Stavba tela bezstavovcov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Bezstavovce — Sú to živočíchy, ktoré nemajú vnútornú kostru ani chrbticu s miechou. Tvoria viac ako 95 % všetkých druhov živočíchov na Zemi (napríklad hmyz, slimáky, červy, medúzy). Práve absencia chrbtice ich odlišuje od stavovcov, ako sú ryby, vtáky či cicavce.

2. Telová súmernosť — Telo bezstavovcov môže byť súmerné lúčovito (radiálne) alebo dvojstranne (bilaterálne). Lúčovitú súmernosť majú napríklad medúzy a sasanky — telo je usporiadané do kruhu okolo stredu. Dvojstrannú súmernosť majú červy, slimáky a hmyz — ľavá a pravá polovica tela sú zrkadlovým obrazom, čo umožňuje cielený pohyb vpred.

3. Vonkajšia kostra (exoskelet) — Mnohé bezstavovce, najmä článkonožce, majú pevný vonkajší obal z chitínu, ktorý chráni mäkké telo a slúži ako opora pre svaly. Keďže tento obal nerastie spolu s telom, živočích sa musí pravidelne zvliekať (línať). Vďaka exoskeletu sa hmyz a kôrovce dokázali úspešne rozšíriť na súš aj do vody.

4. Pŕhlivce (medúzy, sasanky, nezmar) — Sú to veľmi jednoduché mnohobunkové bezstavovce (najjednoduchšie sú hubky) s telom v tvare mechúrika a s jediným otvorom, ktorý slúži ako ústa aj ako vyvrhovací otvor. Na ramenách majú pŕhlivé bunky s jedom, ktorými lovia korisť a bránia sa. Tráviaca dutina je vakovitá, takže potrava aj odpad prechádzajú tým istým otvorom.

5. Ploské červy (pásomnica, motolica) — Majú sploštené telo bez telovej dutiny a mnohé z nich žijú ako cudzopasníky (parazity) v tele iných živočíchov či človeka. Pásomnica nemá vlastnú tráviacu sústavu — živiny vstrebáva celým povrchom tela priamo z čreva hostiteľa. Práve preto je dôležitá hygiena a tepelná úprava mäsa.

6. Obrúčkavce (dážďovka) — Telo je zložené z mnohých podobných článkov (obrúčok) a má už uzavretú cievnu sústavu aj vyvinutú tráviacu rúru s ústami a vyvrhovacím otvorom. Dážďovka dýcha celým povrchom vlhkej kože a prevzdušňuje a kyprí pôdu, čím zlepšuje jej úrodnosť. Patrí preto medzi najužitočnejšie pôdne živočíchy.

7. Mäkkýše (slimák, škľabka, chobotnica) — Majú mäkké nečlánkované telo, ktoré sa delí na hlavu, nohu a útrobný vak; mnohé si vytvárajú vápenatú schránku (ulitu alebo lastúru). Noha im slúži na pohyb, schránka na ochranu pred nepriateľmi a vysychaním. Mäkkýše sú druhou najpočetnejšou skupinou živočíchov po článkonožcoch.

8. Článkonožce (hmyz, pavúky, kôrovce) — Sú najpočetnejšou a najúspešnejšou skupinou živočíchov vôbec; ich telo je zložené z článkov a majú článkované končatiny, podľa ktorých dostali meno. Telo sa zvyčajne delí na hlavu, hruď a bruško (u hmyzu) alebo na hlavohruď a bruško (u pavúkov a kôrovcov). Pevný chitínový pancier im dáva oporu aj ochranu.

9. Stavba tela hmyzu — Telo dospelého hmyzu sa skladá z troch častí: hlavy (s tykadlami, očami a ústnym ústrojenstvom), hrude (s tromi pármi nôh, teda 6 nohami, a spravidla s krídlami) a bruška. Práve šesť nôh je hlavným znakom, ktorý odlišuje hmyz od pavúkov, ktoré majú osem nôh. Hmyz dýcha sústavou vzdušníc (trachejí), ktoré privádzajú vzduch priamo k bunkám.

10. Vnútorné sústavy bezstavovcov — U vyspelejších bezstavovcov nájdeme tráviacu, dýchaciu, cievnu, vylučovaciu, nervovú a rozmnožovaciu sústavu, no sú jednoduchšie než u stavovcov. Cievna sústava býva otvorená (krv voľne obmýva orgány) a dýchanie prebieha kožou, žiabrami alebo vzdušnicami. Zložitosť sústav stúpa od pŕhlivcov cez červy a mäkkýše až po článkonožce.

11. Rozmnožovanie bezstavovcov — Väčšina bezstavovcov sa rozmnožuje pohlavne, pričom existujú oddelené pohlavia (samec a samica) alebo obojpohlavné jedince — obojpohlavce (hermafrodity), napríklad dážďovka a slimák. Niektoré sa dokážu rozmnožovať aj nepohlavne, napríklad nezmar pučaním. Mnohé prechádzajú premenou (metamorfózou), pri ktorej sa larva výrazne odlišuje od dospelca, ako pri motýľoch (vajíčko → húsenica → kukla → motýľ).

12. Premena hmyzu (metamorfóza) — Dokonalá premena má štyri štádiá (vajíčko, larva, kukla, dospelec) a prechádza ňou napríklad motýľ či chrobák. Nedokonalá premena má len tri štádiá bez štádia kukly, pričom mláďa sa podobá na dospelca — má ju napríklad lúčny koník. Tento spôsob vývinu umožňuje larvám a dospelcom využívať rôznu potravu a prostredie, takže si navzájom nekonkurujú.

1. Poučka

Bezstavovce sú živočíchy, ktoré nemajú chrbticu ani vnútornú kostru. Ich telo spevňuje buď mäkké svalstvo, schránka (ulita, lastúra) alebo tvrdá vonkajšia kostra z chitínu. Patria sem napríklad pŕhlivce, ploskavce, mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce. Líšia sa stavbou tela, spôsobom života aj rozmnožovaním.

2. Vysvetlenie

Telo bezstavovca si vieš predstaviť po krokoch:

1. Žiadna chrbtica — to je hlavný spoločný znak. Preto sa volajú bez-stavovce (bez stavcov).
2. Vonkajšia stavba — to, čo vidíš zvonka: telo (často rozdelené na články alebo časti), schránka (ulita slimáka), vonkajšia kostra (krunier chrobáka), nohy, tykadlá, krídla.
3. Vnútorná stavba — sústavy vo vnútri tela: - tráviaca (trávi potravu), - dýchacia — vo vode cez žiabre, na suchu cez vzdušnice (hmyz) alebo cez kožu (dážďovka), - obehová — u väčšiny otvorená (krv sa voľne rozlieva v tele), - nervová — často rebríčková sústava (dva nervové povrazce spojené ako rebrík), - vylučovacia a rozmnožovacia.
4. Rozmnožovanie — väčšina kladie vajíčka. Niektoré sú obojpohlavné (hermafrodit) — jeden jedinec má samčie aj samičie orgány (napr. dážďovka). Hmyz sa vyvíja premenou (metamorfózou).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči skupinu podľa znakov (hmyz, či pavúk): Na lúke chytíš živočícha s pevným chitínovým obalom, článkovanými nohami a telom z hlavohrude a bruška. Má osem nôh. Čo je to?
Článkované končatiny a chitínová vonkajšia kostra → kmeň článkonožce.
Hmyz má telo z hlavy, hrude a bruška a šesť nôh – nesedí.
Hlavohruď, bruško a osem nôh má pavúk → článkonožec, pavúkovec (pavúk)

Príklad 2 — urči kmeň podľa znakov: Živočích má mäkké nečlánkované telo s hlavou, nohou a útrobným vakom a nosí vápenatú ulitu. Do ktorého kmeňa patrí?
Telo nie je z článkov – nie je to obrúčkavec ani článkonožec.
Hlava, noha, útrobný vak a vápenatá schránka sú znaky mäkkýšov.
Typický zástupca je slimák záhradný → mäkkýše

Príklad 3 — čím dýcha (stavba – prostredie): Čím dýcha rak, chrobák a dážďovka?
Rak žije vo vode, vodné živočíchy dýchajú žiabrami.
Chrobák je hmyz, hmyz dýcha sústavou vzdušníc, ktoré privádzajú vzduch k bunkám.
Dážďovka dýcha celým povrchom vlhkej kože → rak žiabrami, chrobák vzdušnicami, dážďovka kožou

Príklad 4 — z praxe, dážďovky po daždi: Prečo po silnom daždi lezú dážďovky na chodník a prečo ich záhradkári vítajú v pôde?
Dážďovka dýcha celým povrchom vlhkej kože, potrebuje vzduch v pôde.
Keď dážď zaplaví chodbičky v pôde, vylezie na povrch.
V pôde ju kyprí a prevzdušňuje, čím zlepšuje jej úrodnosť → v zaplavenej pôde jej chýba vzduch; v záhrade kyprí a prevzdušňuje pôdu

Príklad 5 — porucha, cudzopasník: Prečo sa nemá jesť nedostatočne tepelne upravené mäso?
V mäse môžu byť zárodky ploských červov, napríklad pásomnice.
Pásomnica žije ako cudzopasník v čreve hostiteľa a živiny vstrebáva celým povrchom tela.
Tepelná úprava zárodky zničí → hrozí nákaza pásomnicou, varenie a pečenie ju zničia

Príklad 6 — premena hmyzu: Motýľ a lúčny koník sa vyvíjajú rôzne. Aký je rozdiel?
Motýľ: vajíčko, húsenica (larva), kukla, motýľ – štyri štádiá.
Lúčny koník: vajíčko, larva podobná dospelcovi, dospelec – tri štádiá bez kukly.
Prítomnosť kukly rozhoduje → motýľ má dokonalú premenu, koník nedokonalú

Prečo je to dôležité: Bezstavovce tvoria najväčšiu skupinu živočíchov na Zemi. Opeľujú rastliny (včely), tvoria pôdu (dážďovky), sú potravou pre iné zvieratá a niektoré prenášajú choroby. Keď poznáš ich stavbu, vieš pochopiť, ako žijú, čím dýchajú a prečo sú pre prírodu aj pre človeka nenahraditeľné.

Precvič si

1. Čo nemajú bezstavovce, čo majú stavovce?
2. Koľko nôh má hmyz?
3. Z akej látky je vonkajšia kostra článkonožcov?
4. Ku ktorému kmeňu patrí medúza?
5. Prečo sa musí rak alebo hmyz počas rastu zvliekať?
6. Slimák aj dážďovka majú v jednom jedincovi samčie aj samičie orgány. Ako sa takéto živočíchy volajú?