7. ročník › Dejepis › Dejepis
0. Kľúčové fakty
-
Vznik Veľkej Moravy (833) — Veľká Morava vznikla okolo roku 833, keď knieža Mojmír I. vyhnal nitrianske knieža Pribinu a spojil Moravské a Nitrianske kniežatstvo do jedného štátu. Bol to prvý spoločný štátny útvar našich predkov, starých Slovanov, na území dnešného Slovenska a Moravy. Tým sa začali dejiny prvého významného slovanského štátu v strednej Európe.
-
Mojmírovci — vládnuca dynastia Veľkej Moravy, pomenovaná podľa zakladateľa Mojmíra I. Postupne sa v nej vystriedali Mojmír I., Rastislav, Svätopluk I. a Mojmír II. Práve za ich vlády Veľká Morava prešla od vzniku cez rozkvet až po zánik.
-
Knieža Rastislav (846–870) — nastúpil po Mojmírovi I. a usiloval sa o nezávislosť od Východofranskej ríše, ktorá ohrozovala samostatnosť Veľkej Moravy. Aby oslabil vplyv nemeckých (franských) kňazov, požiadal byzantského cisára Michala III. o učiteľov, ktorí by hlásali kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku. Tým otvoril dvere príchodu Konštantína a Metoda.
-
Príchod Konštantína a Metoda (863) — v roku 863 prišli na Veľkú Moravu Konštantín (neskôr prijal meno Cyril) a jeho brat Metod, dvaja vzdelaní vierozvestcovia z byzantského mesta Solún. Pochádzali z gréckeho prostredia, ale ovládali slovanský jazyk. Ich misia mala obrovský význam pre vzdelanosť a kultúru našich predkov.
-
Hlaholika — prvé slovanské písmo, ktoré zostavil Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu. Vďaka nemu mohli Slovania po prvý raz zapisovať svoj jazyk a čítať náboženské i vzdelávacie texty. Z hlaholiky neskôr vznikla jednoduchšia cyrilika, ktorá je základom dnešnej azbuky používanej napríklad v ruštine.
-
Staroslovienčina — prvý spisovný (literárny) jazyk Slovanov, do ktorého bratia preložili Bibliu a bohoslužobné knihy. Bohoslužby sa tak konali v jazyku, ktorému ľudia rozumeli, nie iba v latinčine alebo gréčtine. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom Európy a základom kultúrnej a náboženskej samostatnosti Veľkej Moravy.
-
Proglas — prvá slovanská báseň, predslov k prekladu evanjelia, ktorej autorom bol Konštantín. Oslavuje význam vzdelania a čítania kníh v rodnom jazyku slávnou myšlienkou, že „národ bez kníh je nahý". Je to najstaršia známa literárna pamiatka napísaná v staroslovienčine na našom území.
-
Knieža Svätopluk I. (871–894) — najmocnejší veľkomoravský panovník, za vlády ktorého dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozsah a najväčší rozkvet. Pripojil rozsiahle územia (napr. Čechy, časti Panónie a ďalšie) a Veľká Morava sa stala uznávanou mocnosťou, s ktorou museli rátať aj Frankovia a pápež. Práve obdobie jeho vlády označujeme ako vrchol moci tohto štátu.
-
Uznanie slovanskej bohoslužby pápežom — Konštantín a Metod obhájili používanie staroslovienčiny pri bohoslužbách pred pápežom v Ríme, ktorý ju oficiálne schválil. Metod bol dokonca vymenovaný za arcibiskupa Veľkej Moravy. Bolo to mimoriadne víťazstvo, lebo bohoslužby sa vtedy bežne smeli konať iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine.
-
Zánik Veľkej Moravy (okolo 906–907) — po Svätoplukovej smrti sa štát oslaboval vnútornými spormi medzi jeho synmi (Mojmír II. a Svätopluk II.) a vonkajším tlakom. Definitívny koniec priniesli vpády kočovných starých Maďarov, ktorí Veľkú Moravu po bitke pri Bratislave (907) rozvrátili. Napriek zániku zostalo jej kultúrne a náboženské dedičstvo trvalým základom našej histórie.
-
Prínos Konštantína a Metoda pre našu kultúru — vďaka nim získali naši predkovia prvé písmo, prvý spisovný jazyk, prvú literatúru a vlastné školstvo, čím položili základy slovanskej vzdelanosti. Ich dielo malo dosah na celý slovanský svet, nielen na Veľkú Moravu. Pre tento mimoriadny význam ich katolícka cirkev vyhlásila za spolupatrónov Európy a na Slovensku si ich pripomíname štátnym sviatkom 5. júla.
1. Poučka
Veľká Morava bol prvý spoločný štát našich slovanských predkov. Vznikla okolo roku 833, keď knieža Mojmír I. spojil Moravské a Nitrianske kniežatstvo. Najväčší rozkvet dosiahla za vlády kniežaťa Svätopluka. V roku 863 prišli na jej územie vierozvestcovia Konštantín a Metod, ktorí priniesli prvé slovanské písmo hlaholiku a vzdelanosť.
2. Vysvetlenie
Predstav si to po krokoch:
- V 9. storočí žili naši slovanskí predkovia v menších kniežatstvách — najmä Moravskom a Nitrianskom.
- Knieža Mojmír I. roku 833 vyhnal nitrianske knieža Pribinu a obe územia spojil do jedného štátu — vznikla Veľká Morava.
- Za kniežaťa Rastislava štát zosilnel. Rastislav chcel byť nezávislý od východofranských kňazov, preto požiadal byzantského cisára o učiteľov, ktorí by hlásali vieru v zrozumiteľnom slovanskom jazyku.
- Roku 863 prišli bratia Konštantín (neskôr mních Cyril) a Metod. Zostavili písmo hlaholiku a do slovanského jazyka (staroslovienčiny) preložili Bibliu a bohoslužobné knihy.
- Najväčšiu moc získala Veľká Morava za Svätopluka, ktorý rozšíril jej územie.
- Po Svätoplukovej smrti štát zoslabol pre spory jeho synov a okolo roku 906–907 zanikol pod náporom starých Maďarov.
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — práca s časom: Veľká Morava vznikla okolo roku 833 a zanikla okolo roku 907. Do ktorého storočia patrí jej vznik a ako dlho existovala?
Storočie: stovky 8, rok nekončí na dve nuly, 8 + 1 = 9 → 9. storočie.
Rozdiel rokov: 907 − 833 = 74.
Výsledok → 9. storočie, asi 74 rokov
Príklad 2 — časová os: Zoraď od najstaršej: Svätopluk I. začína vládnuť, príchod Konštantína a Metoda, vznik Veľkej Moravy, bitka pri Bratislave, Rastislav začína vládnuť.
Priradím roky: vznik 833, Rastislav 846, príchod vierozvestcov 863, Svätopluk I. 871, bitka pri Bratislave 907.
Zoradím podľa roka od najmenšieho.
Poradie → vznik Veľkej Moravy, Rastislav, Konštantín a Metod, Svätopluk I., bitka pri Bratislave
Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Prečo prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod a čo to prinieslo?
Príčina: Rastislav chcel byť nezávislý od Východofranskej ríše a oslabiť vplyv franských kňazov.
Priebeh: požiadal byzantského cisára Michala III. o učiteľov; v roku 863 prišli bratia zo Solúna.
Dôsledok: vzniklo písmo hlaholika, spisovný jazyk staroslovienčina, preklady Biblie a bohoslužby v jazyku, ktorému ľudia rozumeli.
Záver → Rastislavova snaha o nezávislosť priniesla Slovanom písmo a vzdelanosť
Príklad 4 — povesť a fakt: Povesť hovorí, že Svätopluk pred smrťou ukázal synom zväzok prútov: spolu sa nezlomia, jednotlivo áno. Čo z toho je povesť a čo historický fakt?
Rozhovor s prútmi je povesť – jej slová nevieme overiť z prameňov.
Fakt: po Svätoplukovej smrti sa jeho synovia Mojmír II. a Svätopluk II. sporili a štát slabol.
Fakt: Veľkú Moravu okolo rokov 906 – 907 rozvrátili vpády starých Maďarov.
Záver → prúty sú povesť, nesvornosť synov a nájazdy Maďarov sú fakt
Príklad 5 — pojem, vysvetlenie, príklad: Čo je hlaholika a čo z nej vzniklo?
Pojem: prvé slovanské písmo, ktoré zostavil Konštantín.
Vysvetlenie: Slovania mohli po prvý raz zapisovať svoj jazyk a čítať náboženské a vzdelávacie texty.
Príklad: z hlaholiky neskôr vznikla cyrilika, základ azbuky, ktorou sa dnes píše napríklad po rusky.
Záver → prvé slovanské písmo, z ktorého vznikla cyrilika
Príklad 6 — práca s prameňom: V Proglase je myšlienka, že „národ bez kníh je nahý". Aký je to prameň a čo chcel autor povedať?
Proglas je báseň, predslov k prekladu evanjelia, ktorú napísal Konštantín → písomný literárny prameň.
„Nahý" znamená bezbranný a chudobný – bez kníh nemá národ vzdelanie.
Výsledok → literárny prameň, ktorý oslavuje knihy a vzdelanie v rodnom jazyku
Prečo je to dôležité: Veľká Morava je naša najstaršia štátna a kultúrna tradícia. Konštantín a Metod nám dali písmo a jazyk — položili základ vzdelanosti, literatúry a kresťanstva na našom území. Preto si ich dodnes uctievame a 5. júla máme štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda. Dvojkríž, ktorý sa spája s byzantskou tradíciou, je dodnes v slovenskom štátnom znaku aj na vlajke.
Precvič si
- Kto bol prvým kniežaťom Veľkej Moravy?
- V ktorom roku prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod?
- Z ktorého mesta pochádzali?
- Ako sa volá prvé slovanské písmo?
- Za vlády ktorého kniežaťa mala Veľká Morava najväčší rozsah?
- Koľko rokov uplynulo od príchodu vierozvestcov (863) po bitku pri Bratislave (907)?
Ukáž riešenia
- Vyhnal Pribinu a spojil dve kniežatstvá → Mojmír I.
- Prišli na pozvanie Rastislava → 863
- Byzantské mesto → Solún
- Zostavil ho Konštantín → hlaholika
- Pripojil Čechy a ďalšie územia → Svätopluk I.
- Odčítam: 907 − 863 → 44 rokov