- Vlastnými slovami opíš, ako vznikla Veľká Morava a kto bol jej prvým kniežaťom.
- Vysvetli, prečo knieža Rastislav pozval Konštantína a Metoda a čo nám priniesli.
- Zoraď chronologicky tieto udalosti: príchod Konštantína a Metoda, vznik Veľkej Moravy, zánik Veľkej Moravy.
- Vysvetli povesť o Svätoplukových prútoch a čo nás učí o príčine zániku štátu.
- Uveď aspoň tri dôvody, prečo je odkaz Veľkej Moravy a vierozvestcov dôležitý pre Slovensko aj dnes.
Veľká Morava Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Vznik Veľkej Moravy (833) — Veľká Morava vznikla okolo roku 833, keď knieža Mojmír I. vyhnal nitrianske knieža Pribinu a spojil Moravské a Nitrianske kniežatstvo do jedného štátu. Bol to prvý spoločný štátny útvar našich predkov, starých Slovanov, na území dnešného Slovenska a Moravy. Tým sa začali dejiny prvého významného slovanského štátu v strednej Európe.
-
Mojmírovci — vládnuca dynastia Veľkej Moravy, pomenovaná podľa zakladateľa Mojmíra I. Postupne sa v nej vystriedali Mojmír I., Rastislav, Svätopluk I. a Mojmír II. Práve za ich vlády Veľká Morava prešla od vzniku cez rozkvet až po zánik.
-
Knieža Rastislav (846–870) — nastúpil po Mojmírovi I. a usiloval sa o nezávislosť od Východofranskej ríše, ktorá ohrozovala samostatnosť Veľkej Moravy. Aby oslabil vplyv nemeckých (franských) kňazov, požiadal byzantského cisára Michala III. o učiteľov, ktorí by hlásali kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Tým otvoril dvere príchodu Konštantína a Metoda.
-
Príchod Konštantína a Metoda (863) — v roku 863 prišli na Veľkú Moravu Konštantín (neskôr prijal meno Cyril) a jeho brat Metod, dvaja vzdelaní vierozvestcovia z byzantského mesta Solún. Pochádzali z gréckeho prostredia, ale ovládali slovanský jazyk. Ich misia mala obrovský význam pre vzdelanosť a kultúru našich predkov.
-
Hlaholika — prvé slovanské písmo, ktoré zostavil Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu. Vďaka nemu mohli Slovania po prvý raz zapisovať svoj jazyk a čítať náboženské i vzdelávacie texty. Z hlaholiky neskôr vznikla jednoduchšia cyrilika, ktorá je základom dnešnej azbuky používanej napríklad v ruštine.
-
Staroslovienčina — prvý spisovný (literárny) jazyk Slovanov, do ktorého bratia preložili Bibliu a bohoslužobné knihy. Bohoslužby sa tak konali v jazyku, ktorému ľudia rozumeli, nie iba v latinčine alebo gréčtine. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom Európy a základom kultúrnej a náboženskej samostatnosti Veľkej Moravy.
-
Proglas — prvá slovanská báseň, predslov k prekladu evanjelia, ktorej autorom bol Konštantín. Oslavuje význam vzdelania a čítania kníh v rodnom jazyku slávnou myšlienkou, že „národ bez kníh je nahý". Je to najstaršia známa literárna pamiatka napísaná v staroslovienčine na našom území.
-
Knieža Svätopluk I. (871–894) — najmocnejší veľkomoravský panovník, za vlády ktorého dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozsah a najväčší rozkvet. Pripojil rozsiahle územia (napr. Čechy, časti Panónie a ďalšie) a Veľká Morava sa stala uznávanou mocnosťou, s ktorou museli rátať aj Frankovia a pápež. Práve obdobie jeho vlády označujeme ako vrchol moci tohto štátu.
-
Uznanie slovanskej bohoslužby pápežom — Konštantín a Metod obhájili používanie staroslovienčiny pri bohoslužbách pred pápežom v Ríme, ktorý ju oficiálne schválil. Metod bol dokonca vymenovaný za arcibiskupa Veľkej Moravy. Bolo to mimoriadne víťazstvo, lebo bohoslužby sa vtedy bežne smeli konať iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine.
-
Zánik Veľkej Moravy (okolo 906–907) — po Svätoplukovej smrti sa štát oslaboval vnútornými spormi medzi jeho synmi (Mojmír II. a Svätopluk II.) a vonkajším tlakom. Definitívny koniec priniesli vpády kočovných starých Maďarov, ktorí Veľkú Moravu po bitke pri Bratislave (907) rozvrátili. Napriek zániku zostalo jej kultúrne a náboženské dedičstvo trvalým základom našej histórie.
-
Prínos Konštantína a Metoda pre našu kultúru — vďaka nim získali naši predkovia prvé písmo, prvý spisovný jazyk, prvú literatúru a vlastné školstvo, čím položili základy slovanskej vzdelanosti. Ich dielo malo dosah na celý slovanský svet, nielen na Veľkú Moravu. Pre tento mimoriadny význam ich katolícka cirkev vyhlásila za spolupatrónov Európy a na Slovensku si ich pripomíname štátnym sviatkom 5. júla.
1. Poučka
Veľká Morava bol prvý spoločný štát našich slovanských predkov. Vznikla okolo roku 833, keď knieža Mojmír I. spojil Moravské a Nitrianske kniežatstvo. Najväčší rozkvet dosiahla za vlády kniežaťa Svätopluka. V roku 863 prišli na jej územie vierozvestcovia Konštantín a Metod, ktorí priniesli prvé slovanské písmo hlaholiku a vzdelanosť.
2. Vysvetlenie
Predstav si to po krokoch:
- V 9. storočí žili naši slovanskí predkovia v menších kniežatstvách — najmä Moravskom a Nitrianskom.
- Knieža Mojmír I. roku 833 vyhnal nitrianske knieža Pribinu a obe územia spojil do jedného štátu — vznikla Veľká Morava.
- Za kniežaťa Rastislava štát zosilnel. Rastislav chcel byť nezávislý od východofranských kňazov, preto požiadal byzantského cisára o učiteľov, ktorí by hlásali vieru v zrozumiteľnom slovanskom jazyku.
- Roku 863 prišli bratia Konštantín (neskôr mních Cyril) a Metod. Zostavili písmo hlaholiku a do slovanského jazyka (staroslovienčiny) preložili Bibliu a bohoslužobné knihy.
- Najväčšiu moc získala Veľká Morava za Svätopluka, ktorý rozšíril jej územie.
- Po Svätoplukovej smrti štát zoslabol pre spory jeho synov a okolo roku 906–907 zanikol pod náporom starých Maďarov.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Hlaholika — prvé písmo Slovanov, ktoré zostavil Konštantín. Vďaka nemu si naši predkovia mohli zapisovať svoj jazyk. (Z neho neskôr vznikla cyrilika, základ dnešnej ruskej či srbskej abecedy.)
- Staroslovienčina — prvý spisovný jazyk Slovanov; bola uznaná ako štvrtý bohoslužobný jazyk popri latinčine, gréčtine a hebrejčine.
- Proglas — prvá slovanská báseň, predslov k prekladu evanjelia; ukazuje, že naša literatúra má korene už v 9. storočí.
- Devín a Nitra — významné hradiská Veľkej Moravy; v Nitre stál podľa tradície prvý kresťanský kostol u nás (Pribinov kostol, vysvätený r. 828).
- Svätoplukove prúty — povesť o tom, ako Svätopluk pred smrťou učil synov, že spolu (zviazaný zväzok prútov) sú silní, ale rozdelení sa ľahko zlomia. Práve nesvornosť synov viedla k zániku štátu.
Prečo je to dôležité: Veľká Morava je naša najstaršia štátna a kultúrna tradícia. Konštantín a Metod nám dali písmo a jazyk — položili základ vzdelanosti, literatúry a kresťanstva na našom území. Preto sú dnes štátnymi patrónmi Slovenska a 5. júla máme štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda. Dvojkríž z ich misie je dodnes na slovenskej štátnej vlajke a znaku.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.