Veta — jednoduchá, holá, rozvitá Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Veta — Veta je základná syntaktická (skladobná) jednotka jazyka, ktorá vyjadruje ucelenú myšlienku a má gramatický aj zmyslový význam. V hovorenej reči ju ohraničuje pauza a vetná melódia (intonácia), v písme veľké začiatočné písmeno a koncové znamienko (. ? !). Bez vety by sa slová nedali spojiť do zmysluplného oznámenia.

2. Jednoduchá veta — Jednoduchá veta je veta, ktorá má len jedno prisudzovacie jadro, čiže obsahuje iba jeden prísudok (jedno určité sloveso). Vyjadruje jednu základnú myšlienku, napríklad „Žiaci píšu test." Líši sa od súvetia, ktoré má dve alebo viac jadier spojených do jedného celku.

3. Súvetie — Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet (a teda obsahuje dva či viac prísudkov), napríklad „Žiaci píšu test a učiteľka kontroluje." Je dôležité vedieť ho odlíšiť od jednoduchej vety podľa počtu slovesných prísudkov — koľko prísudkov, toľko viet.

4. Holá veta — Holá veta obsahuje iba základné (hlavné) vetné členy, teda podmet a prísudok, prípadne len prísudok. Príklad: „Mama varí.", „Prší." Nemá žiadne rozvíjacie vetné členy, preto je krátka a vyjadruje len holú, nedoplnenú informáciu.

5. Rozvitá veta — Rozvitá veta má okrem základných vetných členov aj aspoň jeden rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje alebo dopĺňa význam. Príklad: „Moja mama varí chutný obed v kuchyni." Rozvitá veta je podrobnejšia a presnejšia ako holá, lebo dodáva ďalšie informácie.

6. Podmet a prísudok — Podmet a prísudok tvoria základnú skladobnú dvojicu (prisudzovací sklad) dvojčlennej vety. Podmet pomenúva, o kom alebo o čom sa hovorí (otázka kto? čo?), prísudok vyjadruje, čo podmet robí alebo aký je (otázka čo robí?). Sú to nositelia gramatického jadra vety.

7. Dvojčlenná veta — Dvojčlenná veta má vyjadrený alebo aspoň myslený podmet aj prísudok, napríklad „(My) Ideme domov." Tvorí najčastejší typ slovenskej vety, lebo má obidva základné vetné členy a jasnú skladobnú dvojicu.

8. Jednočlenná veta — Jednočlenná veta má iba jeden hlavný vetný člen — nemá a ani nemôže mať podmet. Patria sem napríklad vety o prírodných javoch („Mrzne.", „Sneží.") alebo citoslovcové vety. Aj jednočlenná veta môže byť holá alebo rozvitá.

9. Rozvíjacie vetné členy — Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy bližšie určujú základné vetné členy a sú to predmet, prívlastok, príslovkové určenie a doplnok. Práve ich prítomnosť mení holú vetu na rozvitú. Čím viac rozvíjacích členov, tým je veta obsahovo bohatšia.

10. Predmet — Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý dopĺňa sloveso (prísudok) a vyjadruje predmet deja; pýtame sa naň pádovými otázkami okrem nominatívu (koho? čo? komu? čomu? o kom? …). Príklad: „Číta knihu." (knihu = predmet). Pomáha presne určiť, na čo sa dej vzťahuje.

11. Prívlastok — Prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno a pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí? koľký? Príklad: „nový dom", „mamina kniha". Robí vetu opisnejšou, lebo dodáva vlastnosti predmetom a osobám.

12. Príslovkové určenie — Príslovkové určenie bližšie určuje okolnosti deja — miesto (kde?), čas (kedy?), spôsob (ako?) a príčinu (prečo?). Príklad: „Stretneme sa zajtra pri škole." (zajtra = čas, pri škole = miesto). Vďaka nemu veta vyjadruje, za akých okolností sa dej odohráva.

1. Poučka

Jednoduchá veta má jeden prísudok (jeden prisudzovací sklad). Podľa toho, či má aj rozvíjacie členy, je holá alebo rozvitá.

2. Vysvetlenie

• Holá veta — obsahuje len základné vetné členy (podmet + prísudok, prípadne len prísudok): Žiak píše. / Prší.
• Rozvitá veta — okrem základných má aj rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy: Usilovný žiak píše úlohu v izbe.
• Jednoduchá veta × súvetie: jednoduchá veta = 1 prísudok; súvetie = 2 a viac prísudkov (viet).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — holá veta: Je veta holá, alebo rozvitá? „Mama varí.“
Prísudok: Čo robí? varí. Podmet: Kto varí? mama.
Okrem podmetu a prísudku vo vete nič iné nie je → žiadny rozvíjací vetný člen.
Spolu → jednoduchá holá veta

Príklad 2 — rozvitá veta: Je veta holá, alebo rozvitá? „Mama varí chutný obed.“
Prísudok varí, podmet mama → jeden prísudok, jednoduchá veta.
Čo varí? obed → predmet; aký obed? chutný → prívlastok. Sú to rozvíjacie vetné členy.
Spolu → jednoduchá rozvitá veta

Príklad 3 — jednoduchá veta alebo súvetie: Urči, či ide o jednoduchú vetu: „Mama varí a otec píše.“
Hľadáme prísudky: varí, píše → sú dva.
Koľko prísudkov, toľko viet → dve vety spojené do jedného celku.
Spolu → súvetie, nie jednoduchá veta

Príklad 4 — jednočlenná veta: Urči druh vety: „Prší.“ a „Celý deň prší.“
Na sloveso prší sa nedá opýtať Kto? Čo? → veta nemá a nemôže mať podmet, je jednočlenná.
V prvej vete je iba prísudok → holá.
V druhej: kedy prší? celý deň → príslovkové určenie času, rozvíjací člen → rozvitá.
Spolu → prší je jednočlenná holá veta, celý deň prší je jednočlenná rozvitá veta

Príklad 5 — z praxe, SMS: Urči druh vety: „Prídem o piatej.“
Prísudok prídem; podmet nie je vyslovený, ale vieme ho z tvaru slovesa → ja (nevyjadrený podmet).
Kedy prídem? o piatej → príslovkové určenie času, rozvíjací člen.
Jeden prísudok → jednoduchá veta.
Spolu → jednoduchá rozvitá veta s nevyjadreným podmetom

Prečo je to dôležité: najprv musíš vedieť, či je veta holá/rozvitá a jednoduchá/súvetie — až potom robíš rozbor vetných členov.

Precvič si

1. Holá, či rozvitá? „Vtáky spievajú.“
2. Holá, či rozvitá? „Ráno spievajú vtáky v záhrade.“
3. Urči druh vety: „Sneží.“
4. Jednoduchá veta, či súvetie? „Brat číta a sestra kreslí.“
5. Jednoduchá veta, či súvetie? Holá, či rozvitá? „Včera večer sme sa vrátili z výletu.“
6. Z holej vety „Auto ide.“ urob rozvitú tak, aby mala aspoň dva rozvíjacie členy.