Tereziánske a jozefínske reformy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Mária Terézia (vláda 1740–1780) — Habsburská panovníčka, ktorá nastúpila na trón na základe Pragmatickej sankcie, no musela si ho obhájiť v dlhej vojne o rakúske dedičstvo. Jej reformy boli osvietenské, ale opatrné a kompromisné — snažila sa zmodernizovať a zjednotiť ríšu vrátane Uhorska, no rešpektovala výsady šľachty. Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov v dejinách monarchie.

2. Jozef II. (vláda 1780–1790) — Syn Márie Terézie, ktorý spočiatku vládol spolu s matkou a po jej smrti samostatne. Bol najdôslednejším predstaviteľom tzv. osvietenského absolutizmu — chcel rýchlo a radikálne pretvoriť spoločnosť „rozumom“ zhora. Jeho razantnosť mu vyniesla prezývku „revolucionár na tróne“, no narazil na silný odpor.

3. Osvietenský absolutizmus — Spôsob vlády, pri ktorom panovník drží absolútnu moc, ale využíva ju na presadzovanie osvietenských ideálov (rozum, vzdelanie, prospech štátu a poddaných). Heslom bolo „všetko pre ľud, ale bez ľudu“ — reformy prichádzali zhora, nie z vôle občanov. Tereziánske a jozefínske reformy sú školským príkladom tohto systému.

4. Tereziánsky urbár (1767) — Zákon, ktorý jednotne upravil povinnosti poddaných voči zemepánom v celom Uhorsku. Presne stanovil rozsah roboty, dávok a poplatkov, čím chránil sedliakov pred svojvôľou šľachty a zabezpečil im stabilnejšiu pôdu. Zároveň štát získal lepší prehľad o daňových možnostiach poddaných.

5. Ratio educationis (1777) — Školský zákon Márie Terézie, ktorý zaviedol jednotný systém školstva v Uhorsku, rozdelený do stupňov od ľudových škôl po univerzity. Štát tým prevzal kontrolu nad vzdelávaním z rúk cirkvi a postavil ho na svetské, štátne základy. Bol kľúčovým krokom k modernému školstvu.

6. Povinná školská dochádzka (1774) — Mária Terézia zaviedla povinné vzdelávanie pre deti od 6 do 12 rokov, čo bol na svoju dobu mimoriadne pokrokový krok. Cieľom bolo vychovať gramotných a užitočných obyvateľov, ktorí lepšie poslúžia štátu. Vzdelanie sa tak prvýkrát malo dostať aj k najširším vrstvám.

7. Patent o zrušení nevoľníctva (1781) — Jozef II. zrušil nevoľníctvo (osobnú poddanskú neslobodu), čím poddaní získali osobnú slobodu. Mohli sa bez súhlasu zemepána sťahovať, ženiť, posielať deti na štúdiá či vyučiť sa remeslu. Robotné povinnosti voči pánovi síce zostali, no človek prestal byť „pripútaný“ k pôde a pánovi.

8. Tolerančný patent (1781) — Jozef II. ním povolil náboženskú slobodu evanjelikom, kalvínom a pravoslávnym, ktorí dovtedy boli znevýhodňovaní oproti katolíkom. Mohli si stavať modlitebne, školy a zastávať verejné úrady. Bol to dôležitý krok k náboženskej znášanlivosti v doteraz prísne katolíckej monarchii.

9. Reformy cirkvi a rušenie kláštorov — Jozef II. zrušil mnohé kláštory, ktoré sa nevenovali užitočnej činnosti (školstvu, ošetrovaniu chorých). Majetok týchto kláštorov použil na financovanie škôl, nemocníc a fár. Cirkev sa tak dostala pod väčšiu kontrolu štátu, čo posilnilo svetskú moc panovníka.

10. Jazykové nariadenie — nemčina ako úradný jazyk (1784) — Jozef II. zaviedol namiesto latinčiny nemčinu ako jediný úradný jazyk v celej ríši vrátane Uhorska. Chcel tým zjednotiť a zefektívniť správu štátu, no vyvolal silný odpor uhorskej šľachty, ktorá to vnímala ako útok na svoje práva. Toto opatrenie nepriamo prispelo k prebudeniu národného povedomia.

11. Odpor uhorskej šľachty a odvolanie reforiem — Jozefove radikálne reformy narazili na tvrdý odpor uhorskej šľachty, ktorá bránila svoje stáročné výsady a daňové oslobodenie. Krátko pred smrťou v roku 1790 musel Jozef II. väčšinu svojich nariadení odvolať — okrem tolerančného patentu, patentu o zrušení nevoľníctva a reformy farností. Ukázalo sa, že príliš rýchle zmeny zhora bez podpory spoločnosti sú ťažko udržateľné.

12. Význam reforiem pre uhorskú spoločnosť — Osvietenské reformy položili základy modernej spoločnosti — oslabili moc šľachty a cirkvi, posilnili štát, rozšírili vzdelanie a zlepšili postavenie poddaných. Naštartovali proces, ktorý vyvrcholil zrušením poddanstva v roku 1848. Zároveň jozefínsky tlak na jednotu ríše nechtiac podnietil rozvoj národného hnutia, vrátane slovenského národného obrodenia.

1. Poučka

Tereziánske a jozefínske reformy boli osvietenské reformy panovníčky Márie Terézie (vládla 1740 – 1780) a jej syna Jozefa II. (vládol 1780 – 1790). Uskutočnili sa v duchu osvietenského absolutizmu — panovník má neobmedzenú moc, ale využíva ju na rozumné zlepšenie štátu a života obyčajných ľudí. Reformy zasiahli školstvo, postavenie poddaných, náboženstvo, súdnictvo aj správu Uhorska.

2. Vysvetlenie

Postupne, krok po kroku:

1. Osvietenstvo bol myšlienkový smer 18. storočia, ktorý zdôrazňoval rozum, vzdelanie a užitočnosť pre celú spoločnosť.
2. Mária Terézia chcela mať silný, usporiadaný a vzdelaný štát. Preto zaviedla reformy „zhora" — bez toho, aby sa pýtala šľachty.
3. Jej najdôležitejšie zmeny: tereziánsky urbár (upravil povinnosti poddaných voči zemepánom) a Ratio educationis (poriadok v školstve, zavedenie povinnej školskej dochádzky).
4. Jej syn Jozef II. pokračoval ešte odvážnejšie. Vydal Tolerančný patent (sloboda vyznania pre nekatolíkov) a patent o zrušení nevoľníctva (poddaní získali osobnú slobodu).
5. Reformy narazili na odpor šľachty, lebo strácala výsady. Mnohé Jozefove zmeny musel pred smrťou odvolať, ale zrušenie nevoľníctva a náboženská tolerancia zostali.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Tereziánsky urbár (1767) — presne určil, koľko dní musí poddaný odrobiť (robota) a koľko odovzdať zemepánovi. Chránil poddaného pred svojvôľou pána. Dôležité: po prvýkrát štát zasiahol v prospech najchudobnejších.
2. Ratio educationis (1777) — jednotný školský poriadok pre celé Uhorsko; zaviedol povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Dôležité: vzdelanie sa stalo dostupné aj pre obyčajných ľudí, nielen pre šľachtu.
3. Tolerančný patent (1781) — Jozef II. povolil slobodne vyznávať evanjelickú, kalvínsku a pravoslávnu vieru. Dôležité: skončilo sa prenasledovanie nekatolíkov, kus náboženskej slobody.
4. Zrušenie nevoľníctva (1781/1785) — poddaný sa mohol slobodne odsťahovať, oženiť sa, dať deti na remeslo či do školy bez súhlasu pána. Dôležité: človek prestal byť „pripútaný" k pôde a pánovi.
5. Jednotné miery, váhy a peniaze — uľahčili obchod v celej ríši. Dôležité: rozvoj hospodárstva a spravodlivejšie obchodovanie.
6. Zavedenie nemčiny ako úradného jazyka (Jozef II.) — malo zjednotiť správu ríše, ale vyvolalo odpor Uhrov, ktorí bránili latinčinu a svoj jazyk. Dôležité: ukazuje, že nie každá reforma bola prijatá kladne.