Veľké začiatočné písmená Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Veľké začiatočné písmeno — je to prvé, výrazne väčšie písmeno na začiatku slova (napr. M v slove Martin). V slovenčine ho píšeme na presne určených miestach: na začiatku viet a vo vlastných menách. Nie je to ozdoba, ale pravidlo, ktoré čitateľovi pomáha rozumieť textu.
2. Začiatok vety — každú vetu, oznamovaciu, opytovaciu aj rozkazovaciu, začíname veľkým písmenom. Hovorí čitateľovi „tu sa začína nová myšlienka". Aj prvé slovo po bodke, otázniku či výkričníku píšeme veľké.
3. Vlastné podstatné meno — pomenúva jednu konkrétnu, jedinečnú vec, osobu alebo miesto (Bratislava, Dunaj, Peter). Vždy sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Je opakom všeobecného podstatného mena.
4. Všeobecné podstatné meno — pomenúva ktorúkoľvek vec z istého druhu (mesto, rieka, chlapec). Píše sa s malým písmenom, lebo neoznačuje jednu jedinečnú vec, ale celú skupinu rovnakých vecí.
5. Mená a priezviská osôb — krstné mená aj priezviská sú vlastné mená, preto majú veľké začiatočné písmeno: Janka Nováková, Ľudovít Štúr. Veľké písmeno má aj každé slovo viacslovného mena.
6. Mená a kličky zvierat — konkrétne zviera s vlastným menom píšeme veľkým písmenom (pes Dunčo, mačka Micka, kôň Bystrík), no slovo pes, mačka, kôň zostáva malé, lebo je to všeobecné meno druhu.
7. Zemepisné názvy — názvy štátov, miest, obcí, riek, vrchov, morí a pohorí sú vlastné mená: Slovensko, Košice, Váh, Kriváň, Tatry. Práve podľa veľkého písmena spoznáme, že ide o konkrétne miesto na mape.
8. Názvy inštitúcií a organizácií — školy, úrady, firmy a podobné zariadenia majú vlastný názov písaný veľkým písmenom v prvom slove (Základná škola na Hlavnej ulici, Mestský úrad v Žiline, Národná banka Slovenska).
9. Viacslovné zemepisné názvy — pri názvoch z viacerých slov píšeme veľké písmeno spravidla len v prvom slove a vo vlastných menách v ňom (Banská Bystrica — obe slová, lebo obe sú vlastné; Nové Mesto nad Váhom). Pomocné slová ako nad, pod, pri ostávajú malé.
10. Význam pravidla pre čitateľa — veľké písmená robia text prehľadným: oddeľujú vety a odlišujú konkrétne mená od bežných slov. Vďaka nim hneď rozoznáme, či ide o mesto Orava, alebo o dievča menom Orava, prípadne o rieku Orava.
11. Národnosti a prídavné mená od miest — názov národa alebo obyvateľa píšeme veľkým (Slovák, Maďar, Bratislavčan), ale prídavné meno od neho píšeme malým (slovenský jazyk, bratislavské námestie).

1. Poučka

Veľké začiatočné písmeno píšeme: - na začiatku každej vety (po bodke, otázniku, výkričníku), - vo vlastných menách — mená osôb, mená zvierat, zemepisné názvy a názvy inštitúcií.

Všeobecné podstatné mená (mesto, rieka, pes, škola) píšeme malým písmenom.

2. Vysvetlenie

Postupuj v dvoch krokoch: 1. Je to začiatok vety? Ak slovo stojí hneď po bodke, otázniku alebo výkričníku (alebo je úplne prvé v texte), napíš veľké písmeno. 2. Je to vlastné meno? Spýtaj sa: pomenúva jednu jedinečnú vec (konkrétneho človeka, jedno zviera s menom, jedno miesto, jednu inštitúciu)? Ak áno → veľké písmeno. Ak pomenúva ktorúkoľvek vec z druhu (hocijaké mesto, hocijaký pes) → malé písmeno.

Pomôcka: skús nahradiť slovo iným z toho istého druhu. Ak to ide bez problémov (mesto → dedina), je to všeobecné meno → malé. Ak nie (Bratislava sa nedá nahradiť len tak), je to vlastné meno → veľké.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Začiatok vety: Dnes je pekne. Pôjdeme von? — obe vety začínajú veľkým písmenom.
• Meno osoby: Bývam s mamou a so sestrou Luciou. (sestra = malé, lebo všeobecné; Lucia = veľké, lebo meno)
• Meno zvieraťa: Náš pes sa volá Rex. (pes = druh → malé; Rex = meno → veľké)
• Zemepisný názov: Cez Žilinu tečie rieka Váh. (Žilina aj Váh sú konkrétne miesta → veľké)
• Inštitúcia: Chodím do Základnej školy Mokraď. (názov školy → veľké; ale „idem do školy" = malé)
• Odlíšenie významu: Stretol som pána Hrušku. × Zjedol som hrušku. — podľa veľkého písmena vieme, že raz ide o priezvisko a raz o ovocie.

Prečo je to dôležité: rovnaké slovo môže znamenať dve rôzne veci. Veľké písmeno čitateľovi okamžite napovie, či hovoríme o konkrétnej osobe/mieste, alebo o bežnej veci. Bez tohto pravidla by text bol mätúci a pôsobil by nedbalo, napríklad v liste, slohu či teste.