Stredoveké mestá a remeslá Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vznik stredovekých miest (10.–13. storočie) — Mestá vznikali najmä pri hradoch, kláštoroch, na križovatkách obchodných ciest a pri brodoch riek, kde sa stretávali kupci a remeselníci. Rast obyvateľstva a rozvoj poľnohospodárstva umožnil, aby sa časť ľudí prestala živiť pôdou a venovala sa remeslám a obchodu. Tým sa od seba oddelila dedina (poľnohospodárstvo) a mesto (remeslá a obchod).

2. Mestské výsady (privilégiá) — Mestá získavali od panovníka alebo zemepána zvláštne práva zapísané v listine, vďaka ktorým boli slobodnejšie ako dediny. Patrilo k nim právo konať trh, voliť si richtára a mestskú radu, mať vlastný súd a stavať hradby. Tieto výsady robili z miest samosprávne celky a lákali nových obyvateľov.

3. „Mestský vzduch oslobodzuje" — Podľa stredovekého pravidla sa poddaný, ktorý ušiel do mesta a vydržal v ňom rok a deň bez toho, aby ho pán našiel, stal slobodným občanom. Toto pravidlo priťahovalo do miest ľudí z vidieka a posilňovalo ich rast. Vyjadruje hlavný rozdiel medzi neslobodným poddaným na dedine a slobodným mešťanom.

4. Mešťania a richtár — Obyvateľom mesta s plnými právami sa hovorilo mešťan; na čele mesta stál richtár, ktorému pomáhala mestská rada (konšeli). Richtár spravoval mesto, predsedal súdu a dohliadal na poriadok a vyberanie daní. Vznikla tak mestská samospráva, ktorá riadila život v meste namiesto šľachty.

5. Vzhľad stredovekého mesta — Mesto bolo obohnané kamennými hradbami s bránami a vežami, ktoré ho chránili pred nepriateľmi. V strede stálo námestie s radnicou, kostolom a trhom, okolo ktorého sa kľukatili úzke uličky s domami remeselníkov. Domy boli husto na sebe a často z dreva, preto v mestách hrozili požiare a šírili sa choroby.

6. Remeslá a remeselníci — Remeselník bol človek, ktorý ručne vyrábal tovar, napríklad kováč, hrnčiar, pekár, obuvník, krajčír alebo mäsiar. Pracoval vo vlastnej dielni, ktorá bola zvyčajne aj jeho obchodom a domom súčasne. Špecializácia remesiel zvyšovala kvalitu výrobkov a robila z miest centrá výroby.

7. Cech — Cech bol spolok remeselníkov toho istého odboru (napríklad cech kováčov), ktorý chránil ich spoločné záujmy. Určoval ceny, kvalitu výrobkov, počet dielní a staral sa o chorých členov a vdovy. Cechy zabraňovali nadmernej konkurencii a dbali na to, aby sa tovar predával za spravodlivé ceny.

8. Učeň – tovariš – majster — Cesta k remeslu mala tri stupne: chlapec sa najprv ako učeň niekoľko rokov učil u majstra, potom sa stal tovarišom, ktorý za mzdu pracoval a putoval na skúsenú. Aby sa stal majstrom s vlastnou dielňou, musel vyrobiť majstrovský kus (majstrovské dielo) a byť prijatý do cechu. Tento systém zaručoval, že remeslo ovládali len vyučení a skúsení ľudia.

9. Trh a obchod — Právo konať trh patrilo k najdôležitejším výsadám; na trhu sa predávali potraviny, remeselné výrobky aj tovar privezený z diaľky. Diaľkový (zahraničný) obchod prinášal vzácne veci ako korenie, hodváb, sklo a kovy a spájal vzdialené krajiny. Obchod robil mestá bohatými a kupci patrili medzi najmajetnejších mešťanov.

10. Peniaze, jarmoky a mýto — Rozvoj obchodu zvýšil potrebu peňazí, preto sa razili mince a vznikali prví bankári a zmenárnici. Niekoľkokrát do roka sa konali veľké výročné trhy — jarmoky, na ktoré prichádzali kupci z ďalekých krajín. Za používanie ciest a mostov sa platil poplatok zvaný mýto, ktorý bol dôležitým zdrojom príjmov pre panovníka aj mestá.

11. Banské a kráľovské mestá na Slovensku — Na území dnešného Slovenska prekvitali mestá vďaka ťažbe zlata, striebra a medi, napríklad Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica. Kremnica bola známa razením kvalitných zlatých dukátov a Banská Štiavnica ťažbou striebra. Slobodné kráľovské mestá podliehali priamo panovníkovi a patrili medzi najbohatšie a najvýznamnejšie v krajine.

12. Hanza — Hanza bol mocný obchodný spolok severonemeckých miest (napríklad Lübeck, Hamburg), ktorý ovládal obchod v oblasti Baltského a Severného mora. Spoločne chránili svoje lode pred pirátmi, dohadovali výhodné obchodné podmienky a budovali sklady v cudzích prístavoch. Ukazuje, že mestá dokázali spojiť sily a získať veľkú hospodársku i politickú moc.

1. Poučka

Stredoveké mestá vznikali pri hradoch, kláštoroch, brodoch a na križovatkách obchodných ciest, kde sa stretávali kupci a remeselníci. Mesto získavalo od panovníka mestské výsady (privilégiá) — napríklad právo konať trh, stavať hradby či vlastnú samosprávu. Remeselníci rovnakého remesla sa združovali do cechov, ktoré dbali na kvalitu výrobkov a ochranu remesla. Obchod prepájal mestá aj vzdialené krajiny a robil ich bohatými.

2. Vysvetlenie

Predstav si to po krokoch: 1. Na bezpečnom mieste (pri hrade, rieke, ceste) sa usadia ľudia a začnú vymieňať a predávať tovar. 2. Osada rastie, panovník jej udelí výsady — mesto sa môže ohradiť hradbami a riadiť svoje záležitosti. 3. Mestu vládne richtár a mestská rada, vyberajú dane a súdia. 4. Remeselníci (kováč, pekár, obuvník…) sa spoja do cechu. Učeň → tovariš → majster — tak postupoval každý remeselník. 5. Cech určuje ceny, kvalitu aj počet dielní, aby si remeselníci nekonkurovali nečestne. 6. Na trhu sa predáva miestny tovar; kupci vozia po obchodných cestách tovar aj z ďalekých krajín. 7. Vďaka obchodu a remeslám mestá bohatnú, stávajú sa centrami vzdelania, peňazí a moci.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Mestá vznikali v 10. – 13. storočí. Ktoré roky to sú a do ktorého obdobia dejín patria?
Desiate storočie sú roky 901 – 1000, trináste storočie roky 1201 – 1300.
Spolu teda približne roky 901 až 1300.
Obdobie je medzi rokom 476 a koncom 15. storočia, teda stredovek.
Záver → asi roky 901 – 1300, stredovek

Príklad 2 — z čoho vzniklo mesto: Pri brode cez rieku a pod hradom sa stretávajú kupci. Čo sa z osady pravdepodobne stane?
Mestá vznikali pri hradoch, kláštoroch, brodoch a na križovatkách ciest.
Kupci a remeselníci tam majú zákazníkov, osada rastie.
Keď panovník udelí výsady, môže postaviť hradby a mať trh.
Záver → osada sa môže stať mestom

Príklad 3 — učeň, tovariš, majster: Zoraď stupne remeselníka a povedz, čo musel urobiť, aby bol majstrom.
Najprv sa učil u majstra ako učeň.
Potom pracoval za mzdu a putoval ako tovariš.
Majstrom sa stal po vyrobení majstrovského kusa a prijatí do cechu.
Poradie → učeň – tovariš – majster (po majstrovskom kuse)

Príklad 4 — príčina, priebeh, dôsledok: Vysvetli pravidlo „Mestský vzduch oslobodzuje".
Príčina: poddaní na dedinách neboli slobodní a mestá potrebovali nových obyvateľov.
Priebeh: poddaný, ktorý v meste vydržal rok a deň a pán ho nenašiel, sa stal slobodným.
Dôsledok: do miest prichádzali ľudia z vidieka a mestá rástli.
Záver → pravidlo dávalo slobodu a pomáhalo rastu miest

Príklad 5 — mapa: Prečo zbohatli práve Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica a kde ležia?
Ležia na strednom Slovensku v horských oblastiach s nerastným bohatstvom.
Ťažilo sa tam zlato, striebro a meď; Kremnica razila zlaté dukáty.
Záver → zbohatli z baníctva drahých kovov, ležia na strednom Slovensku

Príklad 6 — práca s prameňom: V mestskom archíve je zápis: „Cech pekárov stanovuje: chlieb sa predáva za rovnakú cenu a majster, čo pečie menší bochník, zaplatí pokutu." Aký je to prameň a čo sa z neho dozvieme?
Je to písomný prameň – pravidlá cechu.
Dozvieme sa, že cech určoval ceny a kvalitu a trestal nečestných remeselníkov.
Nedozvieme sa, ako často sa pravidlo porušovalo ani aká bola výška pokuty, ak ju zápis neuvádza.
Záver → písomný prameň, ktorý ukazuje, ako cech chránil kvalitu a ceny

Príklad 7 — porovnanie: Porovnaj poddaného na vidieku a mešťana v meste.
Poddaný: patril pánovi, obrábal pôdu, odvádzal dávky a robotu.
Mešťan: bol osobne slobodný, živil sa remeslom alebo obchodom, mesto si volilo richtára a radu.
Záver → poddaný bol neslobodný roľník, mešťan slobodný remeselník alebo kupec so samosprávou

Príklad 8 — z bežného života: V tvojom meste je Námestie s radnicou a Kováčska ulica. Čo prezrádzajú tieto názvy o stredoveku?
Námestie s radnicou a trhom bolo centrom stredovekého mesta.
Remeselníci toho istého remesla často bývali spolu, preto ulice niesli názvy remesiel.
Záver → pripomínajú stredoveký trh, samosprávu a remeslá v meste

Prečo je to dôležité: Mestá sú začiatkom modernej spoločnosti — vznikli v nich samospráva, peňažné hospodárstvo, školy a univerzity. Pochopíš, prečo sú dnešné mestá centrami obchodu a kultúry a odkiaľ pochádza delenie práce na rôzne povolania.

Precvič si

1. Kto stál na čele stredovekého mesta?
2. Ako sa volal veľký výročný trh, na ktorý prichádzali kupci z ďalekých krajín?
3. Ako sa volal poplatok za používanie ciest a mostov?
4. Ktoré mesto na Slovensku bolo známe razením zlatých dukátov?
5. Ako sa volal spolok severonemeckých obchodných miest?
6. Prečo v stredovekých mestách často vznikali požiare?