Veľké začiatočné písmená Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Veľké začiatočné písmeno — je to prvé, výrazne väčšie písmeno na začiatku slova (napr. M v slove Martin). V slovenčine ho píšeme na presne určených miestach: na začiatku viet a vo vlastných menách. Nie je to ozdoba, ale pravidlo, ktoré čitateľovi pomáha rozumieť textu.
2. Začiatok vety — každú vetu, oznamovaciu, opytovaciu aj rozkazovaciu, začíname veľkým písmenom. Hovorí čitateľovi „tu sa začína nová myšlienka". Aj prvé slovo po bodke, otázniku či výkričníku píšeme veľké.
3. Vlastné podstatné meno — pomenúva jednu konkrétnu, jedinečnú vec, osobu alebo miesto (Bratislava, Dunaj, Peter). Vždy sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Je opakom všeobecného podstatného mena.
4. Všeobecné podstatné meno — pomenúva ktorúkoľvek vec z istého druhu (mesto, rieka, chlapec). Píše sa s malým písmenom, lebo neoznačuje jednu jedinečnú vec, ale celú skupinu rovnakých vecí.
5. Mená a priezviská osôb — krstné mená aj priezviská sú vlastné mená, preto majú veľké začiatočné písmeno: Janka Nováková, Ľudovít Štúr. Veľké písmeno má aj každé slovo viacslovného mena.
6. Mená a kličky zvierat — konkrétne zviera s vlastným menom píšeme veľkým písmenom (pes Dunčo, mačka Micka, kôň Bystrík), no slovo pes, mačka, kôň zostáva malé, lebo je to všeobecné meno druhu.
7. Zemepisné názvy — názvy štátov, miest, obcí, riek, vrchov, morí a pohorí sú vlastné mená: Slovensko, Košice, Váh, Kriváň, Tatry. Práve podľa veľkého písmena spoznáme, že ide o konkrétne miesto na mape.
8. Názvy inštitúcií a organizácií — školy, úrady, firmy a podobné zariadenia majú vlastný názov písaný veľkým písmenom v prvom slove (Základná škola na Hlavnej ulici, Mestský úrad v Žiline, Národná banka Slovenska).
9. Viacslovné zemepisné názvy — pri viacslovných názvoch miest a obcí píšeme veľké začiatočné písmeno vo všetkých slovách okrem predložiek a spojok (Banská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom); pri ostatných zemepisných názvoch spravidla len v prvom slove a vo vlastných menách (Atlantický oceán, Čierne more). Pomocné slová ako nad, pod, pri ostávajú malé.
10. Význam pravidla pre čitateľa — veľké písmená robia text prehľadným: oddeľujú vety a odlišujú konkrétne mená od bežných slov. Vďaka nim hneď rozoznáme, či ide o mesto Orava, alebo o dievča menom Orava, prípadne o rieku Orava.
11. Národnosti a prídavné mená od miest — názov národa alebo obyvateľa píšeme veľkým (Slovák, Maďar, Bratislavčan), ale prídavné meno od neho píšeme malým (slovenský jazyk, bratislavské námestie).

1. Poučka

Veľké začiatočné písmeno píšeme: - na začiatku každej vety (po bodke, otázniku, výkričníku), - vo vlastných menách — mená osôb, mená zvierat, zemepisné názvy a názvy inštitúcií.

Všeobecné podstatné mená (mesto, rieka, pes, škola) píšeme malým písmenom.

2. Vysvetlenie

Postupuj v dvoch krokoch: 1. Je to začiatok vety? Ak slovo stojí hneď po bodke, otázniku alebo výkričníku (alebo je úplne prvé v texte), napíš veľké písmeno. 2. Je to vlastné meno? Spýtaj sa: pomenúva jednu jedinečnú vec (konkrétneho človeka, jedno zviera s menom, jedno miesto, jednu inštitúciu)? Ak áno → veľké písmeno. Ak pomenúva ktorúkoľvek vec z druhu (hocijaké mesto, hocijaký pes) → malé písmeno.

Pomôcka: skús nahradiť slovo iným z toho istého druhu. Ak to ide bez problémov (mesto → dedina), je to všeobecné meno → malé. Ak nie (Bratislava sa nedá nahradiť len tak), je to vlastné meno → veľké.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — začiatok vety: Oprav: „dnes je pekne. pôjdeme von?“
Prvé slovo textu je začiatok vety → veľké písmeno.
Slovo „pôjdeme“ stojí hneď za bodkou, začína novú vetu → veľké písmeno.
Spolu → „Dnes je pekne. Pôjdeme von?“

Príklad 2 — meno osoby: Oprav: „Bývam s mamou a so sestrou luciou.“
Sestra je všeobecné meno — sestru môže mať hocikto → malé písmeno.
Lucia je meno jednej konkrétnej osoby → vlastné meno, veľké písmeno.
Spolu → „Bývam s mamou a so sestrou Luciou.“

Príklad 3 — meno zvieraťa: Oprav: „Náš pes sa volá rex.“
Pes je názov druhu zvieraťa → všeobecné meno, malé písmeno.
Rex je meno jedného konkrétneho psa → vlastné meno, veľké písmeno.
Spolu → „Náš pes sa volá Rex.“

Príklad 4 — zemepisné názvy: Oprav: „Cez žilinu tečie rieka váh.“
Žilina je konkrétne mesto na mape → veľké písmeno.
Rieka je všeobecné meno → malé; Váh je názov jednej konkrétnej rieky → veľké.
Spolu → „Cez Žilinu tečie rieka Váh.“

Príklad 5 — rovnaké slovo, iný význam: Oprav: „Stretol som pána hrušku a potom som zjedol hrušku.“
Pán Hruška je človek, „Hruška“ je jeho priezvisko → vlastné meno, veľké písmeno.
Hruška, ktorú som zjedol, je ovocie → všeobecné meno, malé písmeno.
Spolu → „Stretol som pána Hrušku a potom som zjedol hrušku.“

Príklad 6 — z praxe, SMS kamarátovi: Oprav: „ahoj, v sobotu ideme s tomášom do bratislavy na hokej.“
Ahoj je prvé slovo správy → veľké písmeno.
Tomáš je meno osoby, Bratislava je názov mesta → veľké písmená.
Sobota (deň v týždni) a hokej sú všeobecné slová → malé písmená.
Spolu → „Ahoj, v sobotu ideme s Tomášom do Bratislavy na hokej.“

Prečo je to dôležité: rovnaké slovo môže znamenať dve rôzne veci. Veľké písmeno čitateľovi okamžite napovie, či hovoríme o konkrétnej osobe/mieste, alebo o bežnej veci. Bez tohto pravidla by text bol mätúci a pôsobil by nedbalo, napríklad v liste, slohu či teste.

Precvič si

1. Oprav: „naša mačka sa volá micka.“
2. Vyber správny tvar: „Cez Banskú Bystricu tečie (rieka/Rieka) (hron/Hron).“
3. Oprav: „Moja babka býva v nitre.“
4. Vyber vlastné mená: Tatry, hory, Kriváň, vrch.
5. Oprav: „slováci žijú na slovensku a hovoria slovenským jazykom.“
6. Oprav: „Cez leto sme boli v banskej štiavnici a v novom meste nad váhom.“