Ústava Slovenskej republiky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ústava Slovenskej republiky — je najvyšší zákon štátu, ktorý má najväčšiu právnu silu, takže žiadny iný zákon ani nariadenie s ňou nesmie byť v rozpore. Určuje, ako je štát usporiadaný, aké má orgány a aké práva a povinnosti majú občania. Tvorí základ celého právneho poriadku Slovenskej republiky.

2. 1. september 1992 — v tento deň Slovenská národná rada prijala Ústavu SR ešte pred rozdelením Česko-Slovenska. Práve preto sa 1. september slávi ako Deň Ústavy Slovenskej republiky a je štátnym sviatkom. Ústava nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, čím sa Slovensko pripravilo na samostatnosť.

3. 1. január 1993 — vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa Ústava stala základným zákonom plne suverénneho štátu. Slovensko sa po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska stalo nezávislým štátom s vlastnými najvyššími orgánmi. Ústava tým získala svoj plný význam ako základ fungovania nového štátu.

4. Preambula — je slávnostný úvod Ústavy, ktorý sa začína slovami „My, národ slovenský…". Vyjadruje historické, kultúrne a duchovné hodnoty, na ktorých štát stojí, a pripomína cyrilo-metodské dedičstvo i odkaz Veľkej Moravy. Hoci nemá podobu konkrétnych paragrafov, dáva celej Ústave zmysel a smerovanie.

5. Štruktúra Ústavy — Ústava je rozdelená na preambulu a deväť hláv, ktoré obsahujú jednotlivé články (články sa označujú „Čl."). Hlavy upravujú napríklad základné práva a slobody, zákonodarnú moc, výkonnú moc, súdnu moc či územnú samosprávu. Vďaka tomuto usporiadaniu je jasne dané, kto má v štáte akú právomoc.

6. Deľba moci — Ústava rozdeľuje štátnu moc na tri navzájom nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento princíp zabraňuje tomu, aby sa všetka moc sústredila v rukách jedného človeka alebo jednej skupiny, a chráni tak demokraciu. Jednotlivé zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú, čo sa nazýva systém bŕzd a protiváh.

7. Zákonodarná moc — Národná rada SR — túto moc vykonáva jednokomorový parlament, ktorý tvorí 150 poslancov volených na štyri roky. Jeho hlavnou úlohou je prijímať, meniť a rušiť zákony a schvaľovať štátny rozpočet. Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

8. Výkonná moc — prezident a vláda — výkonnú moc vykonáva prezident SR a vláda SR na čele s predsedom vlády (premiérom). Vláda riadi a uskutočňuje politiku štátu, pripravuje zákony a stará sa o každodenný chod krajiny cez jednotlivé ministerstvá. Prezident je hlavou štátu, zastupuje krajinu navonok a je volený priamo občanmi na päť rokov.

9. Súdna moc — súdy a Ústavný súd — súdnu moc vykonávajú nezávislé súdy, ktoré rozhodujú spory a trestajú porušenie zákonov v mene Slovenskej republiky. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR so sídlom v Košiciach, ktorý dohliada na to, aby zákony a rozhodnutia boli v súlade s Ústavou. Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a viazaní len zákonom.

10. Základné práva a slobody — Ústava občanom zaručuje práva ako právo na život, slobodu prejavu, slobodu náboženstva, právo na vzdelanie či právo voliť a byť volený. Tieto práva sú nescudziteľné a nezrušiteľné, čo znamená, že ich nemožno občanovi svojvoľne odobrať. Zároveň Ústava stanovuje aj povinnosti, napríklad dodržiavať zákony a chrániť životné prostredie.

11. Suverenita ľudu — Ústava vychádza zo zásady, že všetka moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo v referende. To znamená, že zdrojom moci v štáte je ľud, nie panovník či jedna strana. Tento princíp je základom demokratického a právneho štátu, ktorým Slovenská republika je.

12. Zmena Ústavy — Ústavu možno zmeniť alebo doplniť iba ústavným zákonom, na schválenie ktorého je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady, teda aspoň 90 zo 150. Táto sťažená podmienka zaručuje, že najvyšší zákon nemožno meniť ľahko a unáhlene. Tým sa zabezpečuje stabilita a trvácnosť základných pravidiel fungovania štátu.

1. Poučka

Ústava Slovenskej republiky je najvyšší zákon štátu. Bola prijatá 1. septembra 1992 a do platnosti vstúpila 1. januára 1993 (vznik samostatného Slovenska). Určuje, ako je štát usporiadaný, aké má občan práva a povinnosti a rozdeľuje štátnu moc na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Žiaden iný zákon nesmie byť v rozpore s ústavou.

2. Vysvetlenie

Predstav si ústavu ako „pravidlá hry“ pre celý štát:

1. Je najvyššia — všetky ostatné zákony jej musia byť podriadené. Keď je nejaký zákon proti ústave, je neplatný.
2. Hovorí, kto je zdrojom moci — moc pochádza od občanov. Tí ju uplatňujú vo voľbách alebo priamo (referendum).
3. Delí moc na tri časti, aby žiadna nemala všetko (deľba moci): - zákonodarná — tvorí zákony → Národná rada SR (parlament, 150 poslancov), - výkonná — uvádza zákony do praxe, riadi štát → vláda SR a prezident SR, - súdna — rozhoduje spory a trestá porušenie zákonov → súdy na čele s Najvyšším súdom; nad dodržiavaním ústavy bdie Ústavný súd (Košice).
4. Chráni práva občanov — zaručuje základné ľudské práva a slobody (sloboda prejavu, právo voliť, rovnosť pred zákonom a ďalšie).

Vďaka deľbe moci sa zložky navzájom kontrolujú a vyvažujú, takže moc nemôže zneužiť jeden človek ani jedna skupina.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Parlament prijíma zákon o školstve — to je zákonodarná moc (Národná rada SR hlasuje o zákone).
• Vláda rozhodne o stavbe diaľnice a ministerstvá to zariadia — to je výkonná moc, ktorá zákony a rozhodnutia uvádza do praxe.
• Súd odsúdi páchateľa za krádež — to je súdna moc, ktorá nezávisle rozhoduje podľa zákonov.
• Ústavný súd zruší zákon, ktorý odporuje ústave — ukazuje, že ústava je naozaj najvyššia a chráni ju samostatná inštitúcia.
• Občan vo voľbách dá hlas svojmu kandidátovi do parlamentu — uplatňuje tým svoje ústavné právo voliť, lebo zdrojom moci sú občania.

Prečo je to dôležité: Ústava bráni zneužitiu moci, zaručuje ti práva (môžeš slobodne hovoriť názor, voliť, byť rovný pred zákonom) a robí zo Slovenska právny štát — miesto, kde platia pravidlá pre všetkých rovnako, aj pre tých, čo vládnu. Bez ústavy by neexistovala ochrana pred svojvôľou a každý by si robil, čo chce.