáty, ktorým vládli panovníci (králi a cisári). Spoločnosť bola rozdelená na vrstvy (stavy) podľa pôvodu, majetku a postavenia. Najdôležitejší vzťah medzi ľuďmi bol vzťah pán – vazal (lénny systém).

2. Vysvetlenie

• Vznik štátov: Po páde Ríma (rok 476) prichádzali do Európy germánske a neskôr slovanské kmene. Z ich kmeňových zväzov postupne vznikali nové štáty (napríklad Franská ríša, neskôr Anglicko, Francúzsko, Svätá rímska ríša či Uhorsko).
• Postavenie panovníka: Na čele štátu stál kráľ alebo cisár. Veril sa, že vládne „z Božej milosti“, preto ho korunoval a žehnal cirkev (pápež alebo biskup). Panovník vydával zákony, viedol vojsko a rozhodoval o súdoch.
• Usporiadanie spoločnosti: Ľudia boli rozdelení do troch hlavných skupín (stavov): 1. tí, čo sa modlia – duchovenstvo (kňazi, mnísi, biskupi), 2. tí, čo bojujú – šľachta a rytieri, 3. tí, čo pracujú – roľníci (sedliaci) a remeselníci.
• Lénny (feudálny) systém: Panovník dával šľachticom pôdu (léno) za vernosť a vojenskú službu. Šľachtic (vazal) sľúbil pánovi vernosť. Na pôde pracovali poddaní roľníci, ktorí odovzdávali časť úrody a robili roboty.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Franská ríša a Karol Veľký – v roku 800 ho pápež korunoval za cisára. Ukazuje spojenie panovníckej moci a cirkvi.
2. Vznik Uhorského kráľovstva – Štefan I. bol roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa; územie dnešného Slovenska bolo jeho súčasťou.
3. Rytier a jeho pán – rytier dostal léno (pôdu, hrad) a za to musel pánovi slúžiť vo vojne – príklad vzťahu vazal – pán.
4. Poddaný roľník na dedine – obrábal pánovu pôdu, platil dávky a robil roboty; nemohol slobodne odísť z panstva.
5. Kláštory – mnísi opisovali knihy, liečili chorých a zveľaďovali pôdu; boli centrami vzdelanosti.
6. Korunovácia kráľa – obrad v katedrále, kde panovník dostal korunu a žezlo; symbol, že moc pochádza „od Boha“.

Prečo je to dôležité: Stredoveké štáty sú základom dnešných európskych krajín a ich hraníc. Vtedy vznikli kráľovstvá, mestá, písané zákony aj školy a univerzity. Pochopíme, prečo nemali všetci ľudia rovnaké práva a ako sa spoločnosť postupne menila smerom k dnešnej.