Ústava Slovenskej republiky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ústava Slovenskej republiky — je najvyšší zákon štátu, ktorý má najväčšiu právnu silu, takže žiadny iný zákon ani nariadenie s ňou nesmie byť v rozpore. Určuje, ako je štát usporiadaný, aké má orgány a aké práva a povinnosti majú občania. Tvorí základ celého právneho poriadku Slovenskej republiky.

2. 1. september 1992 — v tento deň Slovenská národná rada prijala Ústavu SR ešte pred rozdelením Česko-Slovenska. Práve preto sa 1. september slávi ako Deň Ústavy Slovenskej republiky a je štátnym sviatkom. Väčšina ustanovení Ústavy nadobudla účinnosť 1. októbra 1992 (zvyšok 1. januára 1993), čím sa Slovensko pripravilo na samostatnosť.

3. 1. január 1993 — vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa Ústava stala základným zákonom plne suverénneho štátu. Slovensko sa po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska stalo nezávislým štátom s vlastnými najvyššími orgánmi. Ústava tým získala svoj plný význam ako základ fungovania nového štátu.

4. Preambula — je slávnostný úvod Ústavy, ktorý sa začína slovami „My, národ slovenský…". Vyjadruje historické, kultúrne a duchovné hodnoty, na ktorých štát stojí, a pripomína cyrilo-metodské dedičstvo i odkaz Veľkej Moravy. Hoci nemá podobu konkrétnych paragrafov, dáva celej Ústave zmysel a smerovanie.

5. Štruktúra Ústavy — Ústava je rozdelená na preambulu a deväť hláv, ktoré obsahujú jednotlivé články (články sa označujú „Čl."). Hlavy upravujú napríklad základné práva a slobody, zákonodarnú moc, výkonnú moc, súdnu moc či územnú samosprávu. Vďaka tomuto usporiadaniu je jasne dané, kto má v štáte akú právomoc.

6. Deľba moci — Ústava rozdeľuje štátnu moc na tri navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento princíp zabraňuje tomu, aby sa všetka moc sústredila v rukách jedného človeka alebo jednej skupiny, a chráni tak demokraciu. Jednotlivé zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú, čo sa nazýva systém bŕzd a protiváh.

7. Zákonodarná moc — Národná rada SR — túto moc vykonáva jednokomorový parlament, ktorý tvorí 150 poslancov volených na štyri roky. Jeho hlavnou úlohou je prijímať, meniť a rušiť zákony a schvaľovať štátny rozpočet. Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

8. Výkonná moc — prezident a vláda — výkonnú moc vykonáva prezident SR a vláda SR na čele s predsedom vlády (premiérom). Vláda riadi a uskutočňuje politiku štátu, pripravuje zákony a stará sa o každodenný chod krajiny cez jednotlivé ministerstvá. Prezident je hlavou štátu, zastupuje krajinu navonok a je volený priamo občanmi na päť rokov.

9. Súdna moc — súdy a Ústavný súd — súdnu moc vykonávajú nezávislé súdy, ktoré rozhodujú spory a trestajú porušenie zákonov v mene Slovenskej republiky. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR so sídlom v Košiciach, ktorý dohliada na to, aby zákony a rozhodnutia boli v súlade s Ústavou. Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a viazaní len zákonom.

10. Základné práva a slobody — Ústava občanom zaručuje práva ako právo na život, slobodu prejavu, slobodu náboženstva, právo na vzdelanie či právo voliť a byť volený. Tieto práva sú nescudziteľné a nezrušiteľné, čo znamená, že ich nemožno občanovi svojvoľne odobrať. Zároveň Ústava stanovuje aj povinnosti, napríklad dodržiavať zákony a chrániť životné prostredie.

11. Suverenita ľudu — Ústava vychádza zo zásady, že všetka moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo v referende. To znamená, že zdrojom moci v štáte je ľud, nie panovník či jedna strana. Tento princíp je základom demokratického a právneho štátu, ktorým Slovenská republika je.

12. Zmena Ústavy — Ústavu možno zmeniť alebo doplniť iba ústavným zákonom, na schválenie ktorého je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady, teda aspoň 90 zo 150. Táto sťažená podmienka zaručuje, že najvyšší zákon nemožno meniť ľahko a unáhlene. Tým sa zabezpečuje stabilita a trvácnosť základných pravidiel fungovania štátu.

1. Poučka

Ústava Slovenskej republiky je najvyšší zákon štátu. Bola prijatá 1. septembra 1992 a väčšina jej ustanovení nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, zvyšok 1. januára 1993 (vznik samostatného Slovenska). Určuje, ako je štát usporiadaný, aké má občan práva a povinnosti a rozdeľuje štátnu moc na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Žiaden iný zákon nesmie byť v rozpore s ústavou.

2. Vysvetlenie

Predstav si ústavu ako „pravidlá hry“ pre celý štát:

1. Je najvyššia — všetky ostatné zákony jej musia byť podriadené. Keď je nejaký zákon proti ústave, je neplatný.
2. Hovorí, kto je zdrojom moci — moc pochádza od občanov. Tí ju uplatňujú vo voľbách alebo priamo (referendum).
3. Delí moc na tri časti, aby žiadna nemala všetko (deľba moci): - zákonodarná — tvorí zákony → Národná rada SR (parlament, 150 poslancov), - výkonná — uvádza zákony do praxe, riadi štát → vláda SR a prezident SR, - súdna — rozhoduje spory a trestá porušenie zákonov → súdy na čele s Najvyšším súdom; nad dodržiavaním ústavy bdie Ústavný súd (Košice).
4. Chráni práva občanov — zaručuje základné ľudské práva a slobody (sloboda prejavu, právo voliť, rovnosť pred zákonom a ďalšie).

Vďaka deľbe moci sa zložky navzájom kontrolujú a vyvažujú, takže moc nemôže zneužiť jeden človek ani jedna skupina.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — orgán a zložka moci: Ktorá zložka moci koná: a) Národná rada SR schváli štátny rozpočet, b) vláda rozhodne o stavbe diaľnice, c) súd odsúdi páchateľa krádeže, d) Ústavný súd zruší protiústavný zákon?
Ústava delí moc na zákonodarnú (NR SR), výkonnú (vláda, prezident) a súdnu (súdy, Ústavný súd).
Schvaľovanie zákonov a rozpočtu je úloha parlamentu, riadenie štátu úloha vlády.
Súdenie páchateľov aj posudzovanie súladu zákonov s ústavou patrí súdom.
Výsledok → a) zákonodarná, b) výkonná, c) súdna, d) súdna

Príklad 2 — oprav tvrdenie: „Prezident SR schválil nový zákon o daniach." Je to správne?
Zákony prijíma jediný zákonodarný orgán, Národná rada SR.
Prezident patrí do výkonnej moci, schválený zákon podpisuje alebo ho môže vrátiť parlamentu.
Správne znenie: Národná rada schválila zákon a prezident ho podpísal.
Oprava → zákon schválila Národná rada SR, prezident ho len podpísal

Príklad 3 — zmena ústavy: Za ústavný zákon meniaci Ústavu SR hlasuje 85 poslancov zo 150. Je prijatý?
Ústavu možno zmeniť len ústavným zákonom.
Potrebná je trojpätinová väčšina všetkých poslancov: 150 : 5 · 3 = 90.
Za hlasovalo 85, čo je menej ako 90.
Záver → nie je prijatý, chýba 5 hlasov do 90

Príklad 4 — zákon proti ústave: Parlament prijme zákon, ktorý zakazuje kritizovať vládu na sociálnych sieťach. Čo sa môže stať?
Ústava zaručuje slobodu prejavu a má najvyššiu právnu silu.
Zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, nesmie platiť.
O súlade zákonov s ústavou rozhoduje Ústavný súd SR v Košiciach.
Záver → Ústavný súd môže taký zákon zrušiť pre rozpor so slobodou prejavu

Príklad 5 — zdroj moci: Kto je podľa Ústavy SR zdrojom štátnej moci a ako ju vykonáva?
Ústava vychádza zo zásady suverenity ľudu.
Všetka moc pochádza od občanov.
Vykonávajú ju cez volených zástupcov (voľby) alebo priamo (referendum).
Výsledok → občania, prostredníctvom volieb alebo priamo v referende

Príklad 6 — z praxe, ústavné právo a povinnosť: Osemnásťročná Michaela ide prvýkrát voliť a cestou zahodí obal od desiaty do lesa. Ktoré ústavné právo využila a ktorú ústavnú povinnosť porušila?
Ústava zaručuje právo voliť a byť volený (voliť možno od 18 rokov).
Ústava stanovuje aj povinnosti, napríklad dodržiavať zákony a chrániť životné prostredie.
Voľba je využitie práva, odhodenie odpadu do lesa porušuje ochranu prírody.
Výsledok → využila právo voliť, porušila povinnosť chrániť životné prostredie

Prečo je to dôležité: Ústava bráni zneužitiu moci, zaručuje ti práva (môžeš slobodne hovoriť názor, voliť, byť rovný pred zákonom) a robí zo Slovenska právny štát — miesto, kde platia pravidlá pre všetkých rovnako, aj pre tých, čo vládnu. Bez ústavy by neexistovala ochrana pred svojvôľou a každý by si robil, čo chce.

Precvič si

1. Ktorého dňa bola prijatá Ústava SR?
2. Ktorými slovami sa začína preambula Ústavy SR?
3. Na koľko hláv je rozdelená Ústava SR?
4. Na koľko rokov je volený prezident SR?
5. Koľko poslancov musí najmenej hlasovať za zmenu Ústavy SR?
6. Ktorý orgán Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom?