Ústava Slovenskej republiky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ústava Slovenskej republiky — je základný a najvyšší zákon štátu, ktorý má najväčšiu právnu silu zo všetkých zákonov. Všetky ostatné zákony, vyhlášky a nariadenia musia byť s ňou v súlade — ak nie sú, sú neplatné. Určuje, ako štát funguje, aké má orgány a aké práva majú jeho občania.

2. Prijatie 1. septembra 1992 — Ústavu SR prijala Slovenská národná rada (vtedajší parlament) ešte počas existencie Česko-Slovenska. Tento deň sa preto na Slovensku každoročne oslavuje ako štátny sviatok Deň Ústavy SR. Väčšina ustanovení Ústavy nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, teda ešte pred vznikom samostatného Slovenska (zvyšok až 1. januára 1993).

3. 1. január 1993 — vznik samostatnej SR — Ústava bola pripravená tak, aby Slovensko mohlo fungovať ako samostatný štát po rozdelení Česko-Slovenska. Keď 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, Ústava sa stala plne funkčným základom nového štátu. Spája tak vznik štátnosti s jeho najvyšším zákonom.

4. Štruktúra: preambula a deväť hláv — Ústava sa začína slávnostným úvodom (preambulou) so slovami „My, národ slovenský…" a pokračuje deviatimi hlavami rozdelenými na články. Jednotlivé hlavy upravujú napríklad základné práva a slobody, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc či územnú samosprávu. Vďaka tomuto usporiadaniu je jasné, kto má v štáte akú právomoc.

5. Slovensko ako demokratický a právny štát — Ústava v prvom článku vyhlasuje SR za zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Znamená to, že o veciach sa rozhoduje slobodnými voľbami a každý — vrátane štátu — sa musí riadiť zákonmi. Toto je základ slobody a spravodlivosti pre všetkých obyvateľov.

6. Deľba moci na tri zložky — Štátna moc je rozdelená na zákonodarnú (parlament — Národná rada SR), výkonnú (prezident a vláda) a súdnu (súdy). Toto rozdelenie zabraňuje tomu, aby sa všetka moc sústredila v rukách jednej osoby alebo skupiny. Jednotlivé zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú, čo chráni demokraciu.

7. Zdroj moci je ľud — Ústava hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (napríklad v referende). Občania teda nie sú podriadení štátu — naopak, štát slúži im. Toto je podstata pojmu demokracia, čo doslova znamená „vláda ľudu".

8. Základné práva a slobody — Druhá hlava Ústavy obsahuje práva, ktoré štát musí každému zaručiť a chrániť. Patria sem napríklad právo na život, sloboda a osobná nedotknuteľnosť, právo vlastniť majetok a zákaz mučenia či nútených prác. Tieto práva platia pre všetkých ľudí bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva či pôvodu (rovnosť pred zákonom).

9. Politické práva — Ústava zaručuje slobodu prejavu, právo na informácie, právo zhromažďovať sa, združovať sa v spolkoch a stranách a voliť či byť volený. Vďaka nim sa občania môžu zapájať do verejného života a ovplyvňovať, ako sa štát spravuje. Bez politických práv by demokracia nemohla fungovať.

10. Sociálne, hospodárske a kultúrne práva — Ústava priznáva aj právo na vzdelanie, na prácu a spravodlivú odmenu, na ochranu zdravia či na priaznivé životné prostredie. Osobitne chráni deti, mladistvých, ženy a ľudí so zdravotným postihnutím. Tieto práva ukazujú, že štát sa stará aj o dôstojné životné podmienky svojich občanov.

11. Ústavný súd SR — sídli v Košiciach a je strážcom ústavnosti, teda dohliada, aby zákony a rozhodnutia štátu boli v súlade s Ústavou. Ak zistí, že nejaký zákon Ústavu porušuje, môže ho zrušiť. Občan sa naň môže obrátiť aj vtedy, keď sa domnieva, že mu boli porušené jeho základné práva.

12. Povinnosti občanov a zmena Ústavy — Okrem práv Ústava ukladá aj povinnosti, napríklad dodržiavať zákony a chrániť životné prostredie. Ústavu možno zmeniť alebo doplniť len takzvaným ústavným zákonom, na ktorý je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady SR. Táto náročná podmienka zabezpečuje, že najvyšší zákon štátu nemožno meniť ľahkovážne.

1. Poučka

Ústava Slovenskej republiky je základný zákon štátu — má najvyššiu právnu silu, čo znamená, že žiadny iný zákon nesmie byť s ňou v rozpore. Bola prijatá 1. septembra 1992 (Ústava SR č. 460/1992 Zb.) a určuje, ako je štát usporiadaný, kto má akú moc a aké práva a slobody majú jeho občania.

2. Vysvetlenie

Predstav si Ústavu ako pravidlá hry pre celý štát. Po krokoch:

1. Najvyšší zákon — všetky ostatné zákony (napr. školský zákon, cestný zákon) musia byť s Ústavou v súlade. Ak by boli v rozpore, sú neplatné.
2. Z čoho sa skladá — z preambuly (slávnostný úvod „My, národ slovenský…") a deviatich hláv, ktoré delia obsah do oblastí.
3. Usporiadanie štátu — Ústava hovorí, že SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a rozdeľuje moc na tri zložky: zákonodarnú (Národná rada SR), výkonnú (prezident, vláda) a súdnu (súdy). Toto sa volá deľba moci.
4. Práva a slobody — druhá hlava vymenúva, čo nikto nesmie občanovi vziať.
5. Strážca Ústavy — či sú zákony v súlade s Ústavou, kontroluje Ústavný súd SR (sídli v Košiciach).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — situácia, ktoré právo z Ústavy: Ktoré právo je dotknuté? a) Žiak napíše na blog kritiku rozhodnutia starostu. b) Rodičia prihlásia dieťa do bezplatnej školy. c) Plnoletá Hana ide k voľbám.
a) vyjadruje názor → sloboda prejavu (politické právo).
b) chodí do školy bezplatne → právo na vzdelanie (kultúrne právo).
c) volí → volebné právo (politické právo).
Výsledok → a) sloboda prejavu, b) právo na vzdelanie, c) volebné právo

Príklad 2 — najvyšší zákon: Parlament by prijal zákon, ktorý zakazuje ľuďom jedného náboženstva chodiť na vysokú školu. Čo sa stane?
Ústava zaručuje rovnosť pred zákonom bez rozdielu náboženstva a právo na vzdelanie.
Zákon v rozpore s Ústavou je neplatný.
Ústavný súd SR ho na návrh posúdi a môže ho zrušiť → Ústavný súd ho zruší ako protiústavný

Príklad 3 — rovnosť a zákaz diskriminácie: Kaviareň nechce obslúžiť hosťa pre farbu jeho pleti. Je to v súlade s Ústavou?
Ústava: práva platia pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva či pôvodu.
Odmietnutie pre farbu pleti je diskriminácia → nie, porušuje rovnosť pred zákonom

Príklad 4 — zmena Ústavy: Koľko poslancov musí hlasovať za zmenu Ústavy?
NR SR má 150 poslancov.
Ústavný zákon potrebuje trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov: 150 : 5 · 3 = 90.
Výsledok → aspoň 90 poslancov

Príklad 5 — z praxe, prečo je 1. september voľno: Prečo si 1. septembra pripomíname štátny sviatok?
V tento deň v roku 1992 prijala Slovenská národná rada Ústavu SR.
Preto je 1. september štátny sviatok → Deň Ústavy SR

Prečo je to dôležité: Ústava chráni teba aj každého občana pred zneužitím moci. Bez nej by si vládnúci mohli robiť, čo chcú — meniť pravidlá v svoj prospech a odoberať ľuďom práva. Ústava je istota, že štát musí dodržiavať rovnaké pravidlá pre všetkých.

Precvič si

1. Ktorý orgán prijal Ústavu SR?
2. Akými slovami sa začína preambula Ústavy?
3. Koľko hláv má Ústava SR?
4. Ktorá hlava Ústavy obsahuje základné práva a slobody?
5. Od koho podľa Ústavy pochádza štátna moc?
6. Je právo na ochranu zdravia politické, alebo sociálne právo?