Živočíchy vôd a brehov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vodné a obojživelné prostredie — Živočíchy žijúce vo vodách a pri brehoch sú prispôsobené dvom rozdielnym podmienkam: životu vo vode (dýchanie žiabrami, plávanie) a životu na súši pri vode. Voda im poskytuje potravu, úkryt aj miesto na rozmnožovanie, preto pri brehoch riek, jazier a rybníkov nájdeme veľké množstvo rôznych druhov.

2. Ryby (napríklad kapor, šťuka, pstruh) — Ryby majú vretenovité telo pokryté šupinami a slizom, ktorý znižuje trenie pri plávaní. Telo sa delí na hlavu, trup a chvost a poháňajú ho plutvy. Sú to typické vodné živočíchy, ktoré nikdy neopúšťajú vodu, lebo dýchajú žiabrami.

3. Dýchanie žiabrami — Ryby dýchajú rozpustený kyslík z vody pomocou žiabier umiestnených po stranách hlavy. Voda vteká do úst, prechádza cez žiabre, kde sa odoberá kyslík, a vyteká von cez žiabrové štrbiny. Práve preto ryby vytiahnuté z vody hynú — na vzduchu žiabre vyschnú a nedokážu dýchať.

4. Plutvy a plávací mechúr — Plutvy slúžia rybám na pohyb, riadenie smeru a udržanie rovnováhy; chvostová plutva je hlavnou „hnacou silou". Plávací mechúr je vzduchový orgán vo vnútri tela, ktorý umožňuje rybe vznášať sa v rôznej hĺbke bez toho, aby klesla na dno alebo vyplávala na hladinu.

5. Obojživelníky (žaba, mlok, ropucha) — Obojživelníky sú živočíchy, ktoré časť života trávia vo vode a časť na súši. Majú holú, vlhkú kožu bez šupín, ktorou dokážu čiastočne aj dýchať. Práve schopnosť žiť „v dvoch svetoch" im dala názov obojživelníky.

6. Premena žaby (metamorfóza) — Žaba kladie do vody vajíčka, z ktorých sa liahnu žubrienky dýchajúce žiabrami a plávajúce pomocou chvosta. Postupne im narastú nohy, zaniknú žiabre, vyvinú sa pľúca a chvost zmizne — z žubrienky sa stane dospelá žaba. Tento vývoj sa nazýva premena alebo metamorfóza.

7. Dospelá žaba a dýchanie pľúcami a kožou — Dospelá žaba dýcha pľúcami, ale veľkú časť kyslíka prijíma aj cez vlhkú kožu. Preto musí mať kožu stále vlhkú a zdržiava sa pri vode. Má silné zadné končatiny s plávacími blanami medzi prstami, ktoré jej umožňujú výborne skákať aj plávať.

8. Vodné vtáky (kačica divá, labuť, volavka) — Vodné vtáky sú prispôsobené životu na hladine aj pri brehu. Kačica a labuť majú medzi prstami plávacie blany, vďaka ktorým plávajú ako pomocou veslíc, a perie natierajú mastným tukom, aby nepremoklo. Volavka má dlhé nohy a zobák na lovenie rýb v plytkej vode.

9. Cicavce pri vode (bobor, vydra) — Pri vode žijú aj cicavce, ktoré dýchajú pľúcami, no výborne plávajú a potápajú sa. Bobor a vydra majú husté nepremokavé kožušiny, ktoré ich chránia pred chladom, a prsty spojené plávacími blanami. Bobor si dokonca stavia hrádze a obydlia z vetiev priamo vo vode.

10. Vodný hmyz a bezstavovce (vážka, korčuliarka, slimák, rak) — Pri vode a vo vode žije množstvo drobných bezstavovcov. Vážka kladie vajíčka do vody a jej larvy sa vyvíjajú pod hladinou, korčuliarka sa vďaka chĺpkom na nohách kĺže po hladine, rak riečny žije na dne a má klepetá. Tieto živočíchy sú dôležitou potravou pre ryby aj vtáky.

11. Prispôsobenie tvaru tela — Mnohé vodné živočíchy majú obtekavé (vretenovité) telo, ktoré kladie vode malý odpor a umožňuje rýchle plávanie. Plávacie blany, plutvy, slizká alebo vlhká koža a nepremokavé perie či kožušina sú znaky, ktoré pomáhajú prežiť vo vodnom prostredí. Podľa týchto znakov vieme rozoznať, či je živočích prispôsobený životu vo vode alebo pri vode.

12. Význam a ochrana vodných spoločenstiev — Vodné a brehové živočíchy tvoria spoločne potravový reťazec: drobný hmyz a rastliny sú potravou rýb, ryby zase potravou vtákov a cicavcov. Znečistenie vôd, vysúšanie mokradí a odpad ohrozujú tieto živočíchy, preto je dôležité chrániť čistotu riek, jazier a rybníkov.

1. Poučka

Vody a ich brehy obývajú živočíchy, ktoré sú prispôsobené životu vo vode alebo pri vode. Ryby žijú trvalo vo vode, dýchajú žiabrami a telo majú kryté šupinami. Obojživelníky (napr. žaba) žijú časť života vo vode a časť na suchu — mladé štádium (žubrienka) dýcha žiabrami, dospelec pľúcami a kožou.

2. Vysvetlenie

Pozrime sa na to po krokoch:

1. Prostredie. Voda kladie iné nároky ako súš — živočíchy musia plávať, dýchať vo vode a hľadať potravu pod hladinou alebo pri brehu.
2. Prispôsobenie tela. Telo rýb je pretiahnuté a prúdnicové (kvapkovité), aby kládlo vode malý odpor. Pomáhajú plutvy (na pohyb a smerovanie) a plávací mechúr (na udržanie sa v hĺbke).
3. Dýchanie. Ryby dýchajú žiabrami — odoberajú kyslík rozpustený vo vode. Obojživelníky menia spôsob dýchania počas života.
4. Premena (metamorfóza). Zo žabieho vajíčka sa vyliahne žubrienka so žiabrami a chvostom; postupne jej narastú nohy, zmizne chvost a stane sa dospelou žabou dýchajúcou pľúcami a kožou.
5. Krytie tela a pohyb. Ryby majú šupiny a sliz, žaby vlhkú holú kožu, vtáky vodné perie, ktoré nepremoká, a plávacie blany medzi prstami.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — urči skupinu podľa znakov: Pri rieke žije živočích, ktorý výborne pláva a potápa sa, má hustú nepremokavú kožušinu, plávacie blany a dýcha pľúcami. Stavia si hrádze z konárov. Kto to je a kam patrí?
Kožušina (srsť) a dýchanie pľúcami → nie ryba ani vták, ale cicavec.
Plávacie blany a nepremokavá srsť sú prispôsobenie vode.
Hrádze z konárov si stavia bobor.
Určenie → bobor, cicavec

Príklad 2 — prispôsobenie ryby vode: Čím je kapor prispôsobený životu vo vode?
Vretenovité telo a sliz na šupinách znižujú odpor vody.
Plutvy slúžia na pohyb a riadenie smeru.
Plávací mechúr mu umožňuje vznášať sa v rôznej hĺbke.
Žiabrami dýcha kyslík rozpustený vo vode.
Znaky → obtekavé telo so slizom, plutvy, plávací mechúr, žiabre

Príklad 3 — premena žaby a dýchanie: Opíš, ako sa zo žabieho vajíčka stane žaba a ako sa pri tom mení dýchanie.
Krok 1: žaba nakladie vajíčka do vody.
Krok 2: vyliahne sa žubrienka s chvostom, dýcha žiabrami.
Krok 3: narastú jej nohy, žiabre zaniknú a vyvinú sa pľúca.
Krok 4: chvost zmizne, dospelá žaba dýcha pľúcami a vlhkou kožou.
Výsledok → premena; žubrienka dýcha žiabrami, žaba pľúcami a kožou

Príklad 4 — triedenie: Roztrieď: kapor, skokan zelený, kačica divá, šťuka, mlok, labuť.
Šupiny, plutvy, žiabre → ryby: kapor, šťuka.
Holá vlhká koža a premena → obojživelníky: skokan zelený, mlok.
Perie a plávacie blany → vodné vtáky: kačica divá, labuť.
Výsledok → ryby: kapor, šťuka; obojživelníky: skokan, mlok; vtáky: kačica, labuť

Príklad 5 — z praxe, čistota vody: Rybár vraví, že v potoku pod dedinou už nechytí pstruha, hoci predtým ich tam bolo veľa. Čo to môže znamenať?
Pstruh žije len v čistých, studených a tečúcich vodách.
Keď je voda znečistená, pstruh v nej nevydrží.
Jeho zmiznutie preto ukazuje, že sa voda zhoršila.
Záver → voda v potoku je pravdepodobne znečistená

Príklad 6 — potravový reťazec pri vode: Zostav reťazec z organizmov: volavka, vodný hmyz, ryba.
Drobný hmyz je potravou rýb.
Ryby loví volavka dlhým zobákom v plytkej vode.
Reťazec → vodný hmyz, ryba, volavka

Prečo je to dôležité: Vodné živočíchy sú súčasťou potravových vzťahov (ryby žerú hmyz, dravce žerú ryby, vtáky lovia ryby). Citlivé druhy ako pstruh nám prezrádzajú, či je voda čistá. Keď chránime vody a brehy pred znečistením, chránime aj tieto živočíchy a tým aj zdravie celej prírody.

Precvič si

1. Čím dýchajú ryby?
2. Na čo slúži rybe plávací mechúr?
3. Ktorý hmyz sa vďaka chĺpkom na nohách kĺže po hladine?
4. Ktorý cicavec si stavia hrádze priamo vo vode?
5. Prečo kačici nepremokne perie?
6. Prečo ryba vytiahnutá z vody hynie?