Svetový oceán Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Svetový oceán — Je súvislý vodný obal Zeme, ktorý spája všetky oceány a moria do jedného celku. Zaberá približne 361 miliónov km², čo je asi 71 % povrchu Zeme, preto sa našej planéte hovorí aj „Modrá planéta". Obsahuje vyše 97 % všetkej vody na Zemi a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje podnebie, počasie aj kolobeh vody.

2. Päť oceánov — Svetový oceán sa delí na Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový (Arktický) a Južný oceán. Tichý oceán je najväčší a najhlbší (zaberá asi tretinu povrchu Zeme), Atlantický je druhý najväčší a najrušnejší pre dopravu, Indický leží prevažne na južnej pologuli a Severný ľadový je najmenší a celoročne čiastočne pokrytý morským ľadom. Južný oceán obklopuje Antarktídu a bol oficiálne uznaný ako samostatný až v roku 2000.

3. Slanosť morskej vody — Priemerná slanosť morskej vody je približne 35 ‰ (promile), čo znamená asi 35 gramov solí v jednom litri vody. Najviac je chloridu sodného (kuchynská soľ), preto je morská voda slaná a nedá sa piť. Slanosť je vyššia v teplých moriach so silným vyparovaním (napr. Červené more) a nižšia tam, kde do mora priteká veľa sladkej vody z riek alebo z topiaceho sa ľadu (napr. Baltské more).

4. Teplota a hustota morskej vody — Teplota povrchovej vody klesá od rovníka (cez 25 °C) smerom k pólom (okolo 0 °C) a tiež s hĺbkou, kde je voda trvalo veľmi studená. Morská voda je hustejšia a ťažšia ako sladká vďaka rozpusteným soliam, preto sa v slanej vode ľahšie udržíme na hladine. Studená a slaná voda klesá ku dnu, čím poháňa hlboké morské prúdenie.

5. Príliv a odliv — Sú to pravidelné stúpanie (príliv) a klesanie (odliv) morskej hladiny, ktoré sa striedajú približne dvakrát za deň. Spôsobuje ich hlavne príťažlivá sila Mesiaca a v menšej miere Slnka, ktoré priťahujú vodnú masu oceánov. Najsilnejšie prílivy vznikajú pri splne a nove, keď Slnko a Mesiac pôsobia v jednom smere; rozdiel hladín môže v niektorých zálivoch dosiahnuť aj viac ako 10 metrov.

6. Morské prúdy — Sú to obrovské „rieky" v oceáne, teda trvalé pohyby vody na veľké vzdialenosti, ktoré poháňajú hlavne stále vetry a rozdiely v hustote vody. Delia sa na teplé (prúdia od rovníka, napr. Golfský prúd) a studené (prúdia od pólov). Golfský prúd prináša teplo k západnej Európe, a preto je tam podnebie miernejšie a teplejšie, než by zodpovedalo jej severnej polohe.

7. Vlnenie mora — Vlny vznikajú hlavne trením vetra o vodnú hladinu, pričom voda sa pohybuje viac na mieste (krúživo) a vpred sa šíri len tvar vlny a energia. Pri silných víchriciach a búrkach môžu byť vlny vysoké aj niekoľko metrov a ohrozovať lode i pobrežie. Osobitne ničivé sú vlny cunami, ktoré nevyvoláva vietor, ale podmorské zemetrasenia alebo zosuvy.

8. Členitosť oceánov — Pevnina rozčleňuje Svetový oceán na menšie časti s vlastnými názvami: more je časť oceánu pri pevnine (napr. Stredozemné more), záliv je výbežok mora vnikajúci do pevniny (napr. Biskajský záliv) a prieliv je úzky pruh vody spájajúci dve väčšie vodné plochy (napr. Gibraltársky prieliv). Pobrežie môže byť členité s mnohými ostrovmi a polostrovmi, alebo naopak rovné a hladké.

9. Reliéf morského dna — Dno oceánov nie je rovné, ale má svoje pohoria, roviny aj hlboké priekopy, podobne ako súš. Pri pobreží sa nachádza plytký kontinentálny šelf (do hĺbky asi 200 m), za ním svah klesajúci do hlbín a uprostred oceánov tiahnu dlhé stredooceánske chrbty. Najhlbším miestom je Mariánska priekopa v Tichom oceáne, hlboká približne 11 034 metrov — viac, ako je vysoký Mount Everest.

10. Význam oceánov pre dopravu a hospodárstvo — Oceány sú najlacnejšou cestou pre prepravu tovaru medzi kontinentmi, preto sa po mori prevezie väčšina svetového obchodu (ropa, kontajnery, suroviny). Z mora ľudia získavajú potravu (ryby, morské plody), soľ, ropu a zemný plyn z morského dna aj energiu z prílivu a vĺn. Pobrežia sú zároveň dôležité pre cestovný ruch a rekreáciu.

11. Oceány a život na Zemi — Morský fytoplanktón (drobné riasy) vyrába veľkú časť kyslíka, ktorý dýchame — niektoré odhady hovoria až o polovici všetkého kyslíka na Zemi. Oceány tiež pohlcujú teplo a oxid uhličitý, čím zmierňujú výkyvy podnebia a fungujú ako obrovský regulátor klímy. Sú domovom obrovského množstva živočíchov a rastlín, od mikroskopických organizmov po najväčšie zviera planéty — vráskavca ozrutného.

12. Znečistenie a ochrana oceánov — Oceány dnes ohrozuje najmä plastový odpad, ropné havárie, odpadové vody a nadmerný rybolov, ktoré ničia morské ekosystémy a zabíjajú živočíchy. Mikroplasty sa dostávajú do tiel rýb a cez ne až do potravy človeka. Preto je dôležité oceány chrániť — obmedzovať plasty, čistiť odpadové vody a rozumne hospodáriť s rybolovom, aby more zostalo zdrojom života aj pre ďalšie generácie.

1. Poučka

Svetový oceán je súvislý vodný obal Zeme, ktorý pokrýva približne 71 % zemského povrchu. Delí sa na päť oceánov: Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový (Arktický) a Južný oceán. Morská voda je slaná, neustále sa pohybuje (vlny, prílev a odlev, morské prúdy) a má pre život na Zemi a pre človeka obrovský význam.

2. Vysvetlenie

• Čo je Svetový oceán? Všetka súvislá slaná voda na Zemi spolu. Aj keď ho delíme na oceány a moria, je to jeden prepojený celok.
• Oceány od najväčšieho: Tichý (najväčší a najhlbší — Mariánska priekopa), Atlantický, Indický, Južný, Severný ľadový (najmenší a najchladnejší).
• More je menšia časť oceánu, ktorá je čiastočne obklopená pevninou (napr. Stredozemné, Čierne, Baltské more).
• Vlastnosti morskej vody: je slaná (priemerná slanosť asi 35 ‰, teda 35 gramov solí na 1 liter vody), na hladine býva teplejšia a smerom do hĺbky chladnejšia, obsahuje rozpustený kyslík potrebný pre živočíchy.
• Pohyby vody: 1. Vlnenie — spôsobuje hlavne vietor. 2. Príliv a odliv — pravidelné dvíhanie a klesanie hladiny spôsobené prevažne gravitačnou príťažlivosťou Mesiaca (a Slnka). 3. Morské prúdy — obrovské „rieky" vo vode; bývajú teplé (napr. Golfský prúd) alebo studené a ovplyvňujú podnebie pevnín.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — výpočet zo slanosti: Priemerná slanosť morskej vody je 35 ‰, teda asi 35 g solí v 1 litri. Koľko gramov solí získaš odparením 10 litrov morskej vody?
1 liter obsahuje asi 35 g solí.
10 litrov: 10 · 35 g = 350 g.
Výsledok → asi 350 g solí

Príklad 2 — oceánsky prúd a podnebie: Veľká Británia leží severnejšie ako Slovensko, a predsa má miernejšie zimy. Prečo?
K západnému pobrežiu Európy prináša teplú vodu od rovníka teplý Golfský prúd (jeho pokračovanie je Severoatlantický prúd).
Teplá voda ohrieva vzduch nad sebou a vetry od oceánu ho nesú na pevninu.
Slovensko leží ďalej vo vnútrozemí, vplyv oceánu tam slabne → Veľkú Britániu otepľuje teplý Golfský prúd

Príklad 3 — pohyb vody a jeho príčina: Na dovolenke pri Atlantiku si ráno nechal uterák ďaleko od vody, poobede ho zaliala voda. Čo sa stalo a čo to spôsobuje?
Hladina mora pravidelne stúpa a klesá približne dvakrát za deň.
Stúpanie je príliv, klesanie odliv.
Spôsobuje ho najmä príťažlivá sila Mesiaca, menej Slnka → prišiel príliv, spôsobený príťažlivosťou Mesiaca

Príklad 4 — slanosť rôznych morí: Prečo je Červené more slanšie ako Baltské more?
Červené more je teplé, voda sa silno vyparuje, soli ostávajú a nemá veľa riečnych prítokov.
Do Baltského mora priteká veľa sladkej vody z riek a je chladné, vyparovanie je slabé.
Viac vyparovania znamená viac soli, viac sladkej vody menej soli → Červené more je teplé so silným vyparovaním, Baltské riedi sladká voda z riek

Príklad 5 — porovnanie hĺbky a výšky: Mariánska priekopa je hlboká asi 11 000 m, Mount Everest je vysoký asi 8 850 m. Keby si Everest položil na dno priekopy, ako hlboko pod hladinou by bol jeho vrchol?
Hĺbka priekopy mínus výška hory: 11 000 − 8 850 = 2 150 m.
Vrchol by ostal pod vodou → asi 2 150 m pod hladinou

Prečo je to dôležité: Svetový oceán reguluje podnebie a počasie, dodáva kyslík, potravu a suroviny, slúži ako dopravná cesta a zdroj energie. Bez neho by život na Zemi v dnešnej podobe nemohol existovať — preto ho treba chrániť pred znečistením a nadmerným rybolovom.

Precvič si

1. Koľko percent povrchu Zeme pokrýva Svetový oceán?
2. Ktorý oceán je najväčší a najhlbší?
3. Čo najviac vyvoláva vlny na mori?
4. Ako sa volá plytká časť morského dna pri pobreží do hĺbky asi 200 m?
5. Koľko gramov solí je v 4 litroch vody so slanosťou 35 ‰?
6. Prečo sa v mori ľahšie udržíme na hladine ako v rybníku? Odpovedz jednou vetou.