Syntax — vetné členy (hlavné a vedľajšie) Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vetný člen — Vetný člen je základná stavebná jednotka vety, ktorá vo vete plní určitú syntaktickú funkciu a vyjadruje sa jedným plnovýznamovým slovom alebo spojením slov. Vetné členy delíme na hlavné (podmet, prísudok) a vedľajšie (predmet, prísvlastok, príslovkové určenie, doplnok). Bez znalosti vetných členov nedokážeme rozobrať vetu ani správne určiť vzťahy medzi slovami.

2. Hlavné vetné členy — Hlavnými vetnými členmi sú podmet a prísudok, ktoré tvoria základnú kostru (gramatické jadro) každej dvojčlennej vety. Vzájomne na sebe závisia a sú spojené prisudzovacím (predikatívnym) vzťahom. Práve okolo nich sa zoskupujú ostatné, vedľajšie vetné členy.

3. Podmet — Podmet je hlavný vetný člen, ktorý vyjadruje, o kom alebo o čom sa vo vete hovorí, a pýtame sa naň otázkami kto? čo? Najčastejšie býva vyjadrený podstatným menom alebo zámenom v nominatíve (napr. Žiak číta.). Podmet môže byť holý, rozvitý, alebo aj nevyjadrený (zamlčaný), keď ho odvodíme z tvaru slovesa (Píšem → ja).

4. Prísudok — Prísudok je hlavný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí, aký je alebo čo sa s ním deje, a pýtame sa naň otázkou čo robí podmet? Najčastejšie je vyjadrený určitým slovesom (slovesný prísudok), alebo spojením slovesa byť/stať sa a mena (slovesno-menný prísudok, napr. Otec je učiteľ.). Prísudok určuje gramatické kategórie celej vety, lebo sa zhoduje s podmetom v osobe a čísle.

5. Prisudzovací sklad (vetný základ) — Spojenie podmetu a prísudku tvorí prisudzovací sklad, ktorý je jadrom dvojčlennej vety. Medzi nimi je vzťah zhody — prísudok sa prispôsobuje podmetu (napr. Deti sa hrajú. — množné číslo). Tento vzťah je najdôležitejším syntaktickým vzťahom vo vete.

6. Predmet — Predmet je vedľajší vetný člen, ktorý závisí od slovesa (prísudku) a vyjadruje predmet deja, na ktorý dej prechádza alebo sa ho týka. Pýtame sa naň pádovými otázkami okrem nominatívu a vokatívu (koho? čoho? komu? čomu? koho? čo? o kom? o čom? s kým? s čím?). Napríklad vo vete Číta knihu je „knihu" predmet v akuzatíve.

7. Prívlastok — Prívlastok (atribút) je vedľajší vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno a pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí? koľký? Rozlišujeme prívlastok zhodný (zhoduje sa s nadradeným slovom v rode, čísle a páde, napr. pekný dom) a prívlastok nezhodný (nemení sa, napr. dom z dreva). Prívlastok pomáha presnejšie opísať osoby, veci a javy.

8. Príslovkové určenie — Príslovkové určenie je vedľajší vetný člen, ktorý závisí od slovesa, prídavného mena alebo príslovky a vyjadruje okolnosti deja. Delí sa na príslovkové určenie miesta (kde? kam?), času (kedy? odkedy?), spôsobu (ako?), príčiny (prečo?) a ďalšie. Napríklad vo vete Včera sme boli doma je „včera" určenie času a „doma" určenie miesta.

9. Doplnok — Doplnok je vedľajší vetný člen, ktorý sa vzťahuje súčasne na dva vetné členy — na podmet alebo predmet a zároveň na prísudok (slovesO). Vyjadruje vlastnosť alebo stav osoby/veci počas deja, pýtame sa naň otázkami ako? aký? (napr. Chlapec sa vrátil unavený. — unavený sa vzťahuje na chlapca aj na slovesO vrátil sa). Doplnok je najťažšie rozpoznateľný vedľajší vetný člen.

10. Holé a rozvité vetné členy — Vetný člen je holý, ak je vyjadrený jedným plnovýznamovým slovom (Vták spieva.), a rozvitý, ak je k nemu pripojený ďalší závislý vetný člen (Malý vták spieva.). Rozvíjaním vetných členov vznikajú dlhšie a obsahovo bohatšie vety. Schopnosť rozlíšiť holý a rozvitý člen je dôležitá pri vetnom rozbore.

11. Viacnásobný vetný člen — Viacnásobný vetný člen vzniká, keď tú istú syntaktickú funkciu vo vete plní viac rovnocenných slov spojených priraďovacím vzťahom (napr. Kúpili sme jablká, hrušky a slivky. — viacnásobný predmet). Jeho časti oddeľujeme čiarkami alebo spájame spojkami a, i, aj, ani, alebo. Pomáha vyjadriť viac vecí naraz bez opakovania celej vety.

12. Sklady (syntagmy) a vetný rozbor — Vzťahy medzi vetnými členmi sa realizujú v skladoch (syntagmách): prisudzovací (podmet + prísudok), určovací (nadradený + podradený člen, napr. prívlastok + podstatné meno) a priraďovací (rovnocenné členy). Pri vetnom rozbore najprv nájdeme prísudok, potom podmet a nakoniec určujeme vedľajšie vetné členy a ich závislosti. Vetný rozbor nám pomáha pochopiť stavbu vety a správne písať čiarky.

1. Poučka

Syntax = skladba vety. Vo vete určujeme vetné členy: hlavné (podmet, prísudok) a vedľajšie/rozvíjacie (predmet, prívlastok, príslovkové určenie, doplnok).

2. Vysvetlenie

Hlavné vetné členy

• Podmet (Kto? Čo?) — v 1. páde: Žiak píše.
• Prísudok (Čo robí?) — sloveso: Žiak píše. Pozor na slovesno-menný prísudok: Otec je učiteľ. (obe slová!)

Vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy

• Predmet — pádové otázky okrem 1. p. (koho/čo, komu/čomu…): Píše úlohu.
• Prívlastok — bližšie určuje podstatné meno (Aký? Ktorý? Čí?): Usilovný žiak.
• Príslovkové určenie — miesta/času/spôsobu (Kde? Kedy? Ako?): Píše v izbe, včera, pekne.
• Doplnok — vzťahuje sa naraz na podmet aj prísudok: Vrátil sa unavený.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Prečo dôležité: „vedieť určovať vetné členy" je hlavný cieľ z hárku. Kompletný rozbor:

„Môj brat včera v izbe rýchlo prečítal hrubý román." môj = prívlastok · brat = podmet · včera = prísl. určenie času · v izbe = prísl. určenie miesta · rýchlo = prísl. určenie spôsobu · prečítal = prísudok · hrubý = prívlastok · román = predmet