- Vymenuj v správnom poradí aspoň štyri časti tráviacej sústavy stavovca.
- Porovnaj dýchanie ryby a cicavca — čím dýchajú a odkiaľ berú kyslík.
- Zaraď tieto živočíchy podľa potravy (bylinožravec / mäsožravec / všežravec): krava, lev, človek, kôň.
- Vysvetli, prečo má bylinožravec dlhšie črevo ako mäsožravec.
- Aký plyn telo pri dýchaní prijíma a aký vylučuje? Napíš aj ich značky.
Tráviaca a dýchacia sústava živočíchov Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Tráviaca sústava — Je to sústava orgánov, ktorá spracúva prijatú potravu na jednoduché živiny vstrebateľné do tela. Potrava ňou prechádza postupne: prijatie, mechanické a chemické trávenie, vstrebávanie živín a napokon vylúčenie nestráviteľných zvyškov. Vďaka nej živočích získava energiu a stavebné látky pre rast a pohyb.
-
Tráviaca rúra — Je hlavná cesta, ktorou potrava prechádza telom; u stavovcov sa skladá z ústnej dutiny, hltana, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva, a končí konečníkom alebo kloakou. Postupne sa v nej potrava rozkladá na čoraz jednoduchšie látky. Jej dĺžka a stavba sa líši podľa toho, čím sa živočích živí.
-
Tráviace žľazy — Sú orgány, ktoré vylučujú tráviace šťavy obsahujúce enzýmy rozkladajúce potravu (slinné žľazy, pečeň, podžalúdková žľaza). Pečeň tvorí žlč, ktorá pomáha tráviť tuky, a podžalúdková žľaza vylučuje enzýmy do tenkého čreva. Bez týchto žliaz by sa zložité látky z potravy nedali rozložiť na vstrebateľné živiny.
-
Mechanické a chemické trávenie — Mechanické trávenie potravu rozdrobí (zuby, žalúdočné svaly), chemické ju rozloží pomocou enzýmov na jednoduché látky. Obidva spôsoby spolupracujú — najprv sa potrava rozmelní, aby na ňu enzýmy mohli lepšie pôsobiť. Výsledkom sú jednoduché živiny ako cukry, aminokyseliny a mastné kyseliny.
-
Spôsoby získavania potravy — Živočíchy delíme podľa potravy na bylinožravce, mäsožravce a všežravce, čomu je prispôsobený ich chrup aj dĺžka čreva. Bylinožravce (napríklad krava) majú ploché stoličky a dlhé črevo na trávenie rastlín, mäsožravce (napríklad mačka) majú ostré očné zuby (kly) a kratšie črevo. Stavba tráviacej sústavy teda prezrádza, čím sa živočích živí.
-
Prežúvavce — Sú bylinožravce so zloženým žalúdkom (napríklad krava, ovca, jeleň), ktorý má štyri časti: bachor, čepiec, kniha a slez. Najprv potravu zhltnú, neskôr ju vracajú späť do úst a opätovne prežúvajú, aby lepšie strávili ťažko stráviteľnú rastlinnú vlákninu. Pri trávení im pomáhajú mikroorganizmy žijúce v bachore.
-
Vstrebávanie živín — Prebieha najmä v tenkom čreve, ktorého stena je zložená do drobných výbežkov — klkov, ktoré zväčšujú jej plochu. Cez klky prechádzajú jednoduché živiny do krvi a tá ich rozváža do celého tela. Čím väčšia je vstrebávacia plocha, tým účinnejšie telo využije potravu.
-
Dýchacia sústava — Je sústava orgánov, ktorá zabezpečuje výmenu plynov: do tela prijíma kyslík a odvádza z neho oxid uhličitý. Kyslík telo potrebuje, aby z prijatých živín získalo energiu, pričom vzniká odpadový oxid uhličitý. Bez stáleho prísunu kyslíka by bunky živočícha nemohli žiť.
-
Žiabre — Sú dýchacie orgány vodných živočíchov (rýb), ktoré získavajú kyslík rozpustený vo vode. Voda preteká cez žiabre bohato zásobené krvou, z nej sa do krvi vstrebáva kyslík a uvoľňuje oxid uhličitý. Práve preto ryby nemôžu dýchať vzdušný kyslík a na suchu hynú.
-
Pľúca — Sú dýchacie orgány suchozemských stavovcov (plazy, vtáky, cicavce) aj dospelých obojživelníkov, v ktorých sa vzdušný kyslík dostáva do krvi. Majú veľkú vnútornú plochu, vďaka ktorej prebieha výmena plynov rýchlo a účinne. U cicavcov pomáha pri dýchaní svalová prepážka — bránica, ktorá nasáva a vytláča vzduch.
-
Dýchanie kožou a vzdušnicami — Obojživelníky (napríklad žaba) dýchajú okrem pľúc aj vlhkou kožou, cez ktorú prechádza kyslík priamo do krvi. Hmyz a iný drobný živočích dýcha sústavou rozvetvených rúrok — vzdušníc (tracheí), ktoré privádzajú vzduch priamo k bunkám. Spôsob dýchania je teda prispôsobený prostrediu, v ktorom živočích žije.
-
Vývoj dýchania obojživelníkov — Žaby počas svojho života menia spôsob dýchania: žubrienky vo vode dýchajú žiabrami, dospelé žaby na súši dýchajú pľúcami a kožou. Táto premena (premena = metamorfóza) umožňuje obojživelníkom žiť časť života vo vode a časť na súši. Je to ukážka toho, ako sa dýchacia sústava prispôsobuje zmene prostredia.
1. Poučka
Tráviaca sústava spracúva potravu — rozkladá ju na živiny, ktoré telo prijme, a zvyšky odvádza von. Dýchacia sústava zabezpečuje výmenu plynov: do tela prijíma kyslík (O₂) a von vylučuje oxid uhličitý (CO₂). U stavovcov (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce) majú obe sústavy podobnú stavbu, ale líšia sa podľa prostredia a spôsobu života.
2. Vysvetlenie
Po krokoch, jednoducho:
Tráviaca sústava je trubica, ktorá vedie potravu telom: 1. Ústna dutina — potrava sa prijíma, hryzie a začína sa rozkladať. 2. Pažerák — potrava putuje do žalúdka. 3. Žalúdok — potrava sa trávi pomocou tráviacich štiav. 4. Tenké črevo — vstrebávajú sa živiny do krvi. 5. Hrubé črevo a vyústenie — nestrávené zvyšky sa vylučujú von.
Dýchacia sústava zabezpečuje, aby sa kyslík dostal do krvi: - Ryby dýchajú žiabrami — kyslík berú z vody. - Obojživelníky dýchajú pľúcami aj kožou (žaba). - Plazy, vtáky a cicavce dýchajú pľúcami — kyslík berú zo vzduchu.
Podľa potravy rozlišujeme bylinožravce (rastliny), mäsožravce (iné živočíchy) a všežravce (oboje). Tomu sa prispôsobil aj chrup a dĺžka čreva.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Krava (bylinožravec) má veľmi dlhé črevo a viackomorový žalúdok, aby strávila tvrdú trávu. Potravu prežúva — žuje znova vyvrátené sústo.
- Lev (mäsožravec) má ostré zuby (očné zuby — tesáky) na trhanie mäsa a kratšie črevo, lebo mäso sa trávi ľahšie.
- Kapor (ryba) dýcha žiabrami — voda preteká cez žiabre a z nej sa do krvi dostáva kyslík.
- Žaba (obojživelník) dýcha pľúcami na suchu, ale pod vodou aj kožou, preto musí mať vlhkú kožu.
- Vták (napr. lastovička) má okrem pľúc aj vzdušné vaky, ktoré mu pomáhajú dýchať pri náročnom lete.
- Človek (cicavec) dýcha pľúcami a je všežravec — má rôzne typy zubov na rozhryzenie rastlinnej aj mäsitej potravy.
Prečo je to dôležité: Bez potravy by telo nemalo živiny ani energiu na pohyb a rast. Bez kyslíka by bunky neprežili ani pár minút. Keď vieme, ako živočích dýcha a čo žerie, rozumieme aj tomu, kde žije a ako sa správa — napríklad prečo ryba zahynie mimo vody alebo prečo má krava také dlhé črevo.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.