Tráviaca a dýchacia sústava živočíchov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Tráviaca sústava — Je to sústava orgánov, ktorá spracúva prijatú potravu na jednoduché živiny vstrebateľné do tela. Potrava ňou prechádza postupne: prijatie, mechanické a chemické trávenie, vstrebávanie živín a napokon vylúčenie nestráviteľných zvyškov. Vďaka nej živočích získava energiu a stavebné látky pre rast a pohyb.

2. Tráviaca rúra — Je hlavná cesta, ktorou potrava prechádza telom; u stavovcov sa skladá z ústnej dutiny, hltana, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva, a končí konečníkom alebo kloakou. Postupne sa v nej potrava rozkladá na čoraz jednoduchšie látky. Jej dĺžka a stavba sa líši podľa toho, čím sa živočích živí.

3. Tráviace žľazy — Sú orgány, ktoré vylučujú tráviace šťavy obsahujúce enzýmy rozkladajúce potravu (slinné žľazy, pečeň, podžalúdková žľaza). Pečeň tvorí žlč, ktorá pomáha tráviť tuky, a podžalúdková žľaza vylučuje enzýmy do tenkého čreva. Bez týchto žliaz by sa zložité látky z potravy nedali rozložiť na vstrebateľné živiny.

4. Mechanické a chemické trávenie — Mechanické trávenie potravu rozdrobí (zuby, žalúdočné svaly), chemické ju rozloží pomocou enzýmov na jednoduché látky. Obidva spôsoby spolupracujú — najprv sa potrava rozmelní, aby na ňu enzýmy mohli lepšie pôsobiť. Výsledkom sú jednoduché živiny ako cukry, aminokyseliny a mastné kyseliny.

5. Spôsoby získavania potravy — Živočíchy delíme podľa potravy na bylinožravce, mäsožravce a všežravce, čomu je prispôsobený ich chrup aj dĺžka čreva. Bylinožravce (napríklad krava) majú ploché stoličky a dlhé črevo na trávenie rastlín, mäsožravce (napríklad mačka) majú ostré očné zuby (kly) a kratšie črevo. Stavba tráviacej sústavy teda prezrádza, čím sa živočích živí.

6. Prežúvavce — Sú bylinožravce so zloženým žalúdkom (napríklad krava, ovca, jeleň), ktorý má štyri časti: bachor, čepiec, kniha a slez. Najprv potravu zhltnú, neskôr ju vracajú späť do úst a opätovne prežúvajú, aby lepšie strávili ťažko stráviteľnú rastlinnú vlákninu. Pri trávení im pomáhajú mikroorganizmy žijúce v bachore.

7. Vstrebávanie živín — Prebieha najmä v tenkom čreve, ktorého stena je zložená do drobných výbežkov — klkov, ktoré zväčšujú jej plochu. Cez klky prechádzajú jednoduché živiny do krvi a tá ich rozváža do celého tela. Čím väčšia je vstrebávacia plocha, tým účinnejšie telo využije potravu.

8. Dýchacia sústava — Je sústava orgánov, ktorá zabezpečuje výmenu plynov: do tela prijíma kyslík a odvádza z neho oxid uhličitý. Kyslík telo potrebuje, aby z prijatých živín získalo energiu, pričom vzniká odpadový oxid uhličitý. Bez stáleho prísunu kyslíka by bunky živočícha nemohli žiť.

9. Žiabre — Sú dýchacie orgány vodných živočíchov (rýb), ktoré získavajú kyslík rozpustený vo vode. Voda preteká cez žiabre bohato zásobené krvou, z nej sa do krvi vstrebáva kyslík a uvoľňuje oxid uhličitý. Práve preto ryby nemôžu dýchať vzdušný kyslík a na suchu hynú.

10. Pľúca — Sú dýchacie orgány suchozemských stavovcov (plazy, vtáky, cicavce) aj dospelých obojživelníkov, v ktorých sa vzdušný kyslík dostáva do krvi. Majú veľkú vnútornú plochu, vďaka ktorej prebieha výmena plynov rýchlo a účinne. U cicavcov pomáha pri dýchaní svalová prepážka — bránica, ktorá nasáva a vytláča vzduch.

11. Dýchanie kožou a vzdušnicami — Obojživelníky (napríklad žaba) dýchajú okrem pľúc aj vlhkou kožou, cez ktorú prechádza kyslík priamo do krvi. Hmyz a iný drobný živočích dýcha sústavou rozvetvených rúrok — vzdušníc (tracheí), ktoré privádzajú vzduch priamo k bunkám. Spôsob dýchania je teda prispôsobený prostrediu, v ktorom živočích žije.

12. Vývoj dýchania obojživelníkov — Žaby počas svojho života menia spôsob dýchania: žubrienky vo vode dýchajú žiabrami, dospelé žaby na súši dýchajú pľúcami a kožou. Táto premena (premena = metamorfóza) umožňuje obojživelníkom žiť časť života vo vode a časť na súši. Je to ukážka toho, ako sa dýchacia sústava prispôsobuje zmene prostredia.

1. Poučka

Tráviaca sústava spracúva potravu — rozkladá ju na živiny, ktoré telo prijme, a zvyšky odvádza von. Dýchacia sústava zabezpečuje výmenu plynov: do tela prijíma kyslík (O₂) a von vylučuje oxid uhličitý (CO₂). U stavovcov (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce) majú obe sústavy podobnú stavbu, ale líšia sa podľa prostredia a spôsobu života.

2. Vysvetlenie

Po krokoch, jednoducho:

Tráviaca sústava je trubica, ktorá vedie potravu telom: 1. Ústna dutina — potrava sa prijíma, hryzie a začína sa rozkladať. 2. Pažerák — potrava putuje do žalúdka. 3. Žalúdok — potrava sa trávi pomocou tráviacich štiav. 4. Tenké črevo — vstrebávajú sa živiny do krvi. 5. Hrubé črevo a vyústenie — nestrávené zvyšky sa vylučujú von.

Dýchacia sústava zabezpečuje, aby sa kyslík dostal do krvi: - Ryby dýchajú žiabrami — kyslík berú z vody. - Obojživelníky dýchajú pľúcami aj kožou (žaba). - Plazy, vtáky a cicavce dýchajú pľúcami — kyslík berú zo vzduchu.

Podľa potravy rozlišujeme bylinožravce (rastliny), mäsožravce (iné živočíchy) a všežravce (oboje). Tomu sa prispôsobil aj chrup a dĺžka čreva.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zaradenie podľa chrupu a čreva: Živočích má ploché stoličky na rozdrvenie a veľmi dlhé črevo. Čím sa živí?
Mäsožravce majú ostré očné zuby (kly) na trhanie mäsa a kratšie črevo.
Ploché stoličky rozdrvia rastliny a dlhé črevo je potrebné na trávenie ťažko stráviteľnej rastlinnej potravy.
Znaky ukazujú na rastlinnú potravu → bylinožravec

Príklad 2 — trávenie po orgánoch: Opíš, čo sa deje s myšou, ktorú zožerie mačka, na ceste tráviacou rúrou.
Ústna dutina: mačka korisť zubami roztrhá a prehltne.
Pažerák: potrava putuje do žalúdka, kde sa trávi pomocou tráviacich štiav.
Tenké črevo: dokončí sa trávenie a živiny sa cez klky vstrebú do krvi.
Hrubé črevo: nestrávené zvyšky odchádzajú konečníkom von → ústna dutina, pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo

Príklad 3 — prežúvavce: Krava leží na lúke a stále žuje, hoci práve nežerie. Prečo?
Krava je prežúvavec so zloženým žalúdkom zo štyroch častí (bachor, čepiec, kniha, slez).
Potravu najprv zhltne, neskôr ju vracia do úst a znova prežúva.
Tak lepšie strávi tvrdú rastlinnú vlákninu → prežúva vyvrátenú potravu, aby ju lepšie strávila

Príklad 4 — dýchací orgán podľa prostredia: Prečo kapor vytiahnutý z vody na suchu zahynie, hoci vo vzduchu je veľa kyslíka?
Kapor dýcha žiabrami, ktoré prijímajú kyslík rozpustený vo vode.
Vzdušný kyslík žiabre prijať nevedia.
Bez vody nedostane telo kyslík → žiabre neprijímajú kyslík zo vzduchu

Príklad 5 — zmena dýchania počas života: Ako dýcha žubrienka a ako dospelá žaba?
Žubrienka žije vo vode, preto dýcha žiabrami.
Pri premene (metamorfóze) vyrastú pľúca a dospelá žaba žije aj na súši.
Dospelá žaba dýcha pľúcami a vlhkou kožou → žubrienka žiabrami, žaba pľúcami a kožou

Príklad 6 — z praxe, kŕmenie zvierat: Prečo by si psovi nemal dávať len trávu a krave mäso?
Pes je šelma s ostrými klmi a kratším črevom, samotnú trávu by nestrávil a neprežil by z nej.
Krava je bylinožravec, jej žalúdok s mikroorganizmami je prispôsobený rastlinám.
Tráviaca sústava prezrádza, čím sa živočích má živiť → každý má tráviacu sústavu prispôsobenú inej potrave

Prečo je to dôležité: Bez potravy by telo nemalo živiny ani energiu na pohyb a rast. Bez kyslíka by bunky neprežili ani pár minút. Keď vieme, ako živočích dýcha a čo žerie, rozumieme aj tomu, kde žije a ako sa správa — napríklad prečo ryba zahynie mimo vody alebo prečo má krava také dlhé črevo.

Precvič si

1. Ako sa volá živočích, ktorý žerie rastliny aj mäso?
2. Ktorým orgánom dýcha hmyz?
3. Koľko častí má žalúdok prežúvavca?
4. Ktorý sval pomáha cicavcom pri dýchaní?
5. Čo majú vtáky okrem pľúc a prečo?
6. Prečo musí mať žaba stále vlhkú kožu?