5. ročník › Biológia › Biológia
0. Kľúčové fakty
-
Vodné rastliny (hydrofyty) — sú rastliny prispôsobené životu vo vode alebo na jej hladine. Majú mäkké, ohybné stonky, lebo ich nadnáša voda a nepotrebujú pevnú oporu ako suchozemské rastliny. Vďaka prispôsobeniam dokážu prijímať kyslík aj živiny priamo z vody.
-
Stojaté vody — sú vody, ktoré netečú alebo tečú veľmi pomaly, napríklad jazerá, rybníky, mŕtve ramená a mláky. Voda sa v nich otepľuje a usadzujú sa živiny, preto v nich rastie veľa rastlín. Typickými rastlinami sú lekno, leknica a žaburinka, ktorá voľne pláva na hladine.
-
Tečúce vody — sú rieky, potoky a bystriny, kde voda neustále prúdi jedným smerom. Rastliny tu musia odolávať prúdu, preto majú pevné korene a ohybné stonky, ktoré sa vlnia v prúde a nezlomia sa. Voda je tu chladnejšia a bohatšia na kyslík než v stojatých vodách.
-
Lekno biele — je nápadná vodná rastlina stojatých vôd s veľkými bielymi kvetmi a okrúhlymi listami plávajúcimi na hladine. Korene má zakotvené v bahne na dne, zatiaľ čo listy a kvety vyplávajú nahor pomocou dlhých ohybných stoniek. Listy majú zvrchu voskovú vrstvu, aby z nich voda stekala a neutopili sa.
-
Leknica žltá (stulík žltý) — podobá sa leknu, ale má menšie žlté kvety a tiež plávajúce okrúhle listy. Rastie v rybníkoch a pomaly tečúcich vodách, kde má korene v dne a kvety nad hladinou. Spolu s leknom patrí medzi najznámejšie rastliny našich stojatých vôd.
-
Trsť (trstina obyčajná) — je vysoká tráva, ktorá rastie v hustých porastoch pri brehoch vôd a v močiaroch, často vyše dvoch metrov vysoká. Má duté steblá, ktorými sa do koreňov pod vodou dostáva vzduch, a metlinaté súkvetie. Trstinové porasty poskytujú úkryt a hniezdiská pre vtáky a ryby.
-
Pálka — brehová rastlina, ktorú spoznáme podľa hnedého valcovitého „hrubého klasu" na vrchu stonky, pripomínajúceho párok na paličke. Rastie v plytkej vode a na okrajoch rybníkov, kde spevňuje breh svojimi koreňmi. Jej semená sú ovenčené chumáčikmi a roznáša ich vietor.
-
Žaburinka — je drobná plávajúca rastlinka veľká len niekoľko milimetrov, ktorá v lete pokrýva hladinu stojatých vôd súvislým zeleným kobercom. Nemá korene v dne — voľne pláva po hladine a živiny berie priamo z vody. Vďaka nej hladina vyzerá ako pokrytá zeleným povlakom.
-
Prispôsobenie vodnému prostrediu — vodné rastliny majú vzduchové dutiny v stonkách a listoch, ktoré ich nadnášajú a privádzajú kyslík ku koreňom v bahne. Listy na hladine sú široké a ploché, aby zachytili čo najviac slnka, a často majú voskový povrch odpudzujúci vodu. Korene slúžia hlavne na zakotvenie, lebo živiny rastlina prijíma celým povrchom.
-
Brehové rastliny — rastú na vlhkej pôde na okraji vody, kde majú „nohy vo vode a hlavu na suchu". Patria sem trsť, pálka, vŕba, ostrice a nezábudka močiarna a tvoria prechod medzi vodou a suchou zemou. Svojimi koreňmi spevňujú breh a chránia ho pred vymletím prúdom.
-
Vŕba — strom alebo ker, ktorý často rastie priamo pri riekach a potokoch a znáša aj zaplavenie koreňov. Jej husté korene pevne držia breh, takže ho voda nestrhne, a poskytuje tieň a úkryt živočíchom. Vŕby patria medzi najtypickejšie dreviny našich brehov.
-
Význam vodných a brehových rastlín — vyrábajú kyslík, ktorý vo vode dýchajú ryby a iné živočíchy, a sú potravou aj úkrytom pre mnoho zvierat. Čistia vodu tým, že z nej prijímajú prebytočné živiny, a koreňmi spevňujú brehy proti erózii. Bez nich by vodné ekosystémy nemohli zdravo fungovať.
1. Poučka
Rastliny vôd a brehov sú rastliny, ktoré rastú vo vode alebo v jej blízkosti, kde je veľa vlhkosti. Rozlišujeme rastliny stojatých vôd (rybníky, jazerá), tečúcich vôd (potoky, rieky) a brehov (mokré okraje vôd). Tieto rastliny sú prispôsobené životu vo vode — majú napríklad vzdušné dutiny, plávajúce listy alebo korene zakotvené v bahne.
2. Vysvetlenie
- Voda je všade okolo. Rastlina, ktorá žije vo vode alebo pri nej, musí zvládnuť veľa vlhka a často aj nedostatok vzduchu pri koreňoch.
- Stojatá voda sa skoro nehýbe (rybník, jazero). Žijú tu rastliny ako lekno, leknica či žaburinka.
- Tečúca voda stále prúdi (potok, rieka). Rastliny tu musia odolávať prúdu, preto majú často pevné alebo ohybné stonky.
- Breh je mokrý okraj vody. Rastie tu trstina, pálka, sitina, vŕba či jelša.
- Prispôsobenia: vzdušné dutiny v stonkách (prinášajú vzduch ku koreňom), plávajúce listy s voskovou vrstvou (nezmáčajú sa a chytajú slnko), ohybné stonky (vydržia prúd) a korene zakotvené v bahne (držia rastlinu na mieste).
3. Príklady a prečo je to dôležité
Príklad 1 — urči prostredie podľa znakov: Rastlina má veľké okrúhle listy plávajúce na hladine s voskovou vrstvou, biele kvety a korene v bahne. Ako sa volá a kde rastie?
Plávajúce listy a korene v bahne potrebujú pokojnú vodu bez prúdu.
Veľké biele kvety a okrúhle listy má lekno biele.
Lekno rastie v rybníkoch a jazerách → lekno biele, stojatá voda
Príklad 2 — prispôsobenie a jeho úloha: Prečo má lekno v stonkách vzduchové dutiny?
Stonky lekna sú pod vodou a korene v bahne, kde je málo vzduchu.
Vzduchové dutiny rastlinu nadnášajú.
Zároveň privádzajú vzduch ku koreňom → nadnášajú rastlinu a vedú vzduch ku koreňom
Príklad 3 — rastlina tečúcej vody: Prečo sa rastliny v potoku pri silnom prúde nezlomia?
V tečúcej vode voda stále prúdi jedným smerom a tlačí na rastliny.
Rastliny tu majú pevné korene a ohybné stonky.
Stonky sa v prúde vlnia a ohnú sa → majú ohybné stonky a pevné korene
Príklad 4 — roztrieď rastliny: Ktoré z rastlín pálka, žaburinka, vŕba patria na breh a ktorá pláva na hladine?
Brehové rastliny rastú na mokrom okraji vody, „nohy vo vode a hlavu na suchu".
Pálka rastie v plytkej vode na okraji rybníka, vŕba pri riekach a potokoch.
Žaburinka nemá korene v dne a voľne pláva → pálka a vŕba na brehu, žaburinka na hladine
Príklad 5 — dôsledok zásahu: Pri potoku vyrúbali všetky vŕby a jelše. Čo sa môže stať pri povodni?
Korene vŕb a jelší pevne držia breh.
Bez nich voda breh ľahšie vymelie a strhne.
Zároveň zmizne tieň a úkryt pre živočíchy → breh sa bude vymieľať a zosúvať
Príklad 6 — z praxe, zelený rybník: V lete je hladina rybníka pokrytá zeleným kobercom. Čo to je a prečo sa tak rozrástla?
Drobná plávajúca rastlinka, ktorá v lete pokrýva hladinu stojatých vôd, je žaburinka.
Berie živiny priamo z vody a v teplej stojatej vode s množstvom živín sa rýchlo množí.
Zelený povlak teda tvoria rastliny → žaburinka, v teplej vode s množstvom živín sa rýchlo rozrastie
Prečo je to dôležité: Vodné a brehové rastliny čistia vodu, dávajú úkryt a potravu rybám, žabám, hmyzu a vtákom, a koreňmi držia breh, aby sa nezosúval. Bez nich by mnohé rybníky a potoky zarástli, zakalili sa alebo by sa brehy zosúvali.
Precvič si
- Akú farbu majú kvety leknice?
- Ktorá vysoká tráva tvorí husté porasty pri brehoch?
- Ako spoznáš pálku?
- Prečo voda z listu lekna steká a list sa nezmáča?
- Prečo je v tečúcej vode viac kyslíka ako v stojatej?
- Ako pomáhajú vodné rastliny rybám?
Ukáž riešenia
- Leknica má menšie kvety ako lekno → žlté
- Býva vyše dvoch metrov vysoká a má duté steblá → trsť (trstina obyčajná)
- Na vrchu stonky má typický útvar → podľa hnedého valcovitého klasu
- Na povrchu listu je vrstva, ktorá odpudzuje vodu → má voskovú vrstvu
- Prúdiaca voda je chladnejšia a stále sa premiešava → je chladnejšia a prúdi
- Rastliny vyrábajú kyslík a dávajú úkryt aj potravu → dávajú im kyslík, potravu a úkryt