Živočíchy vôd a brehov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vodné a obojživelné prostredie — Živočíchy žijúce vo vodách a pri brehoch sú prispôsobené dvom rozdielnym podmienkam: životu vo vode (dýchanie žiabrami, plávanie) a životu na súši pri vode. Voda im poskytuje potravu, úkryt aj miesto na rozmnožovanie, preto pri brehoch riek, jazier a rybníkov nájdeme veľké množstvo rôznych druhov.

2. Ryby (napríklad kapor, šťuka, pstruh) — Ryby majú vretenovité telo pokryté šupinami a slizom, ktorý znižuje trenie pri plávaní. Telo sa delí na hlavu, trup a chvost a poháňajú ho plutvy. Sú to typické vodné živočíchy, ktoré nikdy neopúšťajú vodu, lebo dýchajú žiabrami.

3. Dýchanie žiabrami — Ryby dýchajú rozpustený kyslík z vody pomocou žiabier umiestnených po stranách hlavy. Voda vteká do úst, prechádza cez žiabre, kde sa odoberá kyslík, a vyteká von cez žiabrové štrbiny. Práve preto ryby vytiahnuté z vody hynú — na vzduchu žiabre vyschnú a nedokážu dýchať.

4. Plutvy a plávací mechúr — Plutvy slúžia rybám na pohyb, riadenie smeru a udržanie rovnováhy; chvostová plutva je hlavnou „hnacou silou". Plávací mechúr je vzduchový orgán vo vnútri tela, ktorý umožňuje rybe vznášať sa v rôznej hĺbke bez toho, aby klesla na dno alebo vyplávala na hladinu.

5. Obojživelníky (žaba, mlok, ropucha) — Obojživelníky sú živočíchy, ktoré časť života trávia vo vode a časť na súši. Majú holú, vlhkú kožu bez šupín, ktorou dokážu čiastočne aj dýchať. Práve schopnosť žiť „v dvoch svetoch" im dala názov obojživelníky.

6. Premena žaby (metamorfóza) — Žaba kladie do vody vajíčka, z ktorých sa liahnu žubrienky dýchajúce žiabrami a plávajúce pomocou chvosta. Postupne im narastú nohy, zaniknú žiabre, vyvinú sa pľúca a chvost zmizne — z žubrienky sa stane dospelá žaba. Tento vývoj sa nazýva premena alebo metamorfóza.

7. Dospelá žaba a dýchanie pľúcami a kožou — Dospelá žaba dýcha pľúcami, ale veľkú časť kyslíka prijíma aj cez vlhkú kožu. Preto musí mať kožu stále vlhkú a zdržiava sa pri vode. Má silné zadné končatiny s plávacími blanami medzi prstami, ktoré jej umožňujú výborne skákať aj plávať.

8. Vodné vtáky (kačica divá, labuť, volavka) — Vodné vtáky sú prispôsobené životu na hladine aj pri brehu. Kačica a labuť majú medzi prstami plávacie blany, vďaka ktorým plávajú ako pomocou veslíc, a perie natierajú mastným tukom, aby nepremoklo. Volavka má dlhé nohy a zobák na lovenie rýb v plytkej vode.

9. Cicavce pri vode (bobor, vydra) — Pri vode žijú aj cicavce, ktoré dýchajú pľúcami, no výborne plávajú a potápajú sa. Bobor a vydra majú husté nepremokavé kožušiny, ktoré ich chránia pred chladom, a prsty spojené plávacími blanami. Bobor si dokonca stavia hrádze a obydlia z vetiev priamo vo vode.

10. Vodný hmyz a bezstavovce (vážka, korčuliarka, slimák, rak) — Pri vode a vo vode žije množstvo drobných bezstavovcov. Vážka kladie vajíčka do vody a jej larvy sa vyvíjajú pod hladinou, korčuliarka sa vďaka chĺpkom na nohách kĺže po hladine, rak riečny žije na dne a má klepetá. Tieto živočíchy sú dôležitou potravou pre ryby aj vtáky.

11. Prispôsobenie tvaru tela — Mnohé vodné živočíchy majú obtekavé (vretenovité) telo, ktoré kladie vode malý odpor a umožňuje rýchle plávanie. Plávacie blany, plutvy, slizká alebo vlhká koža a nepremokavé perie či kožušina sú znaky, ktoré pomáhajú prežiť vo vodnom prostredí. Podľa týchto znakov vieme rozoznať, či je živočích prispôsobený životu vo vode alebo pri vode.

12. Význam a ochrana vodných spoločenstiev — Vodné a brehové živočíchy tvoria spoločne potravový reťazec: drobný hmyz a rastliny sú potravou rýb, ryby zase potravou vtákov a cicavcov. Znečistenie vôd, vysúšanie mokradí a odpad ohrozujú tieto živočíchy, preto je dôležité chrániť čistotu riek, jazier a rybníkov.

1. Poučka

Vody a ich brehy obývajú živočíchy, ktoré sú prispôsobené životu vo vode alebo pri vode. Ryby žijú trvalo vo vode, dýchajú žiabrami a telo majú kryté šupinami. Obojživelníky (napr. žaba) žijú časť života vo vode a časť na suchu — mladé štádium (žubrienka) dýcha žiabrami, dospelec pľúcami a kožou.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na to po krokoch:

1. Prostredie. Voda kladie iné nároky ako súš — živočíchy musia plávať, dýchať vo vode a hľadať potravu pod hladinou alebo pri brehu.
2. Prispôsobenie tela. Telo rýb je pretiahnuté a prúdnicové (kvapkovité), aby kládlo vode malý odpor. Pomáhajú plutvy (na pohyb a smerovanie) a plávací mechúr (na udržanie sa v hĺbke).
3. Dýchanie. Ryby dýchajú žiabrami — odoberajú kyslík rozpustený vo vode. Obojživelníky menia spôsob dýchania počas života.
4. Premena (metamorfóza). Zo žabieho vajíčka sa vyliahne žubrienka so žiabrami a chvostom; postupne jej narastú nohy, zmizne chvost a stane sa dospelou žabou dýchajúcou pľúcami a kožou.
5. Krytie tela a pohyb. Ryby majú šupiny a sliz, žaby vlhkú holú kožu, vtáky vodné perie, ktoré nepremoká, a plávacie blany medzi prstami.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Konkrétne živočíchy vôd a brehov:

1. Kapor — ryba našich rybníkov; pretiahnuté telo, šupiny, žiabre, plávací mechúr.
2. Šťuka — dravá ryba, štíhle telo a ostré zuby, číha na korisť medzi rastlinami.
3. Pstruh — žije v čistých, studených a tečúcich vodách (potoky, rieky); je ukazovateľom čistoty vody.
4. Skokan zelený (žaba) — obojživelník; plávacie blany medzi prstami, vlhká koža, prebieha u neho premena cez žubrienku.
5. Mlok / salamandra — obojživelníky s chvostom; žijú pri vode a vo vlhku.
6. Kačica divá — vodný vták; nepremokavé perie, plávacie blany, plochý zobák na cedenie potravy.
7. Labuť, volavka, bocian — vtáky brehov a plytčín; dlhé nohy a krk na lov vo vode.

Prečo je to dôležité: Vodné živočíchy sú súčasťou potravových vzťahov (ryby žerú hmyz, dravce žerú ryby, vtáky lovia ryby). Citlivé druhy ako pstruh nám prezrádzajú, či je voda čistá. Keď chránime vody a brehy pred znečistením, chránime aj tieto živočíchy a tým aj zdravie celej prírody.